Čo ak nechcem spievať?

https://www.pexels.com/photo/man-sitting-on-church-pew-during-daytime-27523/

V našom zbore je každý, kto príde v nedeľu ráno do kostola, pripravený spievať. Nikto neprichádza po ťažkom ráne s deťmi, či dlhej prebdenej noci kvôli učeniu, dlhom pracovnom týždni. Všetci sú výborne oddýchnutí a pripravení spievať.

Vlastne, vôbec to tak nie je.

Každú nedeľu prichádza väčšina cirkevníkov spievať, modliť sa a počúvať slovo. Nie však každý sa zúčastňuje všetkých týchto vymenovaných vecí. Život je však skutočný, nikto neprichádza do kostola bez jaziev, hanby alebo dokonca bez apatie. 

Buďme úprimní. Aj tí návštevníci zboru, ktorí máme vždy entuziazmu na rozdávanie, máme občas nedeľu, kedy chceme aby naše srdcia horeli viac. V týchto chvíľach zažívame vnútorný boj. Na jednej strane vieme, že by sme mali spievať, lebo sme v kostole. Na druhej strane sa však nechceme na nič hrať, keďže by to bolo klamstvo — spievať, ak sa na to necítime. Je lepšie byť čestný a nespievať alebo byť pokrytcom?

Samozrejme, že nechceme byť falošní. Napriek tomu však máme aspoň dva dobré dôvody na to, aby sme otvorili ústa a pozdvihli svoje hlasy, aj keď sa na to necítime. 

Tvoj sused potrebuje Tvoj hlas

Na stretnutiach nie je vždy počuť každého hlas. Nespievajú, ale nie preto, že by nechceli. Sú slabí a v takúto chvíľu sa im dokonca aj ťažko rozpráva, nie to ešte spieva. Možno je to mladá žena, ktorá nemôže spievať „Je to v poriadku“, keď je to rok od toho, čo jej umrela mama, alebo mladý pár nemôže spievať „veľká je tvoja vernosť“, pretože pred pár dňami znova potratili.

Boh vo svojej nekonečnej láske nenechal týchto ľudí samých. Preto máme spoločné chvály, aby neboli len pre Pána, ale taktiež aj pre ľudí. Pamätajme, že Boh nám hovorí, aby sme hovorili jeden k druhému v piesňach (Efezským 5:19). 

Keď sa necítime na to, že by sme mali spievať, máme možnosť zvažovať záujmy ostatných a považovať ich za dôležitejšie, ako tie naše (Filipským 2:3–4). Od Boha máme privilégium otvárať ústa za tých, ktorí sú nemí (Príslovia 31:8). Ty možno nechceš spievať, ale osoba ktorá sedí vedľa Teba, pred Tebou, či za Tebou, možno potrebuje Tvoj spev. Zvuk Tvojho hlasu im môže ukázať pravdu evanjelia, alebo ich povzbudiť k viere so žalmistom: „Ako tukom a olejom sa sýti moja duša, jasajúcimi perami Ťa chvália moje ústa“ (Žalm 63:3).

Zvuk spievajúceho Božieho národa je mocný, napomína srdcia, v ktorých prebieha zápas, aby verili pravde, ktorú počujú. Na budúcu nedeľu si spomeň na človeka, ktorý sedí blízko pri Tebe. 

Spievanie nás privádza bližšie k Bohu

Ďalší dôvod prečo spievať, keď sa Ti nechce, je to, že ak začneš spievať, bude sa Ti chcieť spievať viac.

Je pre nás nemožné túžiť stále po tom, čo je v danú chvíľu správne. Naša vôľa a náklonnosť často zaostáva za naším poznaním. Viem, že by som mal viac trénovať, ale občas chýba túžba. Viem, že by som sa mal viac modliť, ale moje srdce je častokrát chladné. Znamená to, že ak trénujem alebo sa modlím, lebo som sa k tomu donútil, že netrénujem alebo sa nemodlím? Samozrejme, že nie. Je lepšie skutočne túžiť robiť to, čo robím, ale niekedy sa nemusíme cítiť na to, aby sme konali správne. 

C.S. Lewis píše v knihe „K jadru kresťanstva“ o tom, ako milovať svojich blížnych, keď nám k tomu chýba túžba: 

Aj keď je potrebné prirodzenú náklonnosť posilňovať, domnievať sa, že sa stanete láskavým tým, že sa budete pokúšať o neprirodzené city, by bolo chybné… Pravidlo pre nás všetkých je celkom jednoduché. Nestrácajte čas úvahami, či svojho blížneho milujete, alebo nie; jednajte tak, ako by ste ho milovali. Hneď ako s tým začnete, poznáte jedno veľké tajomstvo. Ak sa správate, akoby ste ho milovali, onedlho ho milovať začnete. 

Tak je to aj s naším spevom. Nečakajme, kým začnú naše srdcia horieť, než otvoríme ústa a začneme spievať. Otvorenie úst je dôležitou súčasťou zapálenia ohňa. 

To, že spievaš vtedy, kedy by si radšej nespieval, je skutok viery. Viery v to, že Božie slovo je pravdivé: „Haleluja! Chváľte Hospodina! Lebo je dobré spevom oslavovať nášho Boha; lebo chválospev je milý, ľúbezný.“ (Žalm 147:1) Možno sa budeš musieť modliť, aby Boh otvoril Tvoje ústa, ale nebuď prekvapený, keď budeš onedlho cítiť svoje srdce naplnené chválou. 

Možno to bude tento víkend, keď Ťa spev nebude vôbec zaujímať. Keď sa to stane, pamätaj na Božie sľuby, pamätaj na Tvojich susedov a pamätaj na to, aké je to privilégium a aké povzbudenie je to, že môžeš spievať tomu, ktorý nás zachránil.   

Matt Damico © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

4,1/5 (9 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.