Pán Ježiš v diele Jozefusa Flávia

Jozefus Flávius bol židovským kňazom v čase židovského povstania v r. 66 po Kr. Bol zajatý Rimanmi, uväznený, potom prepustený a poslaný do dôchodku do Ríma, kde napísal históriu židovského povstania pod názvom „Židovská vojna.“

Neskôr napísal aj židovskú históriu pod názvom Antiquities — Starožitnosti. V Starožitnostiach spomína Pána Ježiša. Spomienka je nazvaná Testimonium Flavianum (Ant. 18.63–64). Jozefus sa narodil v Jeruzaleme v r. 37 po Kr. a zomrel okolo roku 101.

Problémom Starožitností je, že sa zdá, akoby kópie boli prepísané s náklonnosťou k Ježišovi. Kvôli ich priaznivému pohľadu na Ježiša sa zdá, že ich nemohli prepisovať Židia. Môžeme tiež konštatovať, že počas histórie jedine kresťania uchovávali a prepisovali dokumenty J. Flavia, a tak na daných citátoch ostáva tieň pochybností.

Avšak nie je všetko stratené. V prvom rade treba povedať, že neexistuje dôkaz o tom, že by boli vkladané do textu akékoľvek dodatky. Kópie sa zdajú byť autentické. Testimonium sa nachádza v každej z nájdených a existujúcich kópii Starožitností.

Ďalej treba povedať, že Jozefus spomína veľmi veľa iných dôležitých biblických udalostí, ktoré nevyvolávajú polemiku. Naopak, jeho výrokom o Ježišovi dodávajú váhu a dosvedčujú to, že Jozefus vedel o Ježišovi tak, ako vedel o iných novozmluvných udalostiach. Aj keď v texte môžu byť nejaké kresťanské vsuvky, stále môžeme zrekonštruovať tie texty, ktoré považujeme za originály.

Dvaja výskumníci (Edwin Yamauchi a John P. Meier) vytvorili kópiu Testimonia s pravdepodobnými vsuvkami, ktoré vložili do zátvoriek a podčiarkli ich. Nasledujúci text je text Yamauchiho:

GRÉCKY TEXT
„V tom čase tam žil Ježiš, múdry človek, (ak ho niekto mal nazývať človekom.) Konal prekvapujúce skutky a bol učiteľom ľudí, ktorí prijali pravdu s radosťou. Zvíťazil nad mnohými Židmi a Grékmi. (On bol Kristus.) Ľudia z našich najvyšších kruhov ho obvinili a Pilát potom ako ho vypočul, ho odsúdil k ukrižovaniu. Tí, ktorí prichádzali k nemu, aby ho milovali, ho neprestali obdivovať. (V tretí deň sa im zjavil živý, tak ako to vrátane iných nespočetných udalostí prorokovali Boží proroci.) Skupina kresťanov nazývaná podľa neho, trvá do dnešných dní.“

Ak prijmeme vyššie citovaný text ako správne zhodnotenie Testimonia, mali by sme brať ešte do úvahy aj jeho arabskú verziu (z 10. storočia), preloženú do angličtiny, ktorá v základe súhlasí s existujúcim Jozefusovým záznamom:

ARABSKÝ TEXT

„V tých časoch tam bol múdry človek, ktorého volali Ježiš. Jeho správanie bolo dobré a bolo o ňom známe, že je čestný. Mnohí ľudia aj zo Židov aj z iných národov, sa stali jeho učeníkmi. Pilát ho odsúdil k smrti ukrižovaním. Ale tí, ktorí boli jeho učeníkmi, nezanechali svoje učeníctvo. Zvestovali, že sa im zjavil po svojom ukrižovaní a že bol živý. Podľa toho bol pravdepodobne Mesiášom, o ktorom proroci predpovedali, že vykoná mnohé divy.“

Arabská verzia bola prepísaná z gréckej verzie, ale nevieme z ktorej. Ak porovnáme obidve verzie a ak je arabská verzia priamym prekladom verzie gréckej, prečo vidíme rozdiely? Predsa len je zaujímavý jeden fakt, a to, že v arabskej verzii sa hovorí o vzkriesení.

Záverom môžeme povedať, že Testimonium Flavianum nemôže byť len tak ľahko odmietnuté z dôvodu, že je to kresťanská interpolácia (vnesenie vsuviek do textu). Hoci sa môže zdať interpolácia pravdepodobná, nemôžeme si byť istí, čo bolo pridané. Čo sa týka Pána Ježiša a Jeho vzkriesenia, obsahuje arabská verzia veľmi podobné informácie ako grécka. I keby boli obidve verzie ovplyvnené, jadro obidvoch hovorí o Ježišovi ako o historickej osobnosti. Hovorí o Ježišovi, ktorý vykonal množstvo prekvapujúcich skutkov a bol ukrižovaný. Zmieňuje sa aj o jeho nasledovníkoch, ktorí ešte stále žili v čase, keď bolo Testimonium napísané.