Mať súcit

European Parliament @ Flickr.com, http://www.flickr.com/photos/european_parliament/4973719278/

Kultúrna diskusia o homosexualite je už mesiace stále hlasnejšia a hlasnejšia. Homosexuálni aktivisti sú odvážni a nevzdávajú sa nádeje, že sa im podarí homosexualitu legalizovať a vniesť ju do bežného života. Keď rozmýšľate o homosexuáloch, ste znechutení alebo cítite súcit? Prihovárate sa im s milosrdenstvom a dobrotivosťou? Ste vľúdny alebo hrubý?

… s homosexuálmi.

Yvette Schneider si dobre pamätá na jednu noc, keď vyrazila s priateľmi do mesta.

„Jednu sobotu som s niekoľkými mojimi priateľmi šla do lesbického baru v Long Beach, kde som videla zopár ľudí rozdávať letáky.

‚No super,‘ pomyslela som si a šla som k jednému z nich. ‚To nemáte v sobotu večer nič lepšieho na práci, než nás tu otravovať?‘ A on povedal: ‚Mrzí ma to, nemal som v úmysle ťa otravovať. Môžeš si to vziať a prečítať si to, ale nemusíš to robiť, ja som tu len na to, aby som ti povedal, ako veľmi ťa miluje Ježiš.‘ Cítila som sa vtedy taká maličká. Úplne ma schladil. Neodradilo ma to síce od toho, aby som šla do baru, ale prinútilo ma to rozmýšľať o tom, že možno nie sú všetci kresťania takí zlí, ako som si myslela.“

Kultúrna diskusia o homosexualite je už mesiace stále hlasnejšia a hlasnejšia. Homosexuálni aktivisti sú odvážni a nevzdávajú sa nádeje, že sa im podarí homosexualitu legalizovať a vniesť ju do bežného života.

Spomeňte si na tie scény, ktoré ste nedávno sledovali v televízií, od Massachusetts po San Francisco. Keď ste videli homosexuálne páry vychádzať z matriky s dokladom o uzavretí manželstva v rukách oslavujúc svoj sobáš bozkávaním sa pred všetkými kamerami, aké dojmy to vo vás vyvolalo?

Pozrime sa teraz, čo sa píše v liste Kolosenským 3:5–8:

„Mŕtvite teda zemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadosť a lakomstvo, ktoré je modloslužba. Pre tieto veci prichádza hnev Boží. V nich ste voľakedy aj vy chodili, keď ste žili v nich, ale teraz aj vy odložte všetko: hnev, vášnivosť, zlosť, rúhanie sa i ošklivé reči zo svojich úst.“

Táto pasáž dáva jasne najavo, že Boží hnev príde jedného dňa na tých, ktorí sú synovia neposlušnosti, ktorí smilnia, ktorí sa oddávajú zmyselnej vášni. Nesmieme však preskočiť to, že to zahŕňa aj našu reakciu voči týmto ľuďom. Nereagovať na nich s hnevom, zlosťou, vášnivosťou, rúhaním či ošklivými rečami.

Spýtajte sa sami seba: Keď rozmýšľate o homosexuálnej aktivite v dnešnej dobe, nie ste nahnevaní? Nevyprovokuje to vo vás zlosť? Vášnivosť? Rúhanie sa? Ošklivé reči?

Biblia pokračuje, vo verši 12–14:

„Ako vyvolení Boží svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy. A najmä priodejte sa láskou, ktorá je spojivom dokonalosti.“

Takže ešte raz, keď rozmýšľate o homosexuáloch, ste znechutení alebo cítite súcit? Prihovárate sa im s milosrdenstvom a dobrotivosťou? Ste vľúdny alebo hrubý?

Prečo myslíte, že Yvette Schneider bola pri bare Longbeach prekvapená odpoveďou od kresťana, ktorú dostala? Pravdepodobne preto, že bežná odpoveď na homosexualitu v našej krajine nebýva taká, ako by bola Kristova.

Jeden z problémov nás ako tých, ktorých ovplyvňuje Biblia, je, že pri prihováraní sa k nim často znieme samospravodlivo. Ak nás naši nekresťania vidia preukazovať radšej hnev a znechutenie ako lásku a súcit, potom sa naše vyhliadky pre nich do budúcnosti môžu ľahko zrútiť. Potom podľa nich tomu všetkému veríme, pretože sme monogamní heterosexuáli, a to znamená, že sme morálne na vyššej úrovni.

Môžu sa upriamovať na našu samospravodlivosť? Je možné, že nás vidia ako tých, ktorí si o sebe myslia, že sú „svätejší než tamtí“? Pretože niekde hlboko v sebe veríme, že je niečo, čo nás posúva vyššie na morálnej úrovni oproti tým, ktorí sú homosexuáli?

Možno je čas na to, aby sme sa ako kresťania zamysleli nad našou reakciou voči tým, ktorí homosexuálmi sú. Dovoľte mi navrhnúť dva kroky, ktoré podľa môjho názoru potrebujeme vykonať predtým, než sa otvorene vyjadríme:

1. Pozrime sa do zrkadla

V jedno ráno, keď mal farár Chip Ingram kázať o homosexualite vo svojom zhromaždení, zistil, že sa nachádza tvárou v tvár voči nim — homosexuálom, v jeho spoločenstve. Prišli si totiž vypočuť, čo by mohol miestny evanjelický farár hovoriť o tom, ako žijú.

Začal tým, že sa ospravedlnil. Požiadal tých, ktorí patria k miestnej homosexuálnej skupine, aby mu ako predstaviteľovi cirkvi odpustili, že mnohí z kresťanov boli k homosexuálom hrubí a nenávideli ich. Priznal veľakrát, že kresťania zle reprezentovali Krista, keď sa správali k homosexuálom tak, ako sa správali. Kristova očividná ľudskosť ho v jeho službe primäla k tomu, aby bol schopný osobne hovoriť s homosexuálmi, ktorí hľadali cestu von.

Možno by sme predtým, než začneme s homosexuálmi dobre vychádzať — či už osobne alebo ako Kristovo telo, mali urobiť to, čo Chip. Potrebujeme ich požiadať o odpustenie vecí, ktoré sme o nich mohli povedať, ktoré sme mohli urobiť alebo si myslieť.

Ježiš je v tomto jednoznačný. Predtým, než sa rozhodneme zaoberať sa hriechom niekoho iného, by sme mali stráviť nejaký čas pred zrkadlom. Mali by sme vidieť najprv brvno vo vlastnom oku a až potom sa snažiť vybrať triesku z oka bratovho. (Matúš 7:4–5). A ak vidíme niekoho hrešiť, mali by sme najprv preskúšať svoje vlastné životy pred zachraňovaním niekoho iného z jeho hriechov.

Tak, teraz keď vidíme, kam táto kultúra kráča, ako prvé by sme mali nanovo pozvať Boha, aby nás strážil, poznal, skúšal a videl, či je v nás nejaký hriešny zvyk.

Realita je taká, že v dnešnej cirkvi sa tiež veľa sexuálne hreší a sami sa týchto hriechov dopúšťame, čo nám bráni v tom, aby sme boli schopní vidieť „smietku v očiach iných“ — v tomto konkrétnom prípade hriech sexuálnej orientácie. Ako by sme odpovedali na tieto otázky?:

  • Je/bolo vo vašom živote smilstvo? (sexuálna aktivita pred manželstvom)

  • Cudzoložili ste/Cudzoložíte? (mimomanželská sexuálna aktivita)

  • Pozerali ste/pozeráte pornografiu?

  • Onanovali ste/onanujete?

  • Pozreli ste žiadostivo na niekoho iného ako na svojho partnera?

  • Boli ste sexuálne aktívny so svojím partnerom/partnerkou, kde vaším prvoradým motívom bolo vaše vlastné uspokojenie a nie uspokojenie vášho partnera/partnerky?

  • Odopierali ste sex partnerovi/partnerke ako trest?

  • Sledujete pravidelne televízne programy zaoberajúce sa nebiblickými sexuálnymi témami?

Nový pohľad na našu sexuálnu hriešnosť by nás mal doviesť ku krížu, kde môžeme znova nájsť odpustenie a nádej. Teraz ako tí, ktorí prijali Božiu milosť sme pripravení ponúkať ju aj iným.

2. Budujte v sebe súcit

Pamätáte si, aké bolo Ježišovo stretnutie so ženou cudzoložnicou? Ján 8:1–11 hovorí o náboženských vodcoch, ktorí priviedli k Ježišovi ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Čo im povedal? Najprv pokarhal samospravodlivých náboženských vodcov. Vedel, že ich motiváciou nie je súcit a milosrdenstvo.

Potom sa obrátil na ženu a ľudsky a milo ju uistil o odpustení („ani ja ťa neodsudzujem“) a pozval ju k svätosti („odteraz viac nehreš“).

Namiesto toho, aby boli naše srdcia plné hnevu a opovrhovania voči homosexuálom, Boh v nás chce budovať lásku pre tých, ktorí žijú takýto život — či už si to uvedomujú alebo nie. Nemôžeme hovoriť s takými ľuďmi, pokiaľ naše srdcia nie sú pre nich zlomené.

Skúsme byť teraz k sebe úprimný. Keď počujeme v televízii, ako niektoré celebrity hovoria o iných, že sa správajú nemorálne a potom oni sami robia to isté, ba ešte niečo horšie, cítite hnev alebo súcit? Vyvstáva vo vás otázka „kto koho volá nemorálnym“?

Tu prichádza na um podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi. V Matúšovi, 18, 23–25 hovorí Ježiš príbeh o mužovi, ktorému pán odpustil obrovský dlh. Ten muž potom odmietol odpustiť inému mužovi, ktorý mu dlhoval málo. Ježiš nám odpustil náš hriech. Ako môžeme my nebyť natoľko pokorní, aby sme tú istú milosť neponúkali iným, ktorí boli tiež chytení do pasce hriechu?

Keď už hovoríme s takými ľuďmi, mali by sme si byť istí, že im pravdu vravíme vo vrelej láske. Koniec koncov, to, čo homosexuáli naozaj potrebujú, je Božia milosť a zachraňujúci vzťah s Ježišom Kristom. Lebo aj keď ich hriech je možno odlišný od tých našich, ich potreby sú rovnaké.

Spomínate si na Yvette Schneider, mladú ženu, ktorá šla do lesbického baru v Long Beach a namiesto odsúdenia sa k nej niekto prihovoril so súcitom? Onedlho potom, čo sa spriatelila s týmto človekom, sa obrátila.

Hovorí: „Jeff bol kresťan, ktorý žil v hlbokom náboženskom presvedčení. Stále mal so sebou Bibliu a vo svojej kancelárií mal povešané biblické verše. Keď som ho prvýkrát stretla, bola som lesbická aktivistka, ktorá nemala rada kresťanov. Ale kvôli jeho neúnavnej dobrej vôli a milému správaniu voči mne ako osobe sa to zmenilo a neskôr mi pomohol prijať Ježiša. Ukázal, ako by kresťania mali prejavovať súcit a milosrdenstvo.

Jeffovo priateľstvo s Yvette je pre nás vzorom v tom, ako môžeme ponúkať milosť a súcit homosexuálom. Yvette si spomína na to, že Jeff bol priateľ, ktorý sa zaujímal o ňu a jej život. Hovorili spolu nielen o jej sexuálnej orientácií, ale aj o iných veciach, ktoré ich zaujímali. S Jeffom sa vídavali v pondelok a normálne sa spolu rozprávali, pýtal sa jej na jej rodinu, na to, aký mala víkend alebo sa bavili o iných zaujímavých témach.

Keď prišla reč na jej sexuálnu orientáciu, Jeff sa tomu nevyhol, ale ani na ňu nebol nahnevaný. Otvorene s ňou hovoril o svojom vlastnom živote a svojich bojoch s hriechom. Bol pokorný. Prejavil bezpodmienečnú lásku a pochopenie. A, ako neskôr zistila, pravidelne sa za ňu modlieval.

Zaberie to mesiace, roky, kým sa človek, ktorý bol homosexuálom alebo mal k tomu blízko, začne zaoberať svojou vinou a hanbou. Bude hľadať spôsob, ako sa z toho dostať. Bude pritom myslieť na to, že by mu mohla pomôcť cirkev? Bude o nás zmýšľať ako o ľuďoch milých, ktorí sa oňho zaujímajú alebo ako o ľuďoch nahnevaných a plných nenávisti kvôli tomu, kým bol? Pripravujeme seba ako cirkev na to, aby sme ponúkli človeku, ktorý sa z toho chce dostať, pomoc a nádej?

Snaha normalizovať homosexualitu je len časťou zo širokého kultúrneho odklonu od Biblie a od biblického spôsobu života. Uistime sa, že keď bojujeme za pravdu, robíme to spôsobom, ktorý oslavuje Krista. Ako sa píše v 1. Liste Petra, 2, 11–12: „Milovaní, napomínam vás ako cudzincov a hostí, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby — vidiac vaše dobré skutky — oslavovali Boha v deň navštívenia pre to, pre čo vás (teraz) ohovárajú ako zločincov.“

Bob Lepine © 2010. Familylife.com
Pôvodný článok nájdete na: http://www.familylife.com

3/5 (1 hlas)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.