Malý princ

Recenzia animovaného filmu.

Všetci dospelí boli deťmi, ale máloktorý z nich si na to pamätá.

Výborná predloha, hudba tiež… A grafika? Prelínanie modernej animácie s papierovými obrázkami nemá chybu. Prvých 50 minút si zaslúži plný počet bodov — tvorcom niet čo vytknúť. Skvelý kontext, do ktorého je príbeh Malého princa zasadený, nevtieravo ponúka otázky na zamyslenie a dilemy, ktorým každý z nás dennodenne čelí:

Osamelá mama, ktorá vychováva dcérku.
Mamina dravá túžba po dcérinom úspechu (ktorý ona sama nedosiahla).
Životný plán, ktorý diktuje správny čas aj pre zaviazanie šnúrky na pravej topánke.
Prototyp mamy, ktorá miluje svoju dcéru tak veľmi, že ju privedie do sveta dospelých ešte skôr, ako stihla byť dieťaťom…

Malý princ je z iného sveta. Presnejšie, z inej planéty. A platí to doslovne.

Knihu som čítal ešte na základnej škole a po pozretí filmu som ju opäť otvoril. Je možné, že urobíte to isté. A keď vám v pozadí bude znieť príjemný soundtrack od Hansa Zimmera a francúzskej speváčky Camille, únik z reality môže začať.

Možno aj z vás sa v jednom okamihu stane malé zvedavé dieťa, ktoré napriek vplyvu svojho okolia, rodiny a spoločnosti nedokáže odolať tajuplnému príbehu prilietajúcemu na starom ošúchanom papierovom lietadielku.

Je to jednoducho úplne iný svet. Svet malého princa. Svet, kde nikto nepotrebuje zisťovať výšku a váhu svojich priateľov, koľko majú súrodencov a aké známky v škole.

Je to rozprávkový svet. Svet, do ktorého každý túži uniknúť. Svet, v ktorom všetci mamonári a ľudia prahnúci po úžasnej kariére, uznaní či pôžitkoch, nielen že vyzerajú smiešne — oni pôsobia ako úplní blázni.

Len málo kníh dokáže rozoberať vážne témy tak, že ich deti nielen spoznajú, ale aj pochopia. A práve vtedy, keď si ešte ako deti uvedomíme, že aj my môžeme naštartovať svoje lietadlo a odletieť za malým princom, stane sa malý zázrak. Začneme žiť v rozprávke. V rozprávke, kde sú blázni pomenovaní pravdivo a kde je možné uvidieť 44 západov slnka za jeden jediný deň. A kde na priateľstve, ktoré je jediné svojho druhu (ako princova ruža), skutočne záleží.

Z tohto rozprávkového sveta sa nedá vyrásť. Dá sa naň len zabudnúť. Ale ako sa to stane?

Čo spôsobuje, že na takýto čarovný svet dokážeme tak ľahko zabudnúť? Realita? Tvrdosť života? Kultúra, kde prežije len ten najsilnejší a najodolnejší jedinec? Ako sa stalo, že sme začali úspech merať na stupnici od 1 do 100? Je skutočné šťastie to, že sme úspešní, slávni, bohatí, mocní? Prinesie nám to skutočné naplnenie, alebo sa jedno ráno zobudíme a zistíme, že náš život nestál za nič?

Naozaj — ak sa dosiahnuť úspech nepodarilo nám — vkladáme všetky svoje nádeje a nesplnené túžby do svojich ratolestí a dúfame, že im sa “to” podarí? Chceme pre svoje deti len to najlepšie a myslíme si, že je to “to”?

Sfilmovaný príbeh malého princa je viac pre dospelých ako pre deti (a aj kniha vlastne). Zámerom je vyvolať spomienky u tých, ktorí zabudli. A tým, ktorí svet malého princa nikdy nepoznali; tým jednoducho musí vyraziť dych — rovnako ako malému dievčatku, našej hlavnej hrdinke.

Svet malého princa sa tak vymyká všetkému, čo zažila doteraz… A najlepšie na všetkom je, že práve tento svet je skutočný.

Druhá časť filmu ma až tak nenadchla. Pravdupovediac, vôbec ma nezaujala. Stále celkom nerozumiem, ako princov príbeh pochopil režisér (-: Na druhej strane — nič to nemení na tom, že (napriek nedokonalosti) film stále nastoľuje uvedené otázky. A ešte dôležitá info, ktorú v poslednej dobe treba brať viac ako len na vedomie: “To, že film je animovaný, ešte neznamená, že je adresovaný najmladšiemu divákovi."

Kľudne naň ratolesti zoberte. Možno sa im bude aj páčiť, možno nie. Malý princ nie je klasická rozprávka, v ktorej treba poraziť nejakého zloducha a ktorá končí svadbou.

No keď vás po východe z kina vaše dieťa zasype množstvom otázok, spomeňte si na to, že ono nechce počuť dospelácke odpovede.

Malý princ nie je kniha a rozprávka na jedno pozretie. Mali by sme si ho pripomínať dennodenne. Potrebujeme byť ako deti. Potrebujeme sa na svet pozerať nielen cez čísla, grafy, výkony a iné “dospelácke" hodnoty. Potrebujeme vo svete a v živote vidieť zmysel. Vidieť niečo viac. Potrebujeme stretnúť malého princa, ktorý nám to podstatné vysvetlí.

Otázky na zamyslenie:

  1. Na akých hodnotách staviaš svoj život? Podobá sa viac životu “letca odvedľa”, alebo je to skôr život maličkého dievčaťa a jej mamy? Ktorý z týchto dvoch svetov sa ti páči viac a prečo?
  2. Prečo mnohí dospelí zabúdajú na to, že aj oni boli deťmi? Prečo sa ich pohľad na svet mení? Malé dievčatko vo filme hovorí: “Nikdy nechcem byť dospelá. Nechcem vyrásť”. Ale letec odpovedá: “Budeš skvelá dospeláčka.” Akým dospelákom raz chceš byť? Akým dospelákom si?
  3. Ako si vysvetľuješ citát: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očami neviditeľné.“? Čo pre teba znamená „vidieť srdcom“?

Martin Viglaš 2016. Slovenské evanjelizačné stredisko.

3/5 (6 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.