Ako viesť váš Facebook ku Kristovi

Bre Pettis @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/bre/3153505865/

Jedným zo zvláštnych fenoménov tejto generácie je vzostup sociálnych sietí. Keď celebrita zje hamburger, potrebujeme nekonečné novinky o tom, ako chutil a ako jej zišiel dolu hrdlom.

Jedným zo zvláštnych fenoménov tejto generácie je vzostup sociálnych sietí. Keď celebrita zje hamburger, potrebujeme nekonečné novinky o tom, ako chutil a ako jej zišiel dolu hrdlom. Sociálne siete tiež viedli k obnoveniu množstva spoločenskej zodpovednosti; ale viedli tiež k ére on-line šikanovania a hyperkritiky. V mnohých ohľadoch sa svet zamotáva do svojej novoobjavenej sily. A to je presne dôvod, prečo kresťania potrebujú vyvinúť sofistikovanejšiu teológiu sociálnych sietí.

Som prvý, kto si musí priznať, že urobil chyby. Mám viac platforiem na vyjadrenie svojho názoru ako kedykoľvek predtým — od blogov po Twitter a Facebook — nehovoriac o miliónoch iných webstránok, ktoré ma žiadajú o spätnú väzbu.

Nedávno som tweetol vtip, ktorého vhodnosť bola dosť otázna. Keď som ho videl objaviť sa na mojej nástenke o pár hodín neskôr, bol som okamžite zatiahnutý usvedčujúcou otázkou Ducha Svätého: „Naozaj ma toto dobre reprezentuje?" Pravdou bolo: Bol som idiot. Efezským 4:29 ma vyzýva, aby mi z úst vychádzalo len slovo „dobré, aby budovalo, kde treba".

Takže potom, ako som s ľútosťou príspevok odstránil, spomenul som si na Príslovia 10:19: „Mnoho rečí nie je bez viny, kto si však ovláda svoje pery, koná rozumne." A keď si pomyslíte na strašné množstvo slov, ktoré zverejňujeme každý deň, naozaj ma to núti zastaviť sa a premýšľať.

Pre ľudí ako ja, ktorí si na živobytie zarábajú zdieľaním svojich myšlienok, je toto hrozivá pravda. A nejako veľmi tomu nepomáha ani to, že rád miešam komédiu, ktorá je „na hranici", so službou. Ľudia prirodzene dávajú komediantom o niečo väčšiu voľnosť ako pastorom — takže veľa kresťanov nevie, ako sa zachovať pri mne. („Mám mu napísať list? Alebo sa mám smiať?") A v dobe hyperzodpovednosti a kritiky sa stáva bolestivým byť lídrom v akejkoľvek oblasti.

Ale je tiež pravda, že som totálnym idiotom v mnohých ohľadoch. A ako dobrý priateľ vám láskavo pripomínam, že VY ste tiež! (A ak by sme stáli tvárou v tvár, práve teraz by som sa na vás súcitne pozeral, hlboko dýchajúc cez široké nosné dierky.)

Viete, sociálne siete nás neustále pokúšajú vyjadrovať naše vnútorné názory. Neuvedomujeme si však, že to, že môžeme komentovať/tweetovať/prispievať/blogovať, neznamená, že by sme mali. Niektorí z nás majú akútny prípad verbálnej hnačky, ktorá nás zasahuje vždy, keď vidíme mobilný telefón alebo počítač.

Ale pamätajte si: Ak ste kresťan, nemáte viac právo jednoducho zdieľať čokoľvek, čo chcete; napokon, „nie ste sami svoji… Veď veľmi draho ste boli kúpení" (1. Korintským 6:19–20). Sme teraz veľvyslanci Krista (Galatským 2:20). A keď odovzdáme svoje životy Kristovi, každý jeden tweet sa odovzdáva tiež! Alebo to môžem povedať aj takto: Je čas nechať vašu stránku na Facebooku, aby bola zachránená.

Okrem toho, nie je nič horšie, ako sledovať hŕstku ľudí, ako sa vrhnú pod príspevok na Facebooku 38 politických komentárov (akoby sa skutočne vzájomne ovplyvňovali alebo demonštrovali Boha radosti a pokoja).

Nechápte ma zle: Je absolútne v poriadku mať jasne vyhranené názory na politiku a teológiu. Ale nechajte ma zdvihnúť latku, pokiaľ ide o sociálne siete, štyrmi návrhmi.

Povedané inak: Rozmýšľajte o týchto Bibliou inšpirovaných návrhoch ako o Imodiu AD (lieku na hnačku — pozn. prekladateľa) na našu verbálnu hnačku. (A toto som sa naučil po mnohých nehodách :-))

Prvý tip. Vyhnite sa písomným konfrontáciám: Ako všeobecné pravidlo radím ľuďom vyhnúť sa písomnej komunikácii na emocionálne témy. Nechápte ma zle: Je v poriadku zapisovať si vaše pocity do denníka pre jasnosť. Ale veľmi málo je dosť dobrých na to, aby sme sa dokázali konfrontovať prostredníctvom písania. A tu je dôvod, prečo:

Vedci hovoria, že 64–92% všetkej komunikácie je neverbálnych. Sú to melódie hlasu, obočie a reč tela, ktoré toho hovoria veľmi veľa. Keď sa osobe pozeráte do tváre, často to mení spôsob, ako rozprávame. Dáva nám to okamžitú spätnú väzbu, pomocou ktorej vieme, či je náš prejav príliš tvrdý či mäkký. A tiež to ľuďom pomáha vidieť lásku, ktorá našu konfrontáciu vedie. A ak láska nie je vaším motívom… , potom by ste zrejme nemali hovoriť nič. (Znova: súcitný pohľad/široké nosné dierky.)

Podľa mojej skúsenosti je písaná kritika zvyčajne interpretovaná v tom najnepriateľskejšom predstaviteľnom spôsobe. A aj keď ste nepoužili VEĽKÉ PÍSMENÁ na to, aby ste vyjadrili, čo ste chceli, väčšina ľudí bude mať tendenciu čítať kritiku, akoby ste ich použili.

Hanbím sa priznať, že v istom čase som zvykol písať všetky druhy dlhých konfrontačných listov, akoby som bol moderným vtelením apoštola Pavla. A ak ste takí boli vy… je mi to taaaaaak ľúto! (Z môjho ľavého oka vypadáva jedna slza, ako túžobne odvraciam zrak.) A po tom, ako som dostal stovky takýchto listov konfrontujúcich mňa, Boh zmenil môj názor na takéto listy.

Okrem toho, ľudia trávia príliš veľa času vyvracaním a lámaním si hlavy nad nepravdivými predpokladmi, pokiaľ ide o listy. To je čiastočne dôvod, prečo nám Biblia káže komunikovať rýchlo, keď sme z ľudí frustrovaní (Matúš 5:24; Židom 12:14–15).

Som však presvedčený, že pravá láska bude vždy, keď je to možné, preferovať rozhovor z tváre do tváre. A aj vtedy, keď sa nedá prekonať čas alebo vzdialenosť, milujúci človek bude minimálne „veriť v najlepšie", kým bude môcť byť použitá funkčnejšia forma komunikácie (1. Korintským 13:2–5).

Druhý tip: Nekonfrontujte ľudí, ktorých nepoznáte.

V mojej knihe Pharisectomy hovorím o tom, ako sú naše telá v skutočnosti dizajnované tak, aby odmietali pravdu od ľudí, ktorých nepoznáme.

Pri hlboko významných problémoch je hrozne nezvyčajné, aby ktokoľvek z nás dovolil úplnému cudzincovi ovplyvniť nás. Takže, prečo sa vôbec obťažovať „hádzaním" dráždivých príspevkov na Facebook? Vaše telo sa môže cítiť dobre, ale v deviatich prípadoch z desiatich to len podporí ich opačný názor (či už správny alebo nie).

Tretí tip: Ak sa musíte konfrontovať, je nebiblické začať s tým na verejnom fóre.

Ak ste si to neuvedomili: Facebook a Twitter je nová verzie show Jerryho Springera (kontroverzná talk show v USA — pozn. prekladateľa). Teraz máte možnosť strápňovať sa 24 hodín denne bez prítomnosti Jerryho Springera.

Ale ak ste veriaci a máte čo niekomu povedať, Biblia je nádherne jasná.

A.) Musí to byť urobené „jemne" a s pokorou (Galatským 6:1–5).

B.) Musíte najprv ísť ku zdroju problému pred tým, ako doň zahrniete iných (Matúš 18:15) — zatiaľ čo predpokladáte to najlepšie (1. Korintským 13:7). Iba potom, ako je toto vyčerpané, by mal človek zahrnúť iných (Matúš 18:16).

Nakoniec: C.) „choďte na verejnosť" so sťažnosťou (v. 17). Ani vtedy by poslucháči nemali byť nekresťanskí (1. Korintským 6:1). Okrem toho „múdrosť z neba" (v protiklade s peklom) je „pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva" (Jakubov 3:17).

Bola jedna príležitosť, kedy som nemohol odolať zverejneniu svojho názoru na Facebooku. Ale potom, čo som tak urobil, som zažil smutné odhalenie: Úplne som zabil svoju schopnosť ovplyvniť tú osobu. Mohol som mať pravdu… no bol som „smrteľne pravdivý". Mohol som tak isto použiť pódium Jerryho Springera a roztrhať ho na kúsky.

Avšak, nebolo by v chorom svete, ktorý sa kŕmi z verejných vystúpení, osviežujúce začať nový, radikálny trend, kedy by sme išli priamo za danou osobou?

Štvrtý tip: Oblečte sa do pokory.

Je úžasné, koľkokrát som za posledných 20 rokov zmenil svoje názory. Konvertoval som na kalvinizmus a od neho desať ráz. (Môj úbohý zbor vo Wisconsine bol taký zmätený.) A politicky som na tom bol rovnako.

Napríklad pred rokom som nevedel absolútne nič o „dodatku o manželstve" (Marriage Amendment; zákon týkajúci sa manželstiev — pozn. prekladateľa), o ktorom sa v Minnesote túto jeseň chystá hlasovanie. Najprv som si myslel: „Výborne! Je tu dokonalá možnosť pre kresťanov vyzerať hlúpo, snažiac sa vložiť morálku do legislatívy."

Ako som sa však hrabal hlbšie, mnohí z obhajcov tejto zmeny ani neboli kresťania. Boli to sociológovia a experti na práva detí. Ironicky som dokonca stretol lesbičku, ktorá chcela zanietenie hlasovať za „áno" v prospech zákona, ktorý má definovať manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou. Keď som sa jej spýtal, prečo, povedala: „Po prvé, nechystám sa hodiť práva detí pod autobus pre ,túžby dospelých' — aj ak sú to MOJE túžby. A po druhé, toto má veľké dôsledky na práva v Prvom dodatku (First Amendment; prvý dodatok Ústavy USA — pozn. prekladateľa) a na náboženské prejavy. A ak sa Minnesota stane prvým štátom v histórii Spojených štátov, ktorá bude žalovať ľudí za ich presvedčenie namiesto ich správania, potom VŠETCI prehráme!"

Najprv som bol omráčený. Myslel som si niečo ako: „Čože? Práva detí?… Prvý dodatok? Práva štátu?" Úprimne som vôbec netušil, čo má tento zákon s ochranou tých vecí. Samozrejme, nikdy mi nenapadlo, že MOŽNO skutočne existujú legitímne intelektuálne dôvody, prečo 31 z 31 štátov hlasovalo za manželské dodatky. Ale tu je pointa (predtým, ako sa niektorí z vás naštvú na vaše názory):

Napokon, uvedomil som si, že som ani nepoznal začiatok tohto problému. A STÁLE môžem byť kompletne neinformovaný. Toľkokrát som sa mýlil v toľkých veciach, že sa jednoducho môžem mýliť zas. Ale jednoznačne sa nič nenaučím, ak urážam ľudí, ktorých Boh posiela, aby ma osvietil. Nemôžeme si ľudí naraz znepriateľovať aj ich ovplyvňovať — a rovnako ani my nemôžeme byť znepriateľovaní a zároveň byť ovplyvňovaní druhými. Takže zverejňovanie dráždivých príspevkov na Facebooku je rovnaké, ako zjesť pilulku ignorancie.

To je dôvod, prečo nám apoštol Pavol hovorí: „Oblečte teda… pokoru" (Kolosenským 3:12). A „najmä priodejte sa láskou, ktorá je spojivom dokonalosti" (3:14).

Toto neznamená, že sa vždy zhodneme. Ale znamená to to, že aj keď sa nezhodneme, dokážeme sa stále rozísť so základným pocitom rešpektu a ľudskej dôstojnosti. Preto, ak budete nasledovať tieto štyri tipy, konečne vám príde zle z toho špinavého „Facebookového" pocitu — a najmä počas volebného roka, času, keď ľudia strácajú stopu dôstojnosti a pravdy. Neznie to príťažlivo?

Peter Haas © 2012

Pôvodný článok nájdete na: www.peterhaas.org

5/5 (2 hlasy)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.