Dôvera v  Boha, keď sa utrpenie zdá nezmyselné

Súcitím so svojimi postavami, no ako autor viem, že nakoniec bude ich utrpenie stáť za to, pretože je nevyhnutné pre ich rast a pre príbeh o vykúpení.

Boh každého z nás zakomponoval do svojho príbehu. Sme súčasťou niečoho oveľa väčšieho, ako sme my sami. Boh nás vyzýva, aby sme dôverovali, že tento príbeh bude mať rozuzlenie, pre ktoré Ho na konci bez konca budeme uctievať s padnutou sánkou pre číru genialitu toho, ako preplietol dejové línie príbehu.

Nezmyselné utrpenie?

Podobne ako vymyslené postavy, ktoré moje plány vôbec nepoznajú, aj nám chýba potrebný nadhľad, aby sme videli, ako časti nášho života zapadajú do celkového Božieho plánu. Rakovina, postihnutia, nehody a iné straty a utrpenia považujeme za zničujúco nezmyselné. Avšak to, že my v utrpení žiaden zmysel nevidíme, ešte nedokazuje, že žiaden zmysel nemá.

Joni Earecksonová Tada oslávila svoje päťdesiate narodeniny na invalidnom vozíku. Neznie slovo „oslávila“ nevhodne? Sedemnásťročnej Joni, ktorá zúfalo túžila ukončiť svoj život, by tak určite znelo. Keď sa však obzrieme, vidíme, ako jej charakter rástol a akého nespočítateľného množstva životov, vrátane života mojej rodiny, sa Boh cez ňu dotkol.  Písmo nás učí, že v milujúcich rukách nášho suverénneho Boha nie je utrpenie, ktorému čelíme, nikdy bezúčelné, a to bez ohľadu na to, ako sa nám v tomto momente javí.

Koľkokrát má Boh zámer s udalosťami, ktoré vyzerajú nezmyselne, keď sa práve odohrávajú?

Všetky veci pre naše večné dobro

28. verš 8. kapitoly v Liste Rímskym je jedným z najpútavejších tvrdení v Písme: „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ V kontexte to znamená, že v nariekajúcom svete má Boh záujem, aby sa Jeho deti viac podobali Kristovmu obrazu. Boh pracuje cez ťažké okolnosti v našom živote, aby zdokonaľoval našu podobnosť s Kristom.

V Starej zmluve povedal Jozef svojim bratom (ktorí ho predali do otroctva): „Vy ste zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to zamýšľal obrátiť na dobré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby zachoval mnohý ľud pri živote“ (1. M 50:20, Roháčkov preklad).

„Boh to zamýšľal obrátiť na dobré“ (R 8:28), nenaznačuje, že Boh iba vyťažil z tejto situácie to najlepšie, ale skôr to, že si bol plne vedomý toho, čo spravia Jozefovi bratia a dovolil im zhrešiť, pretože mienil využiť zlú situáciu pre dobrú vec. Spravil to v súlade so svojím plánom, ktorý má od pradávnej minulosti. Božie deti „sa stali dedičmi, predurčenými podľa predsavzatia Toho, ktorý koná všetko podľa rozhodnutia svojej vôle“(Ef 1:11).

Čo sa týka Božej aktivity v Jozefovom živote, nič nenasvedčuje tomu, že by Boh pracoval nejako inak v živote svojich ostatných detí. V skutočnosti List Rímskym 8:28 a List Efezským 1:11 zdôrazňujú, že Boh s nami pracuje takým istým spôsobom.

Veríš zasľúbeniu Listu Rímskym 8:28? Porozmýšľaj nad tými najhoršími vecami, ktoré sa ti v živote stali a potom sa opýtaj, či veríš, že Boh si ich použije pre tvoje dobro. Biblia tvrdí, že áno.

Dar našej dôvery

Ak budeme naivne predpokladať, že Otec si našu dôveru nezaslúži, pokiaľ nám neumožní úplne pochopiť svoju nekonečnú múdrosť, vytvoríme nemožnú situáciu — nie kvôli Jeho nedostatkom, ale kvôli našim (pozri Iz 55:8–9).

Občas, tak ako to zažil aj Jozef, nám umožní letmo nazrieť na svoje dôvody. Môj priateľ mal prednedávnom vážnu nehodu, po ktorej sa bolestivo zotavoval. Zachránila mu však život. Lekárske testy uňho odhalili nesúvisiacu chorobu, ktorá si vyžadovala ich okamžitú pozornosť.

V tomto prípade sa presvedčivý dôvod nehody vyjasnil. V iných prípadoch dôvody nepoznáme. Ak si spomenieme, čo všetko nevieme, prečo predpokladáme, že naša neznalosť dôvodov znamená, že žiadne dôvody neexistujú? Iba Boh má postavenie na to, aby určoval čo je a čo nie je nezmyselné. (Nejavila sa aj strašná Ježišova smrť v tom čase zbytočnou a nezmyselnou zároveň?)

Krok vpred k večnej radosti

Som si istý, že ak by Jozef dostal možnosť odísť z pódia Božieho príbehu, kým čelil svojim skúškam, urobil by to. Uprostred Jóbovho príbehu — keď pochoval desať detí, telo mal pokryté vredmi a bol očividne opustený Bohom — sa ho opýtaj , či chce preč. Poznám jeho odpoveď, pretože v Knihe Jóbovej 3:11 povedal: „Prečo som nezomrel hneď pri narodení?“

Tomu všetkému je koniec. Keď príde nová zem, prisadni si počas štedrej hostiny k Jóbovi, Jozefovi a Ježišovi. Opýtaj sa ich: „Skutočne to stálo za to?“

„Jasné,“ odpovie Jób a Jozef dôrazne prikývne. Nemusíme hádať, čo povie Ježiš.

Jedného dňa aj my uvidíme prísne prejavy Božieho milosrdenstva, z ktorých sme niektorým nikdy neporozumeli, alebo sme ich nenávideli, v širšom kontexte z perspektívy večnosti. Budeme sa čudovať, prečo sme sa modlili, aby sme boli viac ako Ježiš, a potom prosili Boha, aby nás zbavil toho, čo zoslal ako odpoveď na naše modlitby.

„Preto neochabujeme… Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné“ (2. K 4:16–18).

Viera znamená veriť už dnes v to, čo jedného dňa pri pohľade späť uvidíme, že bolo po celý čas pravdou. Nečakajme, kým budeme päť minúť po smrti, aby sme začali veriť Bohu, že má stále cieľ. Naučme sa to robiť tu a teraz, s očami upretými na nášho milostivého, zvrchovaného Spasiteľa, ktorý má vždy svoj zámer.