Jedinečnosť Pána Ježiša Krista

Praví kresťania veria, že Ježiš je jediný Boží Syn, ktorý prišiel v ľudskom tele. Niektorí neveriaci ľudia, či už veria, že Ježiš existoval alebo nie, neveria, že bol múdry a neobyčajne dobrý človek.

Iní, ako napríklad moslimovia, si myslia, že Ježiš bol prorok medzi ďalšími prorokmi. Hinduisti popisujú Krista ako jedného medzi mnohými veľkými učiteľmi. Liberálni kresťania a mnohí ďalší považujú Krista za dobrého človeka, ktorý je morálnym vzorom.

Neveriaci Bertrand Russell v článku ’Prečo nie som kresťanom’ napísal: „Historicky je pochybné, či Kristus vôbec kedy žil, a ak áno, nič o ňom nevieme.“ Čo sa týka Kristovho charakteru,“ povedal, „netuším, či v múdrosti alebo v čestnosti stojí Kristus tak vysoko, ako ho ľudia podľa príbehov poznajú. V tomto ohľade by som postavil Budhu ale Sokrata nad neho.“

Božskosť a ľudskosť

Kresťanstvo je výnimočné medzi svetovými náboženstvami a centrom kresťanstva je skutočná jedinečnosť Pána Krista. Pravda o Ježišovi Kristovi je založená v prvom rade na dokumentoch Novej zmluvy, o ktorých je inde dokázané, že sú autentické. Záznamy Novej zmluvy a najmä evanjeliá sú jedny z najspoľahlivejších dokumentov staroveku. Z týchto dokumentov zisťujeme, že Pán Ježiš je výnimočný z mnohých aspektov.

Ježiš bol jedinečný, lebo On jediný zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili, bol aj Bohom aj človekom. Nová zmluva učí o plnej jednote božskej a ľudskej podstaty Krista. Nicejské učenie (325) vyhlásilo jednotu viery všetkých pravých kresťanov, že Kristus bol plne Bohom aj človekom v jednej osobe. Čo sa týka Pána Ježiša, všetci bludári odmietajú jedno alebo obidve tieto tvrdenia. Toto samotné tvrdenie Ho robí výnimočným medzi ostatnými náboženskými vodcami a ľuďmi, ktorí kedy žili a je podložené faktami. Niektoré z týchto dôkazov vidno v ďalších aspektoch Kristovej výnimočnosti.

Nadprirodzená podstata Pána Ježiša

Jedinečnosť v predpovediach o Mesiášovi

Pán Ježiš žil život plný zázrakov a mal nadprirodzenú moc od počatia až po vstúpenie. Proroci to predpovedali o Ňom storočia pred Jeho narodením.

Stará zmluva, ktorú poznal aj ten najzúrivejší kritik, existovala storočia pred Kristom a predpovedala, kde ( Micheáš 5:1), kedy (Daniel 9:26) a ako (Izaiáš 7:14) vstúpi Kristus do tohoto sveta. Mal sa narodiťzo ženy (1. M 3:15), z línie Adamovho syna Šéta (1. M 4:26), cez Noachovho syna Šéma (1. M 9:26) a Abraháma (1. M 12:3; 15:5). Mal byť z pokolenia Júdovho (1. M 49:10) a mal byť Dávidovým synom (2. S 7:12c). Stará zmluva predpovedala, že Kristus zomrie pre naše hriechy (Ž 22; Iz 53; Dan 9:26; Zach 12:10) a vstane z mŕtvych. (Ž 16:10)

Všetky tieto nadprirodzené predpovede sa výnimočne splnili v Ježišovi Kristovi. To neplatí pre žiadnych iných náboženských vodcov, ani pre ľudí, ktorí kedy žili, vrátane Mohameda.

Výnimočnosť v počatí

Kristus bol nielen nadprirodzene predpovedaný, ale bol aj zázračne počatý. Matúš pri ozname o Jeho panenskom počatí poukazuje na Izaiášovo proroctvo (Iz 7:14). Lukáš, lekár, zaznamenáva tento zázračný počiatok ľudského života (L 1); Pavel sa o tom zmieňuje v Liste Galatským (4:4). Pán Ježiš stojí ako jedinečný a zázračný oproti všetkým ľudským počatiam.

Výnimočnosť v živote

Od prvého zázraku v Káne Galilejskej (J 2:11) bola služba Pána Ježiša poznamenaná zázrakmi (J 3:2; Sk 2:22). To nebolo liečenie nejakých vymyslených chorôb, ani sa uzdravenie nedalo vysvetliť prirodzeným spôsobom. Bolo to vyliečenie okamžité, vždy bolo úspešné, choroba sa viac nevrátila, bolo to liečenie z choroby, ktorú medicína nevedela vyliečiť. Napríklad to bolo vyliečenie slepého od narodenia (J 9). Pán Ježiš dokonca vzkriesil niekoľko ľudí z mŕtvych, vrátane Lazara, ktorého telo už bolo v rozklade (J 11:39).

Pán Ježiš premenil vodu na víno (J 2), chodil po vode (Mt 14:25), rozmnožil chlieb (J 6:11), otvoril oči slepému (J 9:7), uzdravil porazeného (Mk 2:3), vyháňal démonov (Mk 3:10), uzdravoval všetky choroby (Mt 9:35) vrátane malomocenstva (Mk 1:40–42) a pri viacerých príležitostiach kriesil i mŕtvych (Mk 5:35–43, L 7:11–15, J 11:43–44). Keď sa Ho pýtali, či je Mesiášom, použil tieto zázraky ako dôkaz na podporu svojho tvrdenia so slovami: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú a mŕtvi vstávajú.“ (Mt 11:4–5) Toto množstvo zázrakov bolo určené vopred, v čase prorokov, ako zvláštny znak Mesiáša, keď príde. (Iz 35:5–6) Nikodém dokonca povedal: „Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním.“ (J 3:2)

Výnimočnosť v smrti

Aj udalosti pri smrti Pána Ježiša boli zázračné. Bola to tma od poludnia až do tretej hodiny poobede (Mk 15:33) a zemetrasenie, ktoré otváralo hroby a roztrhlo chrámovú oponu. (Mt 27:51–54) Spôsob, akým Pán Ježiš trpel a bol ukrižovaný, bol zázračný. Postoj, aký zaujal k tým, čo sa Mu vysmievali a trýznili Ho, bol zázračný, keď povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ (L 23:34) Aj spôsob, ako zomrel, bol zázračný, lebo povedal: „… kladiem svoj život, aby som ho zase vzal. Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne.“ (J 10:17b–18) V samotnej chvíli odchodu smrť nad Ním nezvíťazila. Skôr On dobrovoľne prepustil svojho Ducha. Ježiš povedal: „Dokonané! A nakloniac hlavu odovzdal Ducha Bohu.“ (J 19:30)

Výnimočnosť vo vzkriesení

Zázrakom, ktorý korunoval zemské pôsobenie Pána Ježiša, bolo zmŕtvychvstanie. Bolo predpovedané nielen v Starej zmluve (Ž 2; 16), ale sám Ježiš ho predpovedal od úplného začiatku svojej služby. Povedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím… Ale On hovoril o chráme svojho tela.“ (J 2:19, 21; Mt 12:40–42; Mt 17:9) Ježiš Kristus dokazoval realitu svojho vzkriesenia, keď sa počas štyridsiatich dní dvanásťkrát zjavil viac ako päťsto ľuďom.

Výnimočnosť vstúpenia na nebesá

Tak ako Ježišov vstup do tohoto sveta aj Jeho odchod bol zázračný. Potom, ako dal poverenie svojim učeníkom, „vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. — Ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich.“ (Sk 1:9b–10) Napriek názoru niektorých ľudí to nebolo ’podobenstvo’, ale doslova telesné vstúpenie do neba, odkiaľ znovu príde v tom istom tele, aby súdil tento svet. (Sk 1:11; Zjav 1:7) Kresťanské vierovyznania jasne zdôrazňujú zázračné vstúpenie Ježiša Krista v tele na nebesá.

Výnimočnosť v bezhriešnosti

Niektorí Ježišovi nepriatelia Ho falošne obvinili, ale Pilátov verdikt v tomto procese sa stal verdiktom historickým: „Ja na tomto človeku nenachádzam viny.“ (L 23:4) Stotník pod krížom povedal: „Naozaj, tento človek bol spravodlivý.“ (L 23:47) a lotor na kríži vedľa Pána Ježiša povedal: „Tento neurobil nič zlého.“ (L 23:41)

Čo si mysleli Ježišovi najbližší o Jeho charaktere popisuje List Židom 4:15, že bol pokúšaný ako človek, ale predsa „bol bez hriechu“. Ježiš sám raz vyzval tých, čo na Neho žalovali: „Kto z vás usvedčí ma z hriechu?“ (J 8:46) Nikto však nebol schopný obviniť Ho. To bol prípad, keď bezchybný Ježišov charakter dával dvojité svedectvo pre pravdu Jeho vyhlásenia. Ježišova bezhriešnosť bola výnimočná.

Ježišov charakter je výnimočný

Ježišov charakter bol výnimočný z mnohých hľadísk. Dokonale prejavil najvyššiu čestnosť. Tiež spojil zjavne protikladné vlastnosti.

V príkladnej bezúhonnosti

Dokonca Bertrand Russell, ktorý sa domnieval, že odhalil chyby Kristovho charakteru, predsa vyznal: „To, čo svet potrebuje, je láska, kresťanská láska alebo súcit.“ Toto vyjadrenie však nesúhlasí s vierou, ktorú väčšina ostatných ľudí uznáva, hlavne že Kristus bol dokonalým vyjadrením lásky.

Toho dôkazom je Ježišove dobrovoľné podrobenie sa potupnému utrpeniu a smrti na kríži, zatiaľ čo On prejavoval lásku a odpustenie tým, čo Ho zabíjali. (L 23:34, 43) On sám dokonale žil to, čo aj učil v kázni na vrchu. (Mt 5:7) Neodplácal sa svojim nepriateľom, namiesto toho im odpúšťal. Napomínal svojich učeníkov, že každý kto berie meč, mečom zahynie (Mt 26:52), zázračne sa dotkol odťatého ucha uzdravil jedného člena zberby, čo vyšla, aby Ho zajala. (L 22:50)

Ježiš bol dokonalým príkladom trpezlivosti, láskavosti a zľutovania. Bolo Mu ľúto zástupov, (Mt 9:36) až plakal nad Jeruzalemom. (Mt 23:37) Hoci priamo obvinil farizejov (a nie v nejakých neistých okolnostiach), ktorí zvádzali nevinných ľudí (Mt 23), neváhal hovoriť so židovskými vodcami, ktorí mali záujem. (J 3)

Spojenie zjavne protikladných čŕt

Jednou z výnimočných čŕt Pána Ježiša bolo, že spájal v sebe charakteristiky, čo bolo nemožné u akéhokoľvek iného človeka. Bol dokonalým príkladom ľudskosti až do tej miery, že učeníkom umýval nohy. (J 15) Predsa však urobil smelé vyhlásenia o svojom božstve, ako: „Ja a Otec jedno sme“ (J 10:30) a „Prv, ako bol Abrahám, ja som.“ (J 8:58, porovnaj 2. M 3:14) Vyhlásenie „Som krotký a pokorný v srdci“ znie arogantne, ale On hovoril tieto slová medzi malými deťmi. (Mt 18) Bol však taký silný, že prevracal stoly predavačom v Božom dome a bičom vyháňal tých, čo predávali zvieratá. (J 2) Ježiš bol známy svojou láskavosťou, ale bol tvrdý na pokrytcov, ktorí zavádzali prostých ľudí. (Mt 23)

Život a učenie

Pán Ježiš sám vyhlasoval, že korene Jeho učenia, sú v Starej zmluve. (Mt 5:17–18) Odsudzoval nezmyselnosť tradícií a nesprávne vysvetľovanie Starého zákona (Mt 5:21 a ďalšie verše, 15:3–5) Aj keď podstata toho, čo učil, nebola nová, forma a spôsob, akým učil, boli výnimočné. Kázeň na vrchu obsahovala živú metódu vyučovania.

Jasné podobenstvá, ako o milosrdnom Samaritánovi (L 10), o márnotratnom synovi (L 15) a o stratenej ovci (L 15:4 a ďalšie) sú majstrovskými ukážkami komunikácie. Podobenstvá stoja priamo v strede štýlu učenia Pána Ježiša. Ukazuje pravdu opisovaním štýlu života ľudí, zjavuje pravdu a odhaľuje chyby. A tiež tým, že hovorí v podobenstvách, vyhýba sa ’hádzaniu perál pred svine’. Prekvapil a pomýlil tých, čo nechceli veriť, ale osvietil tých, čo túžili uveriť. Používanie alegórií a podobenstiev samo osebe nie je výnimočné, ale výnimočný bol spôsob, akým Pán Ježiš používal podobenstvá. Učenie o tajomstve večnosti pozdvihol do nových rozmerov, a to v skúsenostiach v každodenného života. ’Zákony vyučovania’, ktoré identifikovali moderní pedagógovia, (Shafer: Sedem zákonov), Pán Ježiš dokonale použil vo svojom spôsobe vyučovania.

Výnimočný bol aj spôsob, akým Pán Ježiš učil. Židovskí intelektuáli priznávali, že „nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento.“ (J 7:46) Keďže učil v podobenstvách, tlačili sa na Neho zástupy. V chráme prekvapil rabínov ešte ako chlapec. „Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami.“ (L 2:47) Neskôr ohromil tých, čo sa Ho pokúšali podchytiť v reči, takže „nikto Mu nevedel odpovedať ani slova, ani sa Ho od toho dňa nikto neopovážil viac spytovať.“ (Mt 22:46)

Kristus je dokonalý

Ježiš Kristus je výnimočný v každom ohľade. Od úplného božstva až do dokonalej ľudskosti; od zázračného počatia až po nadprirodzené vstúpenie na nebesá; od bezhriešneho charakteru až po jedinečné vyučovanie — Pán Ježiš stojí nad všetkými ostatnými učiteľmi náboženstva a morálky.

Ježiš stojí vyššie ako Mojžiš

Ježiš ako Žid nemá žiadne spory s Mojžišom, prorokom, ktorý priniesol Židom zákon a vyviedol Izraelitov z egyptského otroctva ako samostatný národ. Mojžiš aj Ježiš boli prorokmi toho istého Boha a Ježiš vyhlásil, že neprišiel zrušiť zákon (nájdený v Mojžišových písomnostiach), ale naplniť. (Mt 5:17) Pán Ježiš tvrdil, že Mojžišove slová sú slovami Pána Boha. (Porovnaj Mt 19:4–5 s 1. M 2:24) Avšak zisťujeme, že v mnohých ohľadoch stojí Ježiš vyššie ako Mojžiš.

Ježiš je dokonalejší prorok ako Mojžiš. V 5. M 18:15–19 Mojžiš predpovedal, že Boh vzbudí Židom proroka so zvláštnym odkazom. Každého, kto neposlúchne tohoto proroka, bude súdiť Boh. Táto pasáž sa tradične vysvetľovala s ohľadom na Mesiáša. 1. M 3:15 tiež mnohí chápu ako odkaz na Ježiša, ako semeno ženy, ktoré rozmliaždi hlavu hada.

Kristovo zjavenie je slávnejšie ako Mojžišovo. „Lebo zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.“ (J 1:17) Mojžiš síce zriadil morálne a sociálne štruktúry, ktoré riadili národ, ale zákon nemôže nikoho zachrániť od trestu za hriechy, ktorým je smrť. Ako hovorí apoštol Pavel: „Pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je (len) poznanie hriechu.“ (R 3:20) Zjavenie skrze Ježiša Krista však bolo jediné, v ktorom sú odpustené hriechy — zjavené podľa zákona; „ale ospravedlnení bývajú zdarma , z Jeho milosti, skrze vykúpenie v Kristu Ježiši.“ (R 3:24) Kristovo zjavenie stavia na Mojžišovom základe a rieši problém, s ktorým nás zákon oboznamuje.

Pozícia Pána Krista je vznešenejšia ako Mojžišova. Mojžiš je najväčší medzi prorokmi Starej zmluvy, ale Pán Ježiš je viac ako prorok. Podľa Listu Židom: „Aj Mojžiš bol teda verný v celom Jeho dome, ako služobník na svedectvo o tom, čo bolo treba zvestovať; ale Kristus ako Syn (je) nad Jeho domom.“ (Žid 3:5–6) Zatiaľ čo Mojžiš slúžil Bohu, Ježiš bol vyhlásený za Božieho Syna s právom vládnuť všetkým sluhom.

Zázraky Pána Ježiša stoja vysoko nad Mojžišovými. Mojžiš vykonal veľké zázraky, ale Kristove zázraky boli podstatne významnejšie. Mojžiš povýšil bronzového hada, aby bol vyliečený každý, kto sa pozrie na neho, ale tu len postupoval podľa inštrukcií. Nikdy nevyliečil slepého, aby videl, alebo hluchého, aby počul. V Mojžišovej službe tiež nebolo nič, čo by sa dalo porovnať so vzkriesením Lazara alebo Pána Ježiša.

Kristove vyhlásenia sú slávnejšie ako Mojžišove. Mojžiš nikdy nevyhlásil, že je Bohom a nikdy neurobil nič viac, len plnil úlohu proroka. Pán Ježiš však vyhlásil, že je Bohom a predpovedal svoje vlastné vzkriesenie na potvrdenie toho.

Kristus je väčší ako Mohamed

Mohamed, zakladateľ islamu súhlasil s Ježišom a Mojžišom, že Boh je jeden, ktorý stvoril nebo a zem a On sám je nad celým kozmom. Značné zhody existujú aj ohľadne udalostí v prvých šiestich kapitolách 1. knihy Mojžišovej až k bodu, keď bola Hagar vyhodená z Abrahámovho domu. Po tomto sa Biblia zameriava na Izáka, zatiaľ čo islam sa zameriava na udalosti, ktoré sa diali s ich praotcom Izmaelom. Mohamedovo učenie môžeme zhrnúť do piatich doktrín:

1. Alah je jediným pravým bohom.
2. Alah vyslal mnohých prorokov, vrátane Mojžiša a Ježiša, ale Mohamed je posledný a najväčší.
3. Korán je vrcholná náboženská kniha a je nadradená nad Zákon, Žalmy a Evanjeliá o Ježišovi.
4. Existujú mnohé bytosti medzi Bohom a nami (sú to anjeli), niektorí sú dobrí a iní sú zlí.
5. Pri vzkriesení zavážia dobré skutky ľudí pri rozhodovaní, kto pôjde do neba a kto do pekla.

Spôsob, ako získať spasenie, obsahuje opakovanie nasledovných slov niekoľkokrát denne: „Nie je Boh okrem Alaha a Mohamed je jeho prorok,“ modlenie sa päťkrát denne, dodržiavanie pôstu jeden mesiac v roku, dávanie almužny a púte do Mekky.

Kristus ponúka slávnejšie posolstvo. Ježiš urobil väčšie vyhlásenia ako Mohamed. Ježiš vyhlásil, že je Bohom. Mohamed vyhlásil, že je len človekom, ktorý je prorokom. Ak by Ježiš nebol Bohom, nebol by ani žiadnym prorokom. Pán Ježiš ponúkol slávne potvrdenie svojich vyhlásení. Vykonal množstvo zázrakov. Mohamed nevykonal žiadny zázrak, ale v Koráne potvrdil, že Ježiš ich vykonal mnoho. Jedine Pán Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych.

Kristus ponúka lepšiu cestu spasenia. Boh Biblie na rozdiel od boha islamu prišiel k nám tak, že poslal na zem svojho Syna, aby zomrel za naše hriechy. Mohamed ponúkol neistú nádej spasenia, sú to len návody, ako sa prepracovať do Alahovej priazne. Kristus nám všetkým zaistil, že sa môžeme dostať do neba skrze Jeho smrť, „Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu.“ (1. Pt 3:18)

Kristus ponúka slávny model života. Mohamed prežil posledných desať rokov svojho života vo vojne. Ako polygamista rozšíril dokonca počet manželiek (štyri), ktoré predpísal pre svoje náboženstvo. Sám tiež porušil svoj vlastný zákon drancovaním karaván, ktoré išli do Mekky, niektoré z nich boli pútnické. V protiklade k svojmu vlastnému učeniu sa angažoval v pomste a represáliách.

Pán Ježiš je väčší ako hinduistickí guruovia

Guru je v hinduizme učiteľ. Hinduistické písma sa nedajú pochopiť čítaním; naučia ich len guruovia. Títo ’svätí muži’ sú dokonca po smrti uctievaní ako predpokladaní vtelení bohovia. Učia, že ľudia potrebujú oslobodenie od nekonečného cyklu reinkarnácie (samsara), ktorú prináša karma, t.j. dôsledok všetkých slov, dobrých skutkov a činností v súčasnom živote aj v predchádzajúcich životoch. Oslobodenie (mokša) sa získa, keď jednotlivec pozdvihne svoje bytie a vedomie na nekonečnú úroveň a uvedomí si, že jeho vlastné ja (atman) je totožné s Brahmanom ( jediné absolútne bytie, z ktorého pochádza všetka rozmanitosť).

Inými slovami každý hinduista si musí uvedomiť osobné dobro. Takéto poznanie sa dá dosiahnuť jedine nasledovaním Jnana Yoga — spasenie poznaním starovekých písomností a vnútornou meditáciou; Bhakti Yoga — spasenie odovzdaním sa jednému z mnohých božstiev; Karma Yoga — spasenie prácami, ako sú obrady, obete, pôsty, púte, ktoré však musia byť vykonávané bez myšlienok na odmenu. Každá z týchto metód je do určitej miery zhrnutá v Raja Yoge, čo je meditačná technika, obsahujúca ovládanie tela, dýchania a myslenia.

Hinduizmus, tak ako je v súčasnosti praktizovaný, obsahuje vo veľkej miere povery, legendy o bohoch, okultné praktiky a uctievanie démonov.

Ježiš Kristus učí dokonalejší svetonázor. Ježiš Kristus učí teistický svetonázor. Na rozdiel od toho srdcom hinduizmu je panteizmus, uvedomenie si vlastnej božskosti.

Kristovo učenie je morálne vyššie, dokonalejšie. Ortodoxný hinduizmus trvá na tom, že trpiacich ľudí treba nechať trpieť, pretože to je ich osud a tak ako to určuje karma. Pán Ježiš povedal: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Definoval blížneho ako toho, kto potrebuje pomoc. Ján povedal: „Ale ak niekto má pozemský majetok a vidí brata núdzu trieť a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom láska Božia?“ (1. J 3:17) Tiež mnohí ak nie väčšina guruov využívali svoje vážené postavenie tak, že finančne aj sexuálne zneužívali svojich nasledovníkov. Bagwan Sri Rajneesh nazhromaždil tucty áut Rolls Royce ako dary od svojich stúpencov. Beatles boli rozčarovaní z Maharishi Mahesh Yogi, keď sa dozvedeli, že sa viac zaujíma o jednu ženu z ich partie ako o ich duchovný stav. Priznali, že urobili chybu. Dokonca uznávaný guru Mahatma Gandhi spával aj s inými ženami okrem svojej manželky.

Pán Ježiš dáva lepší spôsob vysvetlenia. Zatiaľ čo pre guruov je nevyhnutné pochopiť sväté písma Bhagavad Gita a Upanišády, v Biblii nie sú žiadne ezoterické či skryté pravdy, ktoré musia byť vysvetlené bez ohľadu na bežné chápanie. Kresťanské uvažovanie nie je úsilie o vymývanie mozgov, ide skôr o ich naplnenie biblickými princípmi. (Žalm 1) Vnútorné meditácie sú ako šúpanie cibule; odtrhávate vrstvu po vrstve, až kým nedosiahnete stred a vtedy zistíte, že tam nič nie je. Ale uvažovanie nad Božím slovom začína s obsahom a odkrýva jeho význam, až kým to neprinesie radosť (spokojnosť) ducha.

Kristus učí lepšej ceste spasenia. Hinduista je ponorený do reinkarnácie v cykle karmy, až kým nedosiahne stav moksha a je ponechaný sám na seba, aby našiel cestu z tohoto bludiska. Pán Ježiš nám zasľúbil, že budeme spasení vierou v Neho (Ef 2:8–9; Tit 3:5–7) a že môžeme vedieť, že naše spasenie je zaručené. (Ef 1:13–14; 1. J 5:13)

Kristus je dokonalejší ako Budha

Siddhartha Gautama (Budha je titul a znamená ’osvietený’) je podriadený Kristovi. Budhizmus začal ako reformačné hnutie v hinduizme, ktorý sa stal systémom špekulácií a povier. V snahe opraviť to, Gautama odmietol rituály a okultizmus a vyvinul v podstate ateistické náboženstvo, (hoci neskoršie formy budhizmu sa navrátili k hinduistickým bohom). Základy viery sú zhrnuté v ’Štyroch vznešených pravdách’:

1. Život je utrpenie
2. Utrpenie je zapríčinené túžbou po radosti a úspechu
3. Utrpenie môže byť prekonané odmietnutím túžob
4. Túžba môže byť odstránená osemstupňovou cestou.
{cit}Cieľom budhistov nie je nebo alebo život s Bohom, lebo v Gautamovom učení neexistuje Boh.{/cit}
Osemstupňová cesta je systémom náboženského vzdelávania aj systémom morálnych príkazov budhizmu. Obsahuje (1) správne poznanie (’štyri vznešené pravdy’), (2) správne ciele, (3) správnu reč, (4) správne chovanie (nezabíjať, nepiť alkohol, nekradnúť, neklamať alebo necudzoložiť), (5) správne zamestnanie, (ktoré nezapríčiňuje žiadne utrpenie), (6) správnu snahu (odmietanie vlastného ja) a (8) správnu meditáciu (Raja joga).

Cieľom budhistov nie je nebo alebo život s Bohom, lebo v Gautamovom učení neexistuje Boh. Skôr hľadajú nirvánu, odstránenie každého utrpenia, každej túžby a ilúzie z vlastnej existencie. Zatiaľ čo liberálna vetva budhizmu (budhizmus Mahayana) teraz vyhlásila Gautamu za spasiteľa, budhizmus Theravada je bližšie ku Gautamovmu učeniu a zastáva názor, že on nikdy o sebe nevyhlasoval, že je bohom. Čo sa týka jeho ako spasiteľa, boli zaznamenané tieto Budhove posledné slová: „Budhovia nikdy neukazujú cestu; horlivo pracujte na svojom spasení.“ Budhizmus je témou pre všetky už spomínané kritiky. Učenie Pána Ježiša je oveľa dokonalejšie. Ďalej platí:

Kristus napĺňa život väčšou nádejou. Ježišovo učenie je dokonalejšie ako Budhovo i v tom, že Ježiš učí o nádeji v živote, zatiaľ čo budhizmus vidí život len ako utrpenie a individualitu, teda ako niečo, čo má byť vykorenené. Pán Ježiš učí, že život je dar od Boha a máme ho mať v hojnosti (J 10:10) a že si máme vysoko vážiť každého človeka (Mt 5:2). Ďalej zasľúbil nádej pre budúci život. (J 14:6)

Kristus ponúka lepšiu cestu spasenia. Budhista učí aj o reinkarnácii ako o ceste spasenia. Avšak v tejto forme je sám človek či osobnosť ducha vykorenená na konci každého života. A tak aj keby si pretrval, nebudeš to ty ako indivíduum, kto má nejakú nádej, že dosiahne nirvánu. Pán Ježiš zasľúbil nádej každému mužovi a žene ako jednotlivcom (J 14:3) a lotrovi na kríži vedľa seba povedal: „Dnes budeš so mnou v raji!“ (L 23:43)

Ježiš je lepším Kristom. Pán Ježiš vyhlásil a dokázal, že je Bohom v ľudskom tele. Budha bol len obyčajný smrteľník, ktorý zomrel a nikdy viac nevstal z mŕtvych. Avšak Pán Ježiš telesne vstal z hrobu. Gautama jednoducho chcel len priniesť ’osvietenie’ iným, aby im pomohol do nirvány, kde sa stratia všetky túžby aj existencia jednotlivcov.

Kristus je dokonalejší ako Sokrates

Napriek tomu, že Sokrates nikdy nevytvoril žiadne náboženstvo, bol príťažlivý pre mnohých prívržencov. Sokrates nikdy nič nenapísal, ale jeho žiak Platón o ňom napísal veľa, no mohli to byť myšlienky Platóna ale aj myšlienky Sokrata. Platón predstavuje Sokrata ako človeka presvedčeného, že mu Boh dal úlohu, aby hájil pravdu a dobro tak, že privedie ľudí k tomu, že budú skúmať svoje slová a činy, aby videli, či sú pravdiví a dobrí. Omyl, v jeho názore bola len nevedomosť a vedomosti viedli k hodnotám (k cnosti). Je považovaný za prvého človeka, ktorý si uvedomil potrebu systematického prístupu pri objavovaní pravdy, hoci systém samotný bol nakoniec vytvorený Aristotelom — Platónovým žiakom.

Rovnako ako Kristus aj Sokrates bol odsúdený na smrť na základe falošného obvinenia vrchnosťou, ktorá bola ohrozená jeho učením. Mohol byť zbavený obžaloby, keby netrval na tom, že jeho žalobcovia a sudcovia majú preskúmať svoje vlastné výroky a životy, čo oni neboli ochotní urobiť. Bol ochotný zomrieť, vediac, že svoju misiu doviedol do konca a že smrť je dobrá, či už je to spánok bez snov alebo úžasné spoločenstvo s významnými ľuďmi.

Kristus má dokonalejší základ pre pravdu. Pán Ježiš podobne ako Sokrates často dával svojim poslucháčom otázky, aby sa skúmali, ale Jeho základ pre poznanie pravdy o ľuďoch a o Bohu bol založený na skutočnosti, že On bol vševediaci Boh. Povedal o sebe: „Ja som cesta, pravda i život.“ Bol v podstate zdrojom, z ktorého prúdila všetka pravda. A naviac ako Boh je absolútnou dobrotou, podľa ktorej sa merajú všetky ostatné láskavosti a vľúdnosti. Raz požiadal mladého muža, aby preskúmal svoje slová a povedal mu: „Prečo ma voláš dobrým? Nikto nie je dobrý, len Boh.“ Ježiš bol tá skutočná pravda a dobrota, ktorú Sokrates chcel pochopiť.

Kristus dáva viac skutočného poznania. Zatiaľ čo Sokrates učil niektoré pravdivé princípy, často mohol len špekulovať o mnohých dôležitých veciach, napríklad čo sa deje pri smrti. Na takéto otázky dával Pán Ježiš spoľahlivé odpovede, pretože mal zaručené poznanie o ľudskom určení. (J 5:19–29; 11:25–26) Tam kde rozum (Sokrates) nemá dostatočné dôkazy na definitívne závery, tam zjavenie (Pán Ježiš) dáva odpovede, ktoré sa nedajú predvídať.

Smrť Ježiša Krista bola vznešenejšia. Sokrates zomrel, za svoju vec a zomrel statočne, čo treba oceniť. Ale Pán Ježiš zomrel za iných (Mk 10:45), aby zaplatil za trest, ktorý si zaslúžili. On zomrel nielen za svojich priateľov, ale aj za svojich nepriateľov, aj za svojich nepriateľov v budúcnosti. (R 5:6–7) Takýto prejav lásky sa nedá porovnať so žiadnym filozofom či filantropom.

Dôkaz Kristovej zvesti je dokonalejší. Racionálne dôkazy sú dobré, keď poskytujú spoľahlivý dôkaz pre konečné rozhodnutie. Avšak Sokrates nemohol podporiť svoje vyhlásenie tým, že bol poslaný Bohom, ani s ničím, čo by sa dalo porovnať s Kristovými zázrakmi a zmŕtvychvstaním. Veštenie pohanských prorokov, napr. vo veštiarni v Delfách, sa nedá porovnať s presnými biblickými predpoveďami a zázrakmi. V tom spočíva výnimočný dôkaz, že Ježišova zvesť bola potvrdená Bohom ako pravdivá.

Kristus je nadradený Lao Tse-mu (taoizmu)

Moderný taoizmus je náboženstvo čarodejníctva, povier a polyteizmu, ale pôvodne to bol filozofický systém a ako taký je prezentovaný aj v dnešnej západnej kultúre. Lao Tse založil tento systém na jednom princípe, ktorý všetko vysvetľuje a riadi vo vesmíre. Tento princíp sa nazýva Tao. Na vysvetlenie princípu Tao neexistuje jednoduchý spôsob. Svet je plný odporujúcich si protikladov — dobro a zlo, muži a ženy, svetlo a tma, áno a nie. Všetky protiklady sú prejavom konfliktu medzi jin a jang. Ale v konečnom dôsledku sú jin a jang dokonale prepletené a vynikajúco vyvážené. Táto rovnováha je tajomstvo nazývané Tao. Pochopiť Tao znamená uvedomiť si, že všetky protiklady sú jedno a že pravda je v protikladoch, a nie v riešení. Taoizmus ide ešte ďalej a požaduje, aby život bol v harmónii s princípom Tao. Človek by mal vstúpiť do života úplnej pasivity a mal by rozmýšľať o otázkach ako: „Aký zvuk vydáva tlieskanie jednou rukou?“ alebo „Ak v lese padne strom, vydal nejaký zvuk, keď tam nik nie je, aby to počul?“ Človek by mal byť zmierený s prírodou a vyhýbať sa všetkým formám násilia. Tento systém alebo filozofia sa veľmi podobá zen budhizmu.

Kristus prináša dokonalejšiu slobodu. Kristus dovoľuje ľuďom používať rozum. On im to vlastne prikazuje. (Mt 22:37; 1. Pt 3:15) Taoizmus nie, aspoň nie na najvyššej úrovni. Tvrdí, že rozum sa nedá použiť pre realitu. Toto vyhlásenie samotné znamená porážku taoizmu, lebo je rozumným vyhlásením o realite. Je to buď rozumné alebo falošné vyhlásenie o tom, ako veci skutočne existujú, a nie ako si navzájom odporujú, avšak vyhlasuje, že definitívna pravda spočíva v protiklade. Pán Ježiš prikazuje: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie.“ (Mt 22:37–38; Je to zdôraznené.) „Poďme len a súďme sa — vraví Hospodin.“ (Iz 1:18) Peter nás vyzýva, aby „sme každému, kto by nás bral na zodpovednosť pre našu nádej, boli stále pripravení vydať počet.“ (1. Pt 3:15b)

Pán Ježiš povzbudzoval k slobode výberu a nikdy nevnucoval seba tým, ktorí boli neochotní. (Mt 23:37) Taoizmus vyžaduje, aby každý stúpenec vložil svoj rozum do regálu; aby sa vzdal sily meniť veci. Pán Ježiš povedal, že každý človek má na výber a že tento výber vytvára odlišnosti. Každý si vyberá — veriť alebo neveriť, (J 3:18), poslúchať alebo neposlúchať, (J 15:14), meniť svet alebo sa nechať meniť svetom. (Mt 5:13–16)

Čo sa týka spasenia, Pán Ježiš necháva slobodu každému. Taoizmus ponúka len spôsob, ako sa má človek podrobiť veciam tak, ako sú. Kristus ponúka spôsob zmeny v tom, kto sme aj akí sme, a tak môžeme poznať radosť zo života. Kristus ponúka víťazstvo nad smrťou svojím vzkriesením skôr ako prijatie smrti ako nevyhnutného konca. Lao Tse nemôže urobiť žiadne takéto vyhlásenie.

Záver

Kristus je absolútne výnimočný medzi všetkými ľuďmi, ktorí kedy žili na zemi. Je výnimočný svojou nadprirodzenou povahou, svojím najlepším charakterom, svojím životom a učením. Žiadny iný svetový učiteľ nemohol o sebe vyhlásiť, že je Bohom. Aj keď stúpenci niektorého proroka vyhlásili svojho učiteľa za boha, neexistoval žiadny dôkaz, ktorý by napĺňal proroctvo, ani bezhriešny a zázračný život, ani vzkriesenie z mŕtvych. Žiadny iný náboženský vodca (s výnimkou tých, čo napodobňovali Krista) neponúkol spasenie skrze vieru bez ohľadu na to, ako bol odstránený trest za ľudský hriech. Ani jeden náboženský či filozofický vodca neprejavil takú lásku k ľuďom ako Pán Ježiš v tom, že zomrel za hriechy celého sveta. (J 15:13; R 5:3–8) Pán Ježiš je absolútne výnimočný medzi všetkými ľuďmi, ktorí kedy žili na zemi.