Ako môže byť rodina hlavnou službou

Rebecca Weaver @ Flickr.com, http://www.flickr.com/photos/trebecca84/6063046373/

Už takmer jedenásť rokov som na plný úväzok v službe so študentmi, no stále platí, že najdôležitejší mladí ľudia, ktorým slúžim, sú tí traja, ktorí každú noc spia u nás doma na druhej strane chodby ako ja s manželkou.

Už takmer jedenásť rokov som na plný úväzok v službe so študentmi, no stále platí, že najdôležitejší mladí ľudia, ktorým slúžim, sú tí traja, ktorí každú noc spia u nás doma na druhej strane chodby ako ja s manželkou.

Skoro každý deň, keď som v práci a rozmýšľam, ako robiť zo študentov a rodín v zbore, kde slúžim, učeníkov, nemôžem sa vyhnúť realite toho, čo sa odohráva v mojom vlastnom domove. Neustále premýšľam, ako by sa rodičia mohli ešte zlepšiť v tom, ako činiť učeníkov zo svojich detí a v rovnakom čase hodnotím tie isté otázky vo vlastnom živote s vlastnými deťmi.

V Efezským 6:4 sa píše: „Otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich s prísnosťou a napomínaním podľa Pána.“

Uvedomujem si, že sa to v každej rodine deje inak a neexistuje nijaký stanovený alebo štandardný spôsob, ako pri tom postupovať. Jednu vec však nemôžeme ignorovať. Boh dáva rodičom, a obzvlášť otcom, nádhernú príležitosť slúžiť svojim deťom.

S manželkou sme navrhli niekoľko nápadov, ktoré fungujú v našej rodine. Ak mám byť úprimný, sú dni, kedy nefungujú alebo na nich zabudneme, alebo sú deti až príliš aktívne, alebo sa domov dostaneme až o desiatej či jedenástej večer a všetci si už chceme ísť len ľahnúť. Zásadnou motiváciou, prečo sa ich držať, je pre nás pomyslenie, že tieto nádherné, krásne, pojašené a úžasné decká budeme mať pri sebe pravdepodobne menej ako dvadsať rokov a uvedomujeme si, že Boh poveril nás, aby sme ich vychovávali s prísnosťou a napomínaním podľa Pána.

Takže tu je niekoľko postupov, ktorých sa držíme a ktoré možno môžete zaviesť vo vlastnej rodine.

1. Spolu prechádzame doplňujúce časti na konci detskej Biblie a  tiež čítame pasáže z Písma každý večer okrem stredy a nedele. Vtedy požiadame deti, aby nám porozprávali, čo sa v ten deň naučili v zbore a rozprávame sa o tom. Vaše deti majú možno vlastnú Bibliu, z ktorej by vám v jeden z večerov chceli čítať. Len si predstavte, ako staršie deti čítajú Božie Slovo mladším a učia ich.

2. Nášmu deväťročnému synovi sme kúpili Akčnú Bibliu a hoci k prekladu sa nepribližuje ani zďaleka, komiksové ilustrácie predstavujú vynikajúci materiál a biblické príbehy sú správne. Prečítal ju asi za mesiac a stále pokračuje v čítaní. Pokiaľ deťom vysvetlíte, do akého žánru Biblia patrí a že nejde o náhradu za presný preklad, odporúčam ju.

3. Minulý rok sme sa rozhodli, že keď deti budeme viezť do školy, počas cesty sa budeme modliť za jedného zo spolužiakov. Za jeho deň v škole, rodinný život a budúce spasenie. Tento rok sme sa v aute modlili my, mama a otec, ale po vianočných prázdninách sme poprosili dve z detí, aby sa modlili sami a prebrali to na seba. Musíme niečo ešte trošku zmeniť, aby sme sa nedostali k neužitočnému opakovaniu, v ktorom sa každý deň len zmení meno, ale dúfame, že ich to privádza k tomu, aby nemysleli len na seba. Takisto sa modlíme pri stole a deti tiež. Máme aj večernú diskusiu, ktorá sa deťom veľmi páči. Nazvali sme ju Au a vau! „Au“ je nie veľmi dobrá vec, ktorá sa cez deň stala a takpovediac nám zasadila úder. „Vau“ je niečo dobré, z čoho máme radosť a chceme sa s ňou podeliť s ostatnými. Čoskoro chceme pridať tretiu časť — Au, vau a Pána sláv! Pôjde o to, ako sme dnes alebo tento týždeň vo svojom živote vnímali Boha pri práci.

4. Raz za mesiac berieme svoje deti vo veku 4, 7 a 9 rokov na hlavné služby Božie, aby chválili Boha s nami. Vnímame, že naše deti a deti vo všeobecnosti niekedy viac odpozorujú, ako sa naučia a my chceme, aby nás deti videli v prostredí spoločenstva veriacich, s otvorenou Bibliou, pri speve pre Ježiša, ako sa modlíme za iných, robíme si poznámky z kázní, ako sa za nás modlia druhí, atď. Kedy naposledy vás deti videli robiť tieto veci?

5. Ako mama a otec sa pasujeme s neľahkou úlohou, ako v situáciách, keď ide o poslušnosť, budovať srdce detí a nehľadať len jednoducho zmenu správania. Namiesto okamžitého potrestania ich konania sa ich snažíme pýtať, prečo niečo urobili. Mnohokrát to vôbec netušia, preto im to musíme vysvetliť alebo ich viesť k pohnútkam srdca. Je ťažké nepovedať im len, čo robia zle, ale poukázať na ich sebectvo alebo chamtivosť, či čokoľvek, čo môže byť v ich srdci. Niekedy sa cítime strašne, ale zvyčajne to prináša viac porozumenia v srdci našich detí. S rovnakým úmyslom niekedy skúšame rozhovor typu: „Kto som?“ „Ocko.“ „Ľúbi ťa ocko?“ „Áno.“ „Ľúbiš aj ty ocka?“ „Áno.“ „Ockovi ukazuješ, že ho ľúbiš nielen tak, že mu to povieš, ale aj tak, že ho poslúchneš v tom, čo hovorí. Poslúchneš teraz ocka?“ „Áno.“ A napodobňujeme tak Boha/Ježiša, ktorý povedal, že Mu preukazujeme lásku, keď sme Mu ako Otcovi poslušní.

6. Chceme z nášho domova vytvoriť miesto, teraz i v budúcnosti, kam budú naše deti chcieť privádzať priateľov a nie miesto, odkiaľ budú utekať. Snažíme sa zapájať ich kamarátov do rozhovorov a ukázať im, že sa o nich skutočne zaujímame ako o osoby. Dúfame, že im tak preukazujeme lásku, akú možno inde nezažili a chceme, aby sa cítili dôležitými, keď sú u nás. Tieto konverzácie a čas strávený s deťmi a ich kamarátmi budú možno viesť k rozhovorom o našej viere v Krista.

7. V škole našich detí sme dobrovoľníkmi v krúžku čítania, precvičovaní matematiky a plánovaní prázdninových večierkov. Je jedno, aké vekové skupiny detí máme či nemáme radi, Boh nám dal deti v tom veku a dá nám aj milosť užiť si prácu s deťmi toho veku.

8. Medzi najkrajšie chvíle, keď svoje deti vyučujeme v Pánovi, patria obyčajné maličkosti počas dňa, keď im môžeme poukazovať na Boha a Jeho Slovo. Len si predstavte, ako sa pozeráte na slnko a začnete rozprávať o Tom, ktorý ho stvoril alebo hráte hru Človeče, nehnevaj sa a rozprávate sa o odpúšťaní. Alebo s chlapcami pozeráte v telke zápasenie a rozprávate im, ako Jákob zápasil s Bohom či o duchovnej bitke, ktorej čelíme každý deň.

To je len niekoľko tipov, ktoré môžeme uplatniť pri deťoch, aby sme im ukázali, že Boh je dôležitý, Jeho plány a príkazy sú dôležité a ony samotné sú pre nás dôležité. Prosím, nezabúdajte, že žiadne z týchto vecí nikdy nerobíme dokonale a stále si musíme pripomínať, že je to Boh, kto zachraňuje naše deti a nie my, ani múdro vymyslený systém. Potrebujeme robiť všetko, čo vieme a spoľahnúť sa na Božiu moc, Jeho Slovo a evanjelium, aby sa postarali o zvyšok.

OTÁZKA: Ako vy zaraďujete Božie veci do každodenného života s vašimi deťmi?

Brett Starr© 2012 Student Ministry Network.

Pôvodný článok nájdete na: www.studentministry.org

(0 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.