Nádej a peniaze

Norma Desmond @ Flickr.com, http://www.flickr.com/photos/dramaqueennorma/191063346/

Evanjelium, nádej a svet.

1. list Timoteovi 6:6–10, 17–19 A pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom; lebo nič sme nepriniesli na svet [a nepochybné je], ani nič odniesť nemôžeme. Preto, keď máme pokrm a odev, s tým sa uspokojíme. Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia. Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.

Tým, čo sú bohatí v terajšom veku, prikazuj, aby neboli namyslení a nedúfali v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie, a aby konali dobré, boli bohatí na dobré skutky, štedrí, zdielni, a tak si zhromažďovali dobrý základ do budúcnosti a dosiahli skutočný život.

Táto pasáž je jednou z najpraktickejších a najkrajších v Biblii na tému, aký má byť postoj cirkvi k peniazom. V tejto sérii sa pozeráme na to, kým má byť kresťan v tomto meste a točíme sa okolo tejto témy. Jeden týždeň sme hovorili o spravodlivosti chudobných, ďalší o tom, ako byť spoločenstvom ľudí, ktorí sa veľmi praktickým spôsobom vzájomne zaujímajú o život toho druhého a tretí týždeň sme sa pozreli na to, čo znamená pracovať na všeobecný úžitok.

V každej z týchto úvah sme sa dotkli témy, čo Biblia hovorí o peniazoch. Teraz sa ňou však budeme zaoberať priamo. Ak máme byť spoločenstvom, akým nás chce mať Boh v tomto meste, musíme byť zborom plným ľudí, ktorých postoj k peniazom zmenilo evanjelium.

Ten začína rozpoznaním, že peniaze môžu byť pascou. O tom sa píše v strede pasáže. Dve základné otázky plynúce z textu, z ktorých sa dá čosi naučiť, sú: „Prečo sú peniaze pascou?" a „Ako sa z tejto pasce dá uniknúť?"

PENIAZE SÚ PASCA

Najprv sa pozrime na dva veľmi známe verše deväť a desať: „Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia. Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí." Spomedzi nesprávne citovaných biblických veršov patrí desiaty verš k najčastejším z celého Písma. Určite ste už počuli ľudí hovoriť: „Nepíše sa v Biblii, že peniaze sú koreňom všetkého zla?" Všetko, čo na to môžete odpovedať, je: „Nie." To Biblia nehovorí.

Všimnime si, že v prvom rade sa tam píše, že milovanie peňazí, prílišná túžba po peniazoch, je koreňom všetkého zla. Dôvodom tohto jemného rozdielu je, že v Biblii sa o peniazoch, majetku a materiálnom vlastníctve spomína aj veľa pozitívnych vecí. Niektoré sa vyskytujú aj v tejto pasáži.

V poslednej časti sedemnásteho verša sa píše: „(Boh), ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie." Táto veta poukazuje na skutočnosť, že Biblia sa nezhoduje s filozofiou, že všetko telesné a všetko materiálne je zlé a všetko duchovné je dobré. To Biblia nehovorí. Boh stvoril telo a dušu a vytvoril aj materiálny svet. Je dobrý a tešiť sa z materiálneho pohodlia a vlastníctva je dobrá vec. Vlastniť majetok a prostriedky nie je nič zlé.

A nielen to. Pozrime sa aj na osemnásty verš. Bohatým sa v ňom nevraví, aby prestali byť bohatými. Píše sa tam, aby „boli bohatí na dobré skutky". Pavol vraví, že ak si bohatý a úprimne sa zaujímaš o život a potreby druhých ľudí, o potreby mesta a tak ďalej, je to úžasná vec! Neexistuje učenie, v ktorom by sa hovorilo: Ak si bohatý a si kresťan, radšej s tým skoncuj! Mal by si sa majetku zbaviť! Musíš sa z toho dostať! Nie. Abrahám, Jób a iní ľudia v Biblii sú vďaka Božiemu požehnaniu bohatí, a preto sa od nich očakáva, že budú bohatí v dobrých skutkoch. V Biblii nájdeme množstvo súhlasných vyjadrení týkajúcich sa zarábania, vlastnenia peňazí, bohatstva a materiálnych vecí.

Práve to ma na Písme tak nádherne udivuje. Je v ňom úžasné súhlasné uistenie ohľadom materiálneho bohatstva a peňazí vo veršoch, ktoré mnohí označujú za kapitalistické myšlienky, no sú v ňom aj veľké varovania pred duchovným nebezpečenstvom peňazí, výstrahy pred tým, ako vedia pokriviť charakter, ničiť ľudí a stať sa nástrojom utláčania. Obzvlášť keď sa pozrieme do Listu Jakuba. Sú v ňom varovania pred bohatstvom, ktoré sa zdanlivo zhodujú s protikapitalistickým myšlienkovým systémom. Preto Biblia nezapadá do týchto svetových kategórií či hospodárskych systémov.

Popri súhlase s vlastnením majetku nájdeme nasledujúce veľké varovanie: Ak chceš zbohatnúť, ak príliš túžiš po peniazoch, ak peniaze miluješ, či už ich máš, alebo nie — netýka sa to len tvojho reálneho majetku, ale aj túžby po ňom — láska k peniazom je pasca! Grécke slovo „osídlo" označuje konkrétny druh pasce. Ide o slučku na chytanie vtákov. Keď vták vojde dovnútra, zatiahneš ju a už ho máš. Zvyčajne je skrytá, aby ju vtáci nezbadali.

Ak slovo „osídlo" spojíme so slovom „nerozumný" — v texte sa píše, že ľudia, ktorí chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí — slovo „nerozumný" sa spája s veľmi dôležitou biblickou myšlienkou v židovstve, že je to človek, ktorý je múdry vo vlastných očiach. Nerozumný je niekto, kto si nechce pripustiť pravdu, je neobyčajne slepý a klame sám seba. Hovorí sa nám tu, že peniaze majú okolo seba silové pole. Či ich už máš, alebo nie, túžba po nich ťa môže zaslepiť pred realitou. Môže pokriviť tvoje chápanie reality vážnym a pre dušu zničujúcim spôsobom.

Ako sa to deje? V texte sa spomínajú dva spôsoby. Túžba po peniazoch ťa zaslepí, aby si nevidel, kým si a koľko peňazí skutočne máš.

Po prvé, zaslepí ťa, aby si nevidel, kým si. Všimnime si to silné vyhlásenie v sedemnástom verši. Nehovorí sa v ňom, že niektorí bohatí ľudia sa stanú povýšeneckými. Píše sa tam: „Tým, čo sú bohatí v terajšom veku, prikazuj, aby neboli namyslení." Predpokladá, že je to problém. A nehovorí: „Navrhni im to." Namiesto toho zdôrazňuje: „Tým, čo sú bohatí v terajšom veku, prikazuj, aby neboli namyslení."

Prečo sa to vlastne deje? Vysvetlím vám to. Evanjelium znamená, že sme ospravedlnení z milosti, vďaka tomu, čo pre nás urobil Ježiš. Pre ľudské srdce je však prirodzené, že sa chceme ospravedlniť sami. Chceme si to zaslúžiť. Chceme to mať pod kontrolou. A keď sa prirodzená tendencia ľudského srdca k samoospravedlneniu stretne s finančným úspechom, keď začneš zarábať viac peňazí, šplhať sa po kariérnom rebríku, keď sa ti začne dariť a povýšia ťa, čo sa stane? Keď sa úspech spojí so spomínanou časťou ľudského srdca, takmer automaticky začneš úspech vzťahovať na všetky oblasti života.

Si úspešný v jednej životnej oblasti, si v nej dosť šikovný, čokoľvek to už je, no ľudské srdce má prirodzený sklon ku zovšeobecňovaniu úspechu a ty sa začneš cítiť ako odborník aj vo všetkých ostatných oblastiach života. Bohatstvo v ľuďoch veľmi často prebúdza nadmerné sebavedomie týkajúce sa vlastnej intuície a predvídavosti. Veď tieto schopnosti ťa doviedli k bohatstvu. A vďaka svojim inštinktom — pri styku s ľuďmi, vo vzťahoch — si v každej oblasti hovoríš: „Veď ja viem." Znamená to, že strácaš schopnosť učiť sa. Nenecháš sa vyučovať, neučíš sa. Najprv stagnuješ a neskôr začneš upadať a ako osobnosť už vôbec nerastieš. Volá sa to namyslenosť.

Jednou z najhorších vecí, ktoré sa stanú, je, že začneš strácať pohľad na to, kým naozaj si. Nevieš prijať kritiku. Mimochodom, čím si bohatší, tým ľahšie je vyhýbať sa kritike a vôbec ju nepočúvať. A to je smrteľné! Jeden z otcov viery, Bernard z Clairvaux, raz povedal: „Vidieť pokorného a zároveň bohatého človeka je najväčšia rarita na svete."

Ťažko sa to hovorí, ale faktom je, že čím si úspešnejší, tým pravdepodobnejšie prevezmeš svoju nadradenosť z jednej malej oblasti ľudského úsilia a myslíš si, že máš navrch a bodka. Deje sa to stále a Pavol hovorí: „Prikazuj bohatým — (chce ich prebudiť) — povedz im: Dávajte si na to pozor! Zastavte to! Vyvarujte sa toho!" Ako vidíme, po prvé, peniaze majú moc zaslepiť ťa, aby si nevidel, kým si.

Avšak po druhé, peniaze ťa vedia zaslepiť, aby si nevidel, koľko ich vlastne máš. Píše sa tu, že ľudia, čo chcú zbohatnúť, upadajú do osídla, ktorým sú nerozumné a škodlivé žiadosti. Slovo „žiadosti" znamená „nutkanie" — prílišné, neprimerané túžby. Jeho vedľajší význam je závislosť.

Návykové pudy sprevádza efekt zvyšovania tolerancie. Čo tento efekt znamená? Ak si závislý od drog, zistíš, že určitá droga ti dáva pocit blaženosti. Časom ju však tvoje telo začne tolerovať. Zvykne si na ňu a ty budeš potrebovať stále viac a viac danej látky, aby si udržal rovnaký účinok. S peniazmi je to rovnaké. Sú pascou a tá predstavuje nerozumné a škodlivé žiadosti.

Funguje to nasledovne. Spočiatku, keď začneš zarábať trochu viac, môžeš zrazu kupovať a robiť veci, ktoré si si dovtedy nemohol dovoliť. Sú pre teba luxusom. Prečo? Pretože si sa veľmi dlho zaobišiel bez nich! Doteraz si pokojne žil bez toho, aby si ich mal.

Teraz, keď tento prepych máš, užívaš si ho, ale efekt zvyšovania tolerancie (predtým si sa zaobišiel bez týchto pôžitkov; mohol si ich mať, ale nemusel) znamená, že si si naň zvykol. A neuveriteľne rýchlo sa stane to, že prepych sa zmení na nevyhnutnosť. Bez vecí, ktoré by ti dovtedy nechýbali a aj to tak bolo, sa to zrazu nedá. Tvoja tolerancia sa zvýšila. Potrebuješ stále viac a viac iba na to, aby si sa cítil normálne.

A nielen to! Keď začneš trochu viac zarábať a v očiach sveta začneš stúpať, môžeš si dovoliť žiť na krajších miestach a navštevovať krajšie miesta. Následne si uvedomíš, že sa pripájaš k vyššej spoločensko-ekonomickej vrstve. Problém je, že v rámci každej takejto vrstvy existujú rôzne odchýlky a vždy v nej budú ľudia, ktorí sú na tom o čosi lepšie ako ty a žijú s vyšším štandardom. Budeš ich pozorovať a myslieť si: „Ja nemám toľko peňazí!" Je však jedno, koľko peňazí budeš mať, vždy si budeš hovoriť: „Ja toľko peňazí nemám!" Tvoja tolerancia sa totiž bude zvyšovať a tento druh spoločenských podmienok ťa chytí do osídla. Dôvodom, prečo budeš v pasci, je, že veci, ktoré boli kedysi luxusom, sú teraz nevyhnutnosťou. Musíš tak žiť! Jednoducho musíš!

Si teraz uväznený v začarovanom kruhu, kde musíš zarábať stále viac a viac. Prečo? Aby si si udržal štandard. Životné náklady, s ktorými si si kedysi vystačil, sa teraz stali nemysliteľné a výsledkom je, že sa stále cítiš obmedzovaný, akoby si nemal dosť peňazí na míňanie. Ale ty ich máš! Takmer vždy sa máš lepšie, ako si o sebe myslíš! Prečo? Lebo peniaze ťa oslepujú! Majú moc zaslepiť ťa, aby si nevidel, koľko ich naozaj máš.

To je dôvod, prečo Ježiš v Lukášovi 12:15 musel povedať: „Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva." Dajte si pozor! Nenechajte sa oklamať! Viete, prečo to hovorí? Keď Ježiš hovorí o sexe, žiadostivosti a cudzoložstve, nevraví: „Dajte si pozor! Nedovoľte žiadostivosti, aby vás oklamala!" Viete prečo?

Za celé tie roky za mnou prišlo už mnoho ľudí, ktorí sa mi priznali, že spáchali cudzoložstvo alebo majú problémy s pornografiou či žiadostivosťou. Ale za celý ten čas ku mne neprišiel nikto, kto by povedal: „Pastor, som chamtivý. Míňam na seba strašne veľa. Veci, ktoré pre mňa kedysi boli luxusom, sú teraz nevyhnutnosťou. Míňam veľmi veľa peňazí a mám problém s materializmom. Pomôžte mi!"

Pred rokmi som mal na mužskej biblickej skupinke sériu tém o siedmich smrteľných hriechoch. Každý týždeň som rozoberal jeden z nich. Raz som rozprával o hneve, druhý raz o žiadostivosti a tak ďalej. Moja manželka Kathy mi tvrdila, že v týždeň, keď budem hovoriť o chamtivosti, účasť bude najnižšia a mala pravdu. Viete prečo? Pretože všetci si myslia, že ich sa to netýka! Keď páchaš cudzoložstvo alebo keď máš problém s pornografiou, vieš, že práve cudzoložíš! A vieš, že používaš pornografiu! Ježiš musel povedať: „Dajte si pozor! Nedajte sa oklamať akoukoľvek chamtivosťou!" Lebo keď si chamtivý, nikdy o tom nevieš! Nerozpoznáš to. Si voči tomu zaslepený. Hovoríš si: „Ale veď ja nie som chamtivý. Neutrácam veľa peňazí. Vlastne si musím uťahovať opasok." Si závislý a zaslepený! Klameš sám seba!

Stavím sa, že teraz niekde sedíš a hovoríš si: „Ale ja nemám toľko peňazí, aby to bola pravda o mne." No verše šesť až desať sú pre ľudí, čo nemajú veľa peňazí, ale túžia po nich! (Verše sedemnásť až devätnásť sú pre tých, čo ich majú.) Peniaze ti dokážu otráviť život, či už ich máš alebo nemáš. Ak ich totiž nemáš, závidíš ľuďom, ktorí ich majú a títo ľudia ťa rozčuľujú. Alebo dokonca stačí, ak si búchaš hlavu o stenu, lebo všetci tvoji bývalí spolužiaci sa majú o dosť lepšie ako ty. Tento druh sebaľútosti dokazuje, že peniaze sú pascou.

ÚNIK Z PASCE

Existujú tri spôsoby. Nejde však o rozdielne princípy, ktoré môžeme vyskúšať jednotlivo, ale všetky musia pôsobiť spolu. Tvorí ich spokojnosť, milosť a jednoduchosť.

Prvý spôsob, ako uniknúť z pasce peňazí, je spokojnosť. V šiestom verši sa píše: „A pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom." Slovo „zisk" znamená „bohatstvo". Označuje „obrovské bohatstvo". Pavol hovorí, že skutočným bohatstvom je zbožná spokojnosť — schopnosť byť dokonale šťastný a spokojný bez ohľadu na okolnosti.

Slovom, ktoré tu Pavol používa, grécki filozofi v tej dobe označovali najväčšiu cnosť, pretože verili, že najväčšou hodnotou pre vnútorný pokoj človeka je úplná nezávislosť od okolností. „Spokojnosť" znamená, že je jedno, čo sa deje von vo svete. Nezáleží na tom, čo sa odohráva na Wall Street, čo sa s tebou deje fyzicky alebo finančne, je jedno, aká je okolo teba búrka — môžeš sa rozhliadnuť naokolo a usmiať sa, lebo tvoj vnútorný pokoj a duševná rovnováha absolútne nie sú založené na okolnostiach. Pavol tu používa práve toto slovo a vraví, že je najväčším bohatstvom.

Vieš, prečo to Pavol hovorí? Domnievame sa, že bohatstvo nám zaručí pocit istoty a bezpečia. Dôvodov, prečo chceme byť bohatí, je mnoho, ale pravdepodobne najhlavnejší z nich je, že máme pocit, že bohatstvo nám zaistí bezpečie a istotu. Možno stratíme prácu, možno sa stane to a to… Ale to nevadí, ak máme veľa peňazí, bohaté úspory, mnoho investícií, vlastníme rozličné nehnuteľnosti. Potom je jedno, čo sa deje von vo svete, aká búrka sa tam strhne, my sa môžeme usmievať. Budeme sa cítiť v bezpečí a sebaisto. Nie je to presne tak? Nie je to dôvod, prečo sa bojíme rozdávať peniaze do takej miery, ako nám Biblia hovorí, že by sme mali? Nejde tu o lakomstvo. Je to strach! Cítime úzkosť, lebo sa nám zdá, že práve peniaze nám zabezpečia pocit istoty.

Takýto postoj však nefunguje. Práve to sa Pavol snaží povedať. Ak si myslíte, že materiálne bohatstvo a svetský majetok je spôsob, ako získať spokojnosť a pocit bezpečia, mýlite sa! Faktom je (viem to ako pastor pracujúci s ľuďmi dlhé roky a ak niekto pracuje ako poradca, určite to vie tiež), že veľa ľudí si myslí: „Keby som zarobil viac peňazí, mal by som sám seba radšej." Vlastne v tebe narastajú pochybnosti o sebe samom. Mnoho ľudí hovorí: „Ak by som zarábal veľké peniaze, ľudia by ma mali radi a moje vzťahy s nimi by sa zlepšili." V skutočnosti to však vzťahy len komplikuje! Ľudia vám vždy povedia: „Ale keby som mal veľa peňazí, cítil by som sa bezpečne." No v skutočnosti by si sa vtedy bál viac ako kedykoľvek predtým, pretože by si mohol veľa stratiť!

Pavol hovorí, že ak chceš naozaj pravé bohatstvo, inými slovami, ak chceš mať taký pocit bezpečia, že sa budeš môcť usmievať i v búrke, čokoľvek sa bude diať, potrebuješ spoznať Krista a vedieť, že Ho poznáš! Práve preto Pavol v liste Filipským 4:11–13 hovorí: „Lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje."

Ako to funguje? Myslíš si, že ak by si mal kopu peňazí, konečne by si mal rád sám seba. Chceš sa mať rád? V Biblii sa píše, že v Ježišovi Kristovi sú vaše mená zapísané v nebesiach (Zjavenie 3:5). Čo to znamená? Že tvoje meno je hore vo svetle. Tvoje meno je tam vyryté. Máš meno, ktoré bude žiť večne! Znamená to, že ak patríš Ježišovi Kristovi, tvoja sláva prežije aj najslávnejších ľudí sveta!

Alebo si možno hovoríš: „Ale ak by som mal peniaze, mal by som istotu." Jonathan Edwards pred mnohými rokmi (keď mal len osemnásť rokov!) rozprával kázeň nazvanú Šťastie kresťana. Niekedy sa nazýva aj Spokojnosť kresťana. V tejto kázni povedal, že existujú tri dôvody, prečo každý kresťan, ktorý pozná Krista a vie, že Ho pozná, môže byť úplne šťastný a spokojný. Zlé veci v tvojom živote sa obrátia na dobré, dobré veci ti nikto nemôže vziať a najlepšie veci ťa ešte len čakajú!

Po prvé, zlé veci v tvojom živote sa obrátia na dobré. Ak je Boh s tebou, potom aj napriek tomu, že nenávidí zlo vo svete, nenávidí trápenie, problémy a porušenosť života na zemi, v liste Rímskym 8:28 hovorí, že nájde spôsob, ako cez to s tebou prejsť tak, že dokonca aj zlé veci budú mať v tvojom živote a srdci dobré následky.

Po druhé, dobré veci ti nikto nemôže vziať. Čo sú tie dobré veci? Si prijatý do Božej rodiny. Do života ti bol daný Duch Svätý a nakoniec ťa premení do úžasnej slávy, niečoho oveľa väčšieho, ako si sa odvážil dúfať, či ako si vôbec dokážeš predstaviť.

V systéme obetovania v Starom zákone sa veľkňaz postavil pred Boží trón a na sebe mal oblečený náprsník. Náprsník bol vykladaný vzácnymidrahokamami a na nich boli vyryté mená detí Izraela (2. Moj 28:9–12). Keď Biblia hovorí o Ježišovi Kristovi ako o našom veľkňazovi (napr. Židom 7:11–10:18), znamená to, že určitým spôsobom, v určitej forme sú naše mená vyryté na Ježišovom srdci a keď sa Otec pozerá na teba a tvoje meno, vidí dokonalý drahokam, absolútnu krásu! A je to pravda už teraz!

Vidíte? Dobré veci nám nikto nemôže vziať! Čo sú dobré veci? Prijatie, ospravedlnenie, posvätenie, oslávenie. Tieto veci ti nikto nemôže zobrať. Nikdy!

Po tretie, najlepšie veci ťa ešte len čakajú. Čo tým myslím? Keď Pavol vyhlasuje: „Naučil som sa byť spokojný za každých okolností", zamyslime sa nad tým, kto to hovorí. Keď ty alebo ja zápasíme o spokojnosť, snažíme sa byť spokojní, aby sme sa dokázali vyrovnať so šéfom, s prácou alebo s účtami, ale Pavol čelil mučeniu a smrti! A viete, čo povedal? „Keď zažívam bezprostrednú blízkosť smrti, tridsaťdeväť rán bičom, väznenie, netrápi ma to" (pozri 2.Korinstkým 11:24–30). Prečo? Čo je najhoršia vec, čo ti môže urobiť svet? Môžeš zomrieť. Predčasnou, tragickou, bolestivou smrťou.

Významný básnik, George Herbert, povedal, že smrť bola kedysi katom, no evanjelium ju zmenilo na záhradníka1. Keď Pavol hovorí: „Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj?" (1. Korintským 15:55), čo tým robí? Vysmieva sa smrti: „No len príď, smrť! Do toho! Urob mi to najhoršie, čo vieš!"

George Herbert túto úžasnú vetu napísal v básni Hymna rozhovoru (A Dialogue-Anthem), kde kresťan vedie rozhovor so smrťou a nakoniec smrti hovorí: „Nešetri ma, urob, čo najhoršie môžeš! Všetko, čo dokážeš, je previesť ma do lepšieho."2

Čo teda Pavol hovorí? Chceš mať pocit bezpečia? Chceš prežívať pocit istoty? Chceš sa pozrieť na svet a povedať si, že je jedno, aká je vonku búrka, ty sa môžeš usmievať? Chceš mať pokoj, ktorý vychádza zvnútra a nie z vonkajších okolností? Spoznaj Krista a vedz, že Ho poznáš! „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. Som dokonale spokojný."

Potrebuješ uspokojenie. Bez neho, bez vnútorného duchovného „bohatstva" a spokojnosti ťa peniaze zničia.

Druhá vec, ktorú potrebujeme, aby sme unikli z pasce peňazí, je milosť. Hovoríš si: „Mnohým týmto veciam naozaj verím, ale necítim tú spokojnosť. Všetkým tým veciam o Ježišovi verím, ale v skutočnosti pociťujem úzkosť. Keď sa pozriem na okolnosti, nedokážem sa nad búrkou len pousmiať."

Poviem ti, čo musíš urobiť. Musíš uchopiť evanjelium milosti a ospravedlnenia a vryť si ho do srdca. Pros pritom Ducha Svätého, aby ho pre teba urobil existenčne skutočným, až kým v tebe nebude rásť uspokojenie.

Ukážem vám to na príklade. V šiestom verši sa píše: „Pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom." A ďalej vo verši sedem: „Lebo nič sme nepriniesli na svet [a nepochybné je], ani nič odniesť nemôžeme." Je to zaujímavý verš. Čo v ňom Pavol hovorí?

Autori komentárov tvrdia, že Pavol v podstate cituje Jóba. Jób prežil desivý a tragický sled udalostí, počas ktorých ho obrali o všetko bohatstvo a zomreli mu všetky deti i celá rodina. Zoči-voči neuveriteľného utrpenia sa Jób postaví a uprostred všetkého trápenia má na tvári výraz ohromujúcej vyrovnanosti, lebo ako si možno spomínate, hovorí: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo" (Jób 1:21).

A o tom tu Pavol hovorí: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim." „Nahota" v Biblii znamená oveľa viac ako len obnaženie šiat. Nahota predstavuje zraniteľnosť a bezbrannosť. V podstate hovorí: Si nahý. Narodil si sa nahý. Bábätko je úplné bezbranné, celkom bezmocné a zraniteľné. A keď sa starý človek blíži k smrti, stáva sa rovnako bezmocným a bezbranným. A nič to nedokáže zmeniť. Nič.

Tak prečo sa potom počas života neustále snažíme získavať svetské majetky? Prečo sa pokúšame zhromažďovať zásoby peňazí? Prečo toľko času míňame na úspech? Prečo? Pretože sa snažíme zakryť tú nahotu. Majetok predstavuje figové listy. Usilujeme sa zakryť svoju zraniteľnosť. Pokúšame sa povedať: „Chcem mať všetko pod kontrolou. Nechcem sa cítiť bezbranne a zraniteľne. Nechcem si pripadať nahý."

Snažíme sa zahaliť, ale viete, čo na to hovorí Pavol a Biblia? „Nedá sa to!" Keď umieraš, môžeš v ruke zvierať svoju truhlicu, ale ďalej s tebou nepôjde. Zostane v rakve, no ty nie. Si nahý. V skutočnosti sme všetci nahí, a preto nemáme absolútne nijakú ochranu.

Pokiaľ… Pamätáte si, ako sa Jób sťažuje, že nežije nemorálne a chce vedieť, prečo ho postihlo trápenie? Hovorí: „Som nevinný trpiteľ." No z pohľadu Novej zmluvy vieme, že iba jediný trpiteľ bol nevinný. Existuje iba jeden skutočný Jób. Ježiš Kristus, jediný človek, ktorý si nezaslúžil nijaké trápenie, bol obnažený na kríži. Stal sa absolútne zraniteľným! Stratil všetok vnútorný pokoj. V Getsemanskej záhrade a na kríži v agónii kričal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Matúš 27:46)

Prečo prežíval takú nahotu? Prečo musel zažiť absolútnu zraniteľnosť, úplne stratiť pokoj? Aby si ty mohol byť oblečený! Aby si ty mohol byť v bezpečí! Aby si ty mohol mať pokoj — odev, bezpečie a pokoj v poznaní, že Božia spása, Božie odpustenie a Kristova spravodlivosť je daná tebe! Si prijatý, posvätený a ospravedlnený. To je pravé bohatstvo, ktoré ti nikto nemôže vziať a ktoré ťa prikrýva a odieva.

To je dôvod, prečo John Newton hovorí, že si môžeš spievať túto pieseň:

V prúde času láska Jeho

nedovolí pomyslieť,
že by napokon ma v hriechoch
nechal topiť sa a mrieť.

Zápasiť chcem vždy v modlitbe
a On za mňa vykoná.
Keď je Kristus na palube,
búrka len úsmev vyvolá.3

Keď vidíš Ježiša Krista umierať za teba, vieš, čo ti to o Ňom hovorí? Ježiš stratil Otcov trón. Stratil svoju slávu a moc a stal sa zraniteľným. Všetko stratil pre nás — pre nás! Znamená to, že si nás cení viac ako to, čoho sa vzdal! Znamená to, že ty si jeho poklad! A keď Ho vidíš, ako to všetko robí pre teba, keď Ho vidíš, ako ťa robí svojím pokladom, potom sa On stáva tvojím pokladom.

Dovoľ, nech krása tejto skutočnosti zasiahne tvoje srdce! Keď Naňho začneš hľadieť ako na svoj poklad, staneš sa skutočne bohatým. Konečne získaš jediné bohatstvo, ktoré ti v búrke vyvolá na tvári úsmev.

Tretia vec, ktorú potrebujeme, aby sme unikli osídlu peňazí, je jednoduchosť. Pavol tu hovorí niečo veľmi dôležité. Vraví, že ak spoznáš svoju nahotu mimo Krista, vieš, čo pre teba Kristus urobil — keď to pochopíš a prestaneš sa báť — peniaze sa stanú nástrojom. Už nie sú tvojou záchranou, sú len nástrojom. A keď sa ním stanú, aké dobré veci dokážu urobiť!

Vo ôsmom verši Pavol hovorí, že keď máme pokrm a odev, uspokojíme sa s tým. Ak sa najprv pozrieme na ôsmy verš, mohlo by sa zdať, že ak si kresťan, mal by si žiť v dobrovoľnej chudobe. Pokrm, odev a bodka. Ale potom sa dostávame k osemnástemu veršu, kde sa píše: „Buďte bohatí na dobré skutky." Počkať, počkať. Ako idú tieto dva verše dokopy?

Verím, že odpoveď je nasledovná. Pavol tu vlastne hovorí, že je jedno, kde žiješ, nezáleží na tom, v akej spoločenskej vrstve sa nachádzaš, vo svojom srdci nikdy nedovolíš, aby sa prepych stal nevyhnutnosťou. Si stále spokojný s jednoduchším životom.

Všetky veci, ktoré druhí ľudia v tvojej spoločenskej vrstve, v tvojom okolí alebo v pracovnej oblasti pokladajú za nevyhnutnosť, ňou nie sú a ty to vieš. (Okrem toho, potrebujeme, aby kresťania žili všade. Všetci kresťania nemôžu žiť v dobrovoľnej chudobe, lebo potom by všetky ostatné spoločenstvá vo svete ostali úplne bez nich a to sa nemôže stať. Boh chce, aby sme išli do celého sveta a kázali evanjelium každému stvorenstvu.)

Medzi ľuďmi v tvojom okolí a v spoločnosti ťa však evanjelium chráni pred pascou, pred ilúziou a pred sebaklamom. Všetci tvoji priatelia, známi a každý naokolo sa na určité veci pozerá ako na nevyhnutnosť, ale ty vieš, že je to luxus. Znamená to, že všetci kresťania žijú na najnižšej úrovni danej spoločenskej vrstvy, takže môžu stále veľa peňazí rozdávať.

Keď sa v osemnástom verši píše: „Ak zarábaš peniaze, uisti sa, že sa s nimi aj delíš," znamená to, že čím vyššie sa vo svete dostaneš, čím vyššie si v zamestnaní, čím viac peňazí máš, tým väčší by mal byť rozdiel medzi tým, ako by si mohol žiť a ako naozaj žiješ. Môžem to zopakovať? Čím si starší, čím si úspešnejší a čím viac peňazí zarábaš — ak si kresťan a zmenilo ťa evanjelium — tým väčší by mal byť rozdiel medzi tým, ako by si mohol žiť a ako žiješ.

A ak sa staneme spoločenstvom ľudí, ktorí takto žijú, akou tajnou zbraňou sa staneme pre dobro tohto mesta!

V prúde času láska Jeho
nedovolí pomyslieť,
že by napokon ma v hriechoch
nechal topiť sa a mrieť.

Chceš byť v bezpečí?

Zápasiť chcem vždy v modlitbe

a On za mňa vykoná.
Keď je Kristus na palube,
búrka len úsmev vyvolá.

Modlime sa.

Otče náš, ďakujeme Ti, že sme sa mohli pozrieť na to, čo evanjelium môže urobiť v našom srdci v súvislosti s peniazmi a majetkom. Veľmi Ti ďakujeme, že si nám to dal pochopiť. Pane, my sa bojíme. Bojíme sa Ti veriť. Bojíme sa naozaj odovzdať do skutočného bezpečia, a preto stále nie sme takí štedrí, ako by sme mohli a mali byť. Otče, úprimne sa teraz modlíme, aby Duch Svätý pracoval v našom živote a Ježišovu milosť, Jeho nevinné umučenie pre nás, Jeho zraniteľnosť pre nás urobil v našom srdci takými skutočnými, že konečne pochopíme, že sme v bezpečí. Že máme istotu v Ňom. A preto môžeme rozdávať svoj čas, môžeme rozdávať peniaze a môžeme ísť za druhými a slúžiť im tak, ako Tvoj Syn slúžil nám. Všetko to prosíme v mene Toho, ktorý prišiel nie preto, aby Mu bolo slúžené, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých, v mene Ježiša Krista sa modlíme. Amen.

Timothy Keller © 2010 Redeemer Presbyterian Church. Tento prepis je vytvorený na základe zvukovej nahrávky a je mierne upravený.

Originál bol súčasťou kampane Renew Campaign v jeseni 2009 a dá sa nájsť na stránke http://renew.redeemer.com.

(0 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.