Nesmieme nespraviť nič

„Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi väznení, a na trpiacich, veď aj vy ste v tele.“ (Žid 13:3)

Počas tohto víkendu (autor má na mysli 25. mája 2015 — pozn. prekl.) si Američania pripomenú Memorial Day, slávnostný deň, ktorý si národ kolektívne pripomína úmrtia ľudí slúžiacich v ozbrojených silách. Na cintorínoch a v mestských parkoch sa kvôli niekedy slzavým ceremóniám zhromaždia vďačné zástupy. Bude to dobrý a adekvátny spôsob spomínania. Je dôležité, aby sme si pripomínali obrovskú cenu, ktorú stovky tisícov vojakov museli zaplatiť v drahej mene krvi ich života, aby sme si my mohli užívať naše politické a náboženské slobody.

Ale tento druh spomínania od nás nepožaduje omnoho viac než pripomenúť si naše vďačné odhodlanie nebrať naše slobody ako bežnú vec. Stručne sa tam povie nejaká spomienka, hádam aj modlitba, a potom sa vrátime k našim voľnočasovým plánom.

Náročné pripomínanie

Ale pripomínanie na spôsob Memorial Day nebude stačiť našim trpiacim kresťanským bratom a sestrám. Pripomínanie, ktoré od nás požaduje Boh, si žiada neustálu akciu:

„Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi väznení, a na trpiacich, veď aj vy ste v tele.“ (Žid 13:3)

Keď nám autor listu Židom hovorí, aby sme „pamätali“, nehovorí o nežnom súkromnom rozjímaní s vďačnosťou. To čo tým hovorí je: „choď im pomôcť“ a pôvodná gréčtina tiež ukazuje na význam: „neustále im pomáhajte“. Keď si pripomíname tých, čo zahynuli vo vojne, nespomíname na nich tak, akoby sme my boli s nimi mŕtvi. Ale uväznených kresťanov si máme pripomínať „ako by ste boli s nimi vo väzení.“ Toto je náročné pripomínanie.

Kresťanov, ktorí trpia, si máme pripomínať tak, akoby sme trpeli s nimi. Na utrpenie našich bratov a sestier máme reagovať presne tak, akoby naše celé telo reagovalo na bolesť, keď trpí jeden úd nášho tela. Toto je náročné pripomínanie.

Na ktorých miestach telo bolí

V severnom Iraku sú kresťania vyvražďovaní a sú na nich páchané brutálne činy. Sú bití, väznení, znásilňovaní, unášaní, vydieraní a vraždení. O domovy ich buď okradnú alebo im ich zničia. Berú im ich ženy a deti — a predávajú ich do sexuálneho otroctva. Mladé dievčatá pred pubertou si od nemravných bojovníkov z ISIS, ktorí veria, že Alah tomuto druhu uspokojovania ich vášní dáva požehnanie, odnášajú tú najvyššiu cenu.

Kresťania v Severnej Kórei, v Somálsku, Sýrii, v Sudáne a v množstve ďalších národov trpia pod hrozivou nepriazňou a perzekúciami. Sekta Boko Haram vyvraždila počas jedného roka v Nigérii 5000 kresťanov. Počas tohtoročného Veľkého Piatku bolo Islamskými militantami odchytených a zavraždených 148 kresťanských študentov na Garisskej univerzitnej vysokej škole v Keni. V Pakistane je kresťanská menšinová populácia pod neustálou hrozbou násilia, mnoho z nich je prinútených žiť v žalostnej chudobe a každý rok im unesú 700 dievčat, ktoré sú sexuálne zneužité a prinútené prestúpiť na Islam.

Musíme konať

„Pamätanie“ v Žid 13:3 je príkazom. Spoluúčasť aspoň v nejakej forme nie je voliteľná. Pripomínanie si našich trpiacich bratov a sestry v Kristovi nás musí viesť k akcii.

Z listu Žid 10:32–39 sa zdá byť zrejmé, že keď autor písal verš v Žid 13:3, hovoril o utrpení v lokálnom kontexte. Čitatelia pravdepodobne poznali trpiacich osobne. Takže z tohto aj ďalších textov vieme, že kresťania nesú špecifickú zodpovednosť starať sa o trpiacich kresťanov v ich miestnom zbore a regióne.

Ale etika Novej zmluvy, ktorá hovorí o aktívnom pripomínaní si (teda o pomáhaní) trpiacich kresťanskými spoluveriacimi, siaha ďaleko za naše miestne komunity. Azda tým najjasnejším príkladom je to, keď Pavol organizuje zbierku od zborov z celej Rímskej ríše pre úľavu trpiacich svätých v Palestíne (Sk 11:27–30; 1K 16, 1 — 3). Hladomor v Júdei bol v centre záujmu všetkých, ktorí o ňom vedeli.

Utrpenie miliónov kresťanov vo svete je centrom záujmu pre kresťanov všade, kde sa o ňom dozvedia. A vďaka všadeprítomným reportážam médií o nich vie aj väčšina z nás.

Čo musíme urobiť?

1. Čítaj — Musíme sa snažiť porozumieť tomu, o čo ide. Nezáujem býva často spojený s nevedomosťou. Investuj čas, možno 10 minút 2 až 3 krát týždenne na stránkach, ktoré spomínam nižšie v sekcii „Modli sa“ a daj do Internetového vyhľadávača vyhľadať slovné spojenia ako „prenasledovanie kresťanov“. Tvoja uvedomelosť sa citeľne zvýši a tiež, ak Pán dá, aj tvoj záujem. Neutekaj pred naturalistickými vyobrazeniami. Nesmieme zatvárať oči pred skutočnými hrôzami, ktoré postihujú našich bratov a sestry. Musíme si ich pripomínať tak, ako by sa tá neprávosť diala nám.

2. Modli sa — Skutočne sa modli. Organizácie ako Open Doors, Voice of the Martyrs, Operation World, aj ďalšie zhromaždili užitočné modlitebné zdroje, ktoré ti poskytnú informácie a pomôžu ti upriamiť svoje modlitby špeciálne na prenasledovanú cirkev. Ale aj v novinových správach je každý deň množstvo potravy pre modlitbu. Nech sa k tvojim príhovorom pridá tvoja rodina, priatelia, skupinka a pod.

3. Dávaj — Ak máme poznanie o utrpení kresťanov, sme vďaka tomuto svetu zabezpečení a nerobíme nič alebo dávame výrazne pod naše možnosti „ako môže byť v ňom Božia láska“ (1. J 3:17)? Toto sa musíme pýtať sami seba. Sme schopní dávať na všetky potreby? Nie. Ale môžeme dať aspoň na niektoré. Ak budeme prosiť nášho Otca, on nám ukáže, kde dať viac než na potreby nášho miestneho zboru. Keď máme nadbytok, jeden z dôvodov, pre ktorý ho máme je, že máme dávať na potreby našich trpiacich bratov a sestier. Kde dávať? Existuje veľmi veľa hodných charitatívnych organizácií a niekoľko minút hľadania na internete nám prinesie niekoľko skvelých možností.

4. Hovor o potrebách — Jeden zo spôsobov ako dosiahnuť, „aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom“ (Žid 10:24) je hovoriť o týchto potrebách vtedy, keď radíme a povzbudzujeme jeden druhého k tomu, ako čo najlepšie pomôcť. Pomôžme jeden druhému pohnúť sa ďalej, než je obyčajné rozprávanie o tom, aké hrozné je utrpenie, k tomu, ako by sme s tým reálne mohli niečo urobiť.

5. Choď — Pokiaľ je utrpenie, ktoré vidíme, veľmi blízko, máme určitú zodpovednosť pred Bohom, aby sme šli osobne pomôcť zmierniť ho. Ale pár z nás je povolaných cestovať tisícky míľ, aby sme si naše pripomínanie uviedli v skutok. Vždy, keď začujeme reportáž o trpiacich kresťanoch, by sme všetci mohli vydýchnuť modlitbu: „Tu som ja, pošli mňa“ (Iz 6:8). Môže sa stať, že raz dostaneme tú poctu a Pán nás vezme za slovo.

Američania, spomínajte s adekvátnou vďačnosťou počas Memorial Day na úmrtia vo vojne, ktoré vám zabezpečili vašu slobodu. Ale kresťania, nepripomínajte si svojich uväznených a týraných bratov a sestry tak, ako si Američania pripomínajú svojich mŕtvych.

Pripomínanie podľa listu Žid 13:3 si vyžaduje akciu. Nesmieme nespraviť nič.

Jon Bloom © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

4,6/5 (5 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.