Kto je ten muž?

Greg Rakozy, https://unsplash.com/photos/oMpAz-DN-9I

Ježiš prežil väčšinu svojho dospelého života ako robotník, ktorý vyrábal lavice a stoly. A potom sa jedného dňa rozhodol, že zmení prácu.

Ježiš prežil väčšinu svojho dospelého života ako robotník, ktorý vyrábal lavice a stoly. A potom sa jedného dňa rozhodol, že zmení prácu.

Tieto slová píšem v lietadle, sediac vedľa muža, ktorý sa volá Timotej a s ktorým som sa práve zoznámil. Timotej je významný hosťujúci učenec na Stanfordovej univerzite. Jeho otec vyrastal ako negramotný, nečistý človek v Indii a naučil sa čítať a písať len preto, lebo Ježiš zmenil prácu. Ale to už trošku predbiehame náš príbeh.

Nevieme, čo Ježiša viedlo k zmene zamestnania alebo ako dlho predtým už nad tým uvažoval, alebo čo si o tom pomyslela Jeho rodina, keď jej to povedal. Raz v sobotu šiel do synagógy vo svojom rodnom meste, zobral si zvitok, prečítal text z Izaiáša a potom si sadol.

Rabíni, učenci a učitelia Izraela tradične vyučujú v sede. Keď si Ježiš sadol, ohlásil tým svoje nové zamestnanie. Vo svojej prvej kázni tvrdil, že Boh miluje pohanov a že je ochotný prijímať kohokoľvek. Ježiš tvrdil, že to vie. Ku koncu Jeho kázne bolo celé zhromaždenie také rozzúrené, že Ho vyhnali von z mesta a pokúsili sa Ho zhodiť z útesu. Vzopreli sa tomu, čo hovoril.

Keby som také niečo zažil ja, tak by som mal na konci svojej prvej kázne pokušenie cítiť sa znechutený. Ježiš začal svoju novú kariéru — jemne vyjadrené — ako bezvýznamný hosťujúci učenec.

Ježiš bol učiteľ. Mal schopnosť, ktorá je vo všeobecnosti vyhradená buď pre géniov alebo pre psychotikov, byť tak presvedčený, že má pravdu, že dokonca aj intenzívna opozícia Ho nedokáže vyviesť z miery.

Bol rabínom, podobným iným rabínom, no predsa nebol ako iní rabíni. Svedčí o tom aj záver rečí na vrchu: „Keď Ježiš dokončil tieto reči, zástupy sa veľmi divili Jeho učeniu, lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako ich zákonníci.“

Ježiša v evanjeliách približne jedenásťkrát nazývajú rabínom. Ak teda máme pochopiť Ježiša, musíme chápať rabínov.

V židovských spisoch nie sú uvedení žiadni rabíni. To slovo sa tam nenachádza. Existuje na to jeden dôležitý dôvod. Keď nejaký národ sníva o svojej veľkosti, jeho hrdinami sú často králi a vojaci. Keďže izraelské sny odumreli vo vyhnanstve, kráľov a vojakov na— hradil nový typ hrdinu.

Učiteľ. Pedagóg.

Izraeliti nemali žiadnu armádu, žiadne bohatstvo, žiadnu moc. Čo teda mali?

Mali jednu knihu. Nikto iný nemal takú knihu, ako bola táto. Vyjadrovala sa k veľkým otázkam ľudskej existencie a obsahova— la rady pre život. Držala ich pohromade, keď stratili všet— ko ostatné. Rím mal armády, Grécko malo kultúru, Egypt mal bohatstvo, Fenícia mala lode. Izrael bol národom knihy.

Rabíni tú knihu poznali.

Keď z nej vyučovali, zvykli pritom citovať veľkých rabínov, aby tie Písma vykladali správne.

„Rabín Shammai hovorí… ale rabín Hillel povedal… “ To nebolo znamením zlého vyučovania. Veľmi sa to podobá na to, keď v našich dňoch nejaký sudca vynáša rozsudok. Od dobrého sudcu očakávame, že bude citovať precedensy. Ježiš bol rabín ako ostatní rabíni, avšak nie ako akýkoľvek iný rabín. On necitoval iných. On povedal: „Amen vám hovorím… “ V evanjeliu podľa Jána je to zdvojnásobené a hovorí to dvakrát: „Amen, amen vám hovorím… “ Tieto slová sa v evanjeliách vyskytujú sedemdesiatpäťkrát.

Ježiš tým vyjadroval: „Viem, ako sa veci majú. Viem to. Viem, ako je to s peniazmi. Viem všetko o ekonomike. Viem, že‚ blahoslavenejšie je dávať, ako brať‘. Sledoval som, aké dôsledky majú obe tieto možnosti. Premyslel som to. Ak si zachováte správny postoj, ušetrím vás trápenia, prameniaceho z chodenia po nesprávnych cestách. Viem, ako nevôľa vrie. Poznám ľudské srdcia. Viem, že odpustenie je nadovšetko.“

Ježiš nikoho necitoval. Od iných rabínov sa tým veľmi líšil. Veľmi sa líšil aj do iných veľkých učiteľov. G. K. Chesterton písal o tom, ako veľkí učitelia často zdôrazňovali, čo nevedia: „Sokrates, najmúdrejší človek, vedel, že nič nevie.“3 Sokrates povedal, že jeho múdrosť pramení z poznania, ktoré je lepšie ako u ostatných ľudí, že nič nevie. Ježiš nikdy nič také nepovedal. Nikdy nepovedal: „Neviem.“ Nie preto, lebo bol arogantný. Naopak, Ježiš bol výnimočne pokorný vo svojich vzťahoch, no zároveň výnimočne sebaistý vo svojom presvedčení.

Ľudia si často Ježiša predstavujú ako dobroprajného ale naivného guru, ktorý sa potuloval po okolí a šíril chytľavé porekadlá jednoduchej ľudovej múdrosti a ktorý náhodou založil hnutie, s ktorým vopred vôbec nepočítal.

Avšak nikto, kto Ho poznal, si nič také nemyslel.

John Ortberg © EVS — Ukážka z knihy Kto je ten muž?

4,5/5 (4 hlasy)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.