Modlitba pre začiatočníkov

https://www.pexels.com/photo/person-sitting-near-table-reading-book-36178/

Ako sa darí vášmu modlitebnému životu? Je to jednoduchá otázka, ale môže byť ťažké na ňu odpovedať.

Doslova znie takto: „Ako sa v poslednej dobe darí vášmu rozprávaniu sa s Bohom?“ Pocitovo možno vyznie ako „Zosumarizuj svoj vzťah s Bohom v tomto bode svojho života.“ Čítanie Biblie je v porovnaní s tým jasnejšie a „objektívnejšie.“ „Koľko strán?, Ako ďaleko si sa dostal vo svojom pláne?, Aké knihy si čítal?, Čo si sa dozvedel?“ Modlitba sa až tak jednoducho do tabuľky programu Excel nezmestí.

Boh má pre váš život plán — či už ste v manželskom zväzku alebo nie, ste študentom alebo zamestnávateľom, vekom mladí alebo starí — aby ste sa nechali poháňať mocou modlitby. Modlitba poháňa motor vášho srdca a mysle. Nie je to káva, či ostré korenie čili papričiek, alebo reči na sociálnych sieťach; je to modlitba. Boha v modlitbe a cez modlitbu potrebujete viac než čokoľvek iné. Bez Boha neurobíme nič, čo by malo skutočnú a trvalú hodnotu, čiže neurobíme nič skutočné a trvalé bez modlitby.         

A predsa sa pravdepodobne cítite rovnako neisto, keď je reč o vašom modlitebnom živote, ako pri čomkoľvek inom. V živote kresťana sa modlitba môže stať najkľúčovejšou a najzáhadnejšou činnosťou zároveň. Pre veriacich ľudí je životne dôležitou vecou a tajomstvom života. Vieme, že sa potrebujeme modliť, ale vieme aj to, že sa nemodlíme dostatočne veľa. A keď sa aj modlíme, nie sme si vždy istí, či to vôbec robíme správne. „Mal by som Boha vôbec prosiť o toto?, Mal by som ešte stále Boha prosiť o túto vec?, Viem vôbec, čo potrebujem?“

Vedomé, osobné spojenie

Biblia nám odmieta dať akýsi jeden malý, jednoduchý obraz či vzor pre modlitbu. Ježiš nemal v úmysle, aby bola Jeho vzorová modlitba (ktorú voláme „Otčenáš“) naším jediným vodítkom či radou, ako sa modliť. Je skvelým miestom, kde môžeme začať, ale Božie slovo dáva pre náš modlitebný život omnoho viac materiálu.  

Modlitba je objektívne reálna — reálny Boh, reálna komunikácia, reálny čin, reálne odpovede. Ale berie na seba tiež milión podôb. Modlitba sa udeje v priebehu sekúnd — krátkych medzierkach nášho dňa — a môže trvať aj celé hodiny, dokonca aj celú noc.

Modlitba je vedomou, osobnou komunikáciou s Bohom vesmíru. Otázka: „Ako sa darí vášmu modlitebnému životu?“ sa možno dá vylepšiť na „Vychutnávate si vedomú komunikáciu s Bohom — nad Jeho slovom, pri vašich každodenných potrebách, počas celého dňa?“ Je váš vzťah s Ním skutočný — nie niečo, čo musíte urobiť, nie iba miesto rýchlej pomoci, nie hmlistá nerealistická predstava vznášajúca sa nad vašou hlavou a životom? Spája vás vaša viera s Ním vo vlastnom srdci? Spoliehate sa na Neho, a nie na seba?

Ako sa teda darí vášmu modlitebnému životu? Ak nie ste šťastní alebo spokojní so svojou odpoveďou (tak ako ja), tu je sedem spôsobov, ako rásť vo svojom čase strávenom osamote s naším Bohom.

1. Vyberte si konkrétny čas a miesto         

Modliť sa môžete kedykoľvek a kdekoľvek. Ježiš stretol ženu pri studni, ktorá si myslela, že všetci musíme ísť na konkrétne miesto, aby sme sa tam modlili a vzývali Boha, tak ako sa modlil Boží ľud v Starom zákone (Jn 4:20). Ale Ježiš jej hovorí: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca… Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde.“ (Jn 4:21–23). Už nie na konkrétnom mieste, ale v Duchu (Ef 6:18).

Ale sloboda modliť sa kdekoľvek mnohokrát vedie k tomu, že sa nemodlíme nikde. Rozhodne by sme sa mali modliť spontánne kedykoľvek a kdekoľvek, keď v našom srdci skrsne modlitba — počas prestávky v práci, pred skúškou, v rade pred zaplatením za nákup. Ale náš život je poháňaný modlitbou, takže by sme to nemali nechať na spontánnosť (neurobili by sme to ani pri tankovaní paliva do svojho auta). Vyberte si pevný čas a miesto, keď môžete byť osamote. Môže to byť ráno doma, alebo počas dlhej pravidelnej cesty do práce, alebo počas vašej obedňajšej prestávky, alebo vo vhodnom večernom čase. Čas a miesto sa môže u každého líšiť — jedno z úžasných požehnaní, ktoré nám Ježiš dal svojou obeťou — ale pre vás by mali byť stále rovnaké. Ježiš jasne hovorí, že by to malo byť vždy na osamelom mieste (Mt 6:6) — nie výhradne, ale pravidelne.  

2. Najprv počúvajte, potom rozprávajte

Pre niektorých ľudí je predstava oddeliť si čas, ktorý strávia sami s Bohom, zastrašujúca. V skutočnosti pre mnohých ľudí v dnešnej dobe akýkoľvek čas strávený osamote — bez priateľov, bez televízie, bez telefónov — vyvoláva  pocit skľúčenosti. Tu predsa ide o rozhovor so všemohúcim Bohom. On pozná dopredu všetko, čo potrebujeme a všetko, čo sa chystáme povedať. Čo teda vôbec môžeme povedať?

Jednou z dôležitých vecí, ktorú sa o modlitbe potrebujeme na začiatku dozvedieť je, že ide vskutku o rozhovor. Práve tak, ako k nám Boh naozaj hovorí vo svojom Slove, On aj naozaj počúva, keď sa modlíme. Niekedy sa nám to môže zdať akoby sme si len nahlas hovorili obsah svojho denníka, ale pri modlitbe na druhej strane vždy niekto je. Ježiš dáva sľub: „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené. Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené.“ (Mt 7:7–8) Skutočný Darca, skutočný Sprievodca, skutočný Hostiteľ.      

V ktorýkoľvek deň sa Boh môže rozhodnúť, že podnikne akciu alebo „prehovorí“ nejakým neočakávaným spôsobom cez svojho Ducha — tým, že nám niečo pripomenie, pozmení nejakú okolnosť, povie niečo cez nášho priateľa. Ale Boh nám už povedal, ako hovorí, tým jediným spoľahlivým spôsobom, vďaka ktorému počujeme Jeho hlas. „Každé písmo je vdýchnuté od Boha… “ (2. Tim 3:16). Prečítajte si pred modlitbou niečo z Biblie (hoci len jeden verš). Tieto slová od Boha sú „živé a mocné a sú ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a prenikajú až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a sú schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca“ (Heb 4:12).

John Piper píše:

Ach, aká vzácna je Biblia. Je to pravé Božie slovo. V ňom hovorí Boh v dvadsiatom prvom storočí. Toto je ten pravý Boží hlas. Týmto hlasom prehovára absolútnou pravdou a osobnou mocou. Týmto hlasom odkrýva svoju nádheru, ktorou predčí akúkoľvek predstavu. Týmto hlasom odkrýva najhlbšie tajomstvá nášho srdca. Žiaden hlas nikde a nikdy nedokáže zasiahnuť tak hlboko, pozdvihnúť tak vysoko, ani zaniesť tak ďaleko, ako hlas Boží, ktorý počujeme v Biblii. (“The Morning I Heard the Voice of God”)

Keď si sadnete k modlitbe, dovoľte Bohu, aby prehovoril prvý. Nech On má prvé slovo. Vložte Jeho živé a mocné slová do svojich uší, nech vás inšpirujú a dajú podobu tomu, čo poviete vy Jemu. Ak sa dozviete niečo nové o Ňom a ako koná, povedzte Mu to. Ak prečítané verše vyvolajú otázky, položte Mu ich. Nakoniec sa môžete dostať k starostiam dneška, ale začnite tým, že Ho budete chváliť nad Jeho slovom a cez Jeho slovo. Tešte sa zo vzťahu. S úctivým obdivom a bázňou buďte synom alebo dcérou a pozorne počúvajte.

3. Dajte prednosť duchovným veciam pred momentálnymi potrebami

Často sa stáva, že na otázku ľudí, ako sa môžu za mňa modliť, sa okamžite pokúsim zhodnotiť, či mám práve teraz nejaké nezvyčajné potreby (myslím v tomto okamihu). Ak nemám, začnem myslieť na ľudí, ktorí sú mi blízki a ktorí také potreby majú. „Pomodli sa za môjho spolupracovníka, ktorého otec odišiel minulý týždeň na večnosť.“ Alebo: „Modli sa za moju starú mamu, ktorá sa vrátila do nemocnice, už nie prvý krát.“ Nie je to v žiadnom prípade nesprávne (mali by sme sa modliť za tieto veci a prosiť aj druhých ľudí, aby sa za ne modlili). Ale ak do modlitby zavedieme tento spôsob zmýšľania, možno sa budeme vždy modliť iba za telesné a momentálne potreby. Fyzické potreby sú dôležité, ale neporovnateľne menej než naše duchovno-emocionálne a večné potreby.

Pavol hovorí: „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.“ (Ef 6:12). Znamená to, že si nikdy nebudeme musieť robiť starosti a míňať čas na naše fyzické potreby — jedlo, prácu, rakovinu? To rozhodne nie. „Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“ (Mt 6:11). Znamená to, že život je hlavne o skutočnostiach, ktoré očami nevidíme. Nakoniec to, na čom najviac záleží, sa deje na duchovnej a emocionálnej rovine, a nie telesnej či súvisiacej s momentálnou potrebou.

Takouto realitou by sme sa mali riadiť v našom modlitebnom živote. Rovnako dlho, ako sa modlíme za čokoľvek iné, by sme sa mali modliť za svoju dušu, za záchranu našich milovaných, za šírenie evanjelia a za nastolenie Božej slávy a Jeho kráľovstva. Tieto modlitby by nemali byť len tak, ledabolo pripojené na koniec zoznamu našich „skutočných“ potrieb. Sú našimi najhlbšími a najtrvalejšími potrebami.

4. Nebojte sa prerušiť akúkoľvek činnosť, aby ste sa pomodlili

V modlitbe by sa mali uprednostňovať dôležité veci pred menej dôležitými a mala by byť aj plánovaná, ale krása našej nedávno získanej slobody a milosti v Kristovi spočíva v tom, že modlitba sa môže odohrať kdekoľvek. Mala by začínať osamote s Bohom vo vašej modlitebnej komôrke, ale nemusí tam zostať. Nesmie tam zostať. Vneste modlitbu do voľných chvíľok svojho dňa. A nemám teraz na mysli iba chvíľky pred jedlom. Keď vnímate podnet k tomu, aby ste sa modlili, využite túto príležitosť. Považujte to za vnuknutie od Ducha (Satan vás určite nepovzbudí k modlitbe).

Pred niekoľkými rokmi som sa náhodne stretol s jedným kamarátom. Pár minút sme preberali, čo má kto nové. Na konci stretnutia som ho poprosil o modlitbu za niečo, s čím som sa mu zdôveril a predpokladal som, že si so sebou vezme túto prosbu domov. Na moje prekvapenie reagoval: „Jasné! Môžeme sa pomodliť hneď teraz?“ Najprv som mal z toho nepríjemný pocit, ale naučil som sa jednu dôležitú lekciu. Jedným zo spôsobov, ako zaistiť, že sa za potrebu niekoho naozaj pomodlíte, je pomodliť sa v danú chvíľu na danom mieste. Trvá to iba jednu či dve minúty, a tak nielen vyjdete v ústrety danej potrebe, ale vás oboch to uprostred dňa nasmeruje k Bohu. Môže z toho byť krátke a nečakané (a potrebné) stretnutie so Všemohúcim.

5. Určite si svoje modlitebné kruhy 

Keď poviem „modlitebné kruhy“, nemám na mysli ľudí, ktorí sa spolu modlia v nejakej skupinke, ale sústredné kruhy ľudí vo vašom živote. Keď sa pustíte do modlitieb za potreby vo vašom okolí, budete musieť uprednostniť niektorých ľudí pred ostatnými (aspoň vo väčšine prípadov). Inak nebudete robiť nič iné, iba sa modliť.

Ja sa modlím v kruhoch od stredu smerom von, takže začínam vlastnou dušou, potom sa modlím za svoju manželku, potom za naše rodiny, potom za naše malé skupinky a náš cirkevný zbor, potom za náš národ a nakoniec za národy, hlavne za tých na svete, ktorí ešte neboli oslovení evanjeliom. Nedostanem sa zakaždým ku každému kruhu, ale tieto kruhy ma vedú, keď sa modlím každé ráno.

Tieto kruhy by nám nemali zabrániť v modlitbe za náhodného neznámeho, ktorého sme včera stretli. Ich úlohou je len predkladať v modlitbe rovnakých ľudí v našom živote pravidelným spôsobom. Ak je modlitba tou najdôležitejšou vecou, ktorú môžeme pre niekoho urobiť, nemali by sme potom naše plány usporiadať tak, aby sme to docielili pre najdôležitejších ľudí v našom živote?

Vyskúšajte modlitbu pomocou vlastných kruhov. A buďte ochotní sa modliť aj za niekoho alebo za niečo, čo do toho úplne nezapadá.

6. Proste za čokoľvek, čo máte na srdci — doslova čokoľvek

Ak budeme úprimní, mnohým z nás chýba v našom modlitebnom živote odvaha a predstavivosť. Máme takú drobnú škatuľku bežných vecí, ktoré sme ochotní žiadať od Boha, a za všetko ostatné — svoje otázky, svoju frustráciu, svoje sny — sa rozhodneme vziať zodpovednosť na seba. Predpokladáme, že Boh nemá záujem alebo čas na drobné veci, ktoré náš deň prináša. Nevieme si ani len predstaviť, ako vyrieši také svetové krízy ako napr. 27 miliónov ľudí v otroctve a milióny ďalších zotročených hriechom a na ceste do pekla. A tak sa uspokojíme so striedmymi a priemernými prosbami. Čakáme a nemodlíme sa za niečo, kým sa z toho pre Boha nestane „dosť vážna“ vec na to, aby sa o ňu staral, a nemodlíme sa za niečo, pokiaľ od Neho neočakávame, že s tým voľačo urobí v najbližších 24 hodinách. A tak samých seba pripravujeme o milosť a moc v obrovských oblastiach nášho života a sveta.

Máme dosť odvahy modliť sa, aby Boh zachránil tých 136 miliónov mužov a žien z ľudu Šejchov v Bangladéši? 0.00% kresťanov. Je to pre Boha príliš veľká vec? „Či je Hospodinovi niečo nemožné?“ (Gn 18:14).  

Máme dostatočnú predstavivosť, aby sme Boha poprosili o ukončenie nezákonného obchodovania so sexom v Indii (a v Minneapolise)? Modlíme sa k takému Bohu, „ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme“ (Ef 3:20). Ježiš hovorí: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu — nezákonné obchodovanie so sexom a otrokmi alebo 120 miliónová skupina ľudí v Japonsku, ktorá ešte nebola zasiahnutá evanjeliom — 'Prejdi odtiaľto ta', — prejde! Nič vám nebude nemožné (Mt 17:20). Budeme veriť Ježišovi a modliť sa za veľké veci?

Máme dosť veľkú vieru na to, aby sme si mysleli, že Boh si robí starosti s ďalším pondelkovým ránom v práci alebo dbá o deti? Boh sa zaujíma a dbá o všetko v našom srdci a živote, aj o tie úplne najmenšie veci. Pavol hovorí: „O nič nebuďte ustarostení — svoj náhodný rozhovor s tým kamarátom, svoj spánok tejto noci, rozpočet na tento mesiac — ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách“ (Fil 4:6). O nič a vo všetkom, každý deň. Nebojte sa modliť veľké modlitby, ani tie malé.               

7. Prejavte ochotu poprosiť ešte raz

Ježiš vedel, že pri modlitbe budeme strácať nádej, zvlášť vtedy, keď sa za nejaké veci budeme modliť dosť dlho, že potom začneme pochybovať, či nás Boh počul alebo odpovie vôbec niekedy. Ale On od nás nechcel, aby sme klesali na mysli alebo sa vzdávali. On od nás chcel, aby sme neprestávali prosiť, pokračovali v naliehavej prosbe, pokračovali v modlitbe. Rozpovie svojim učeníkom príbeh o vdove, ktorá hľadá spravodlivosť u sudcu „ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil.“ Neustále na neho prosebne naliehala. Evanjelista Lukáš píše:

„Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím ani človeka nehanbím, ale že ma táto vdova unúva, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličila ma. A Pán dodal: Počujte, čo vraví nespravodlivý sudca. Či by sa Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu, i keď mešká s ich vyslyšaním?“ (Lk 18:4–8)  

Vdova bola odmenená za svoju vytrvalosť nespravodlivým sudcom. O čo skôr bude Boh načúvať svojim vzácnym synom a dcéram, ktorí prosia, prosia a prosia? Ak si ju nespravodlivý sudca nedokázal nevšimnúť, o čo skôr nás vypočuje náš nebeský Otec?

Nemyslite teraz na to, že sa za tú potrebu či túžbu budete modliť desaťročia. Sústreďte sa len na dnešný deň. Ak vám Boh dal bremeno alebo túžbu aj na ďalší deň a naozaj veríte, že to bremeno či túžba môže byť od Neho, prejavte ochotu poprosiť Ho ešte raz — ešte jedna modlitba za úľavu, za zmierenie, za zaopatrenie, za prelom, za spasenie. On stále počúva. Aj my stále veríme? Ježiš hovorí:

„Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď si prosí chleba? A keď si prosí rybu, či mu podá hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia!“ (Mt 7:9–11)  

On vám nedá kameň. On vám nedá hada. On vás miluje. On vie, čo je pre vás najlepšie. A počúva vás. Nebojte sa poprosiť, znova a zas.  

MARSHALL SEGAL © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

5/5 (7 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.