Čo povedať, keď nie je všetko v poriadku

Prišla ku mne, keď som stál v rade v pekárni. Nevidel som ju už roky. „Ahoj, Al!“ povedala. „Darí sa ti dobre?“ Na takto položenú otázku bola prijateľná len jedna odpoveď.

Keby si tak mohol vidieť, čo všetko sa odohrávalo v mojej mysli v sekundách medzi jej otázkou a mojou odpoveďou. Vedel som, že na výber mám niekoľko možností.

Mohol som klamať.

„Áno, darí sa mi veľmi dobre! A tebe?“ A ona by povedala: „Áno, skvele!“ Potom by sme si zobrali svoje pečivo a každý by pokračoval vo svojom dni.

Alebo by som jej mohol povedať pravdu. „Vlastne, vôbec sa mi nedarí. Z jedného môjho auta vyteká olej a druhé vydáva hrozný zvuk. Môj pes našiel jed na myši, ktorý mu zachutil, čo znamenalo návštevu veterinára. Veverice prehrýzli kábel, ktorý vonku napája svetlá.

Pokazil sa mi gril. Nejaký zločinec mi ukradol identitu a stratil som cez 30 000 dolárov. A minulý týždeň som si v posilňovni poranil koleno a plece.

Takže, aby som odpovedal na tvoju otázku, nie, vôbec sa mi nedarí. A čo ty?“

Uvedomil som si, že ani jedna z týchto možností môj príbeh nereprezentovala dobre.

Prvá možnosť už nepripadala do úvahy.

Nedarilo sa mi. A povedať, že je všetko v pohode nebolo ani pravdivé, ani úprimné.

Priznávam však, že druhá možnosť bola trošku prehnaná a, úprimne, aj trochu drzá. Síce bola presná, no svoju energiu som zameral na to, aby som jej ukázal, že jej otázka bola, vzhľadom na moju súčasnú situáciu, plytká. Áno, viem byť aj trochu neslušný.

Nakoniec som povedal: „Rád ťa vidím. Vieš, tieto dni sa mi až tak nedarí, ale inak som celkom v pohode.“

Pozrela sa na mňa, ako môj pes Hobbs, keď sa s ním rozprávam. Pozrie sa na mňa s výrazom: „Viem, že hovoríš niečo, čomu by som mal rozumieť, ale nemám tušenia o čom je reč.“

Vymenili sme si zdvorilosti a išli ďalej.

Každý deň máme možnosť povedať náš skutočný príbeh alebo príbeh, ktorý chcú ľudia počuť.

Povedať pravdu alebo lož. Tieto dni som začal hovoriť pravdu.

Keď sa niekto pýta, ako sa mám — je to denná záležitosť, ktorá je väčšinou myslená úprimne — mám pripravené dve možnosti. Buď poviem: „Vo väčšine oblastí sa mi darí.“ Alebo odpoviem otázkou: „V akej oblasti?“, prípadne, čo presne chcú vedieť.

Väčšinou tieto odpovede vyvolajú chichot, pauzu a potom konverzáciu o tom, čo práve prežívam.

Nakoniec sa konverzácia otočí smerom k ich životu.

A tak nájdeme spojenie.

Na konci 19. storočia škótsky pastor a autor John Watson napísal: „Buď milý ku každému koho stretneš, lebo každý bojuje veľkú bitku.“

Čo keby sme žili s takýmto pochopením pre druhých? Každý deň máme možnosť nájsť s niekým spojenie vďaka veciam, ktoré prežívame. Hoci len na malý okamžik. Máme možnosť povedať: „Viem, že bojuješ vo veľkej bitke. Ja takisto.“ Alebo: „Tiež som v tom. Sme v tom spolu.“

Máme možnosť komunikovať so súcitom.

Každá interakcia je svätá.

Ak by sme vedeli, čím si skutočne prechádza človek v rade pre pečivo alebo kamarát, ktorého minieme na ulici, hovorili by sme spolu navzájom inak.

Ak ťa najbližšie niekto privíta so slovami: „Ako sa ti darí?“, urob to tak, aby to bolo opravdivé. Ten človek potrebuje počuť skutočný príbeh. A hlboko vo vnútri sa nemôže dočkať, aby ti povedal ten svoj. 

Al Andrews
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: STORYLINEBLOG.COM

4,4/5 (19 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.