Pane, zbav ma rozptýlenia

https://www.pexels.com/photo/arrows-box-business-chalk-533189/

  • 5 minút
  • 1357
  • 6

Už od pádu človeka mali ľudia problém sa sústrediť, no v súčasnosti žijeme v dobe rozptýlenia, aké sme tu ešte nemali. Keďže to čítate na nejakom elektronickom zariadení, nemusím sa o tom nejako rozpisovať.

Veľa odborníkov hovorí o tom, ako nás to negatívne ovplyvňuje. Mnohí z nás to pociťujeme: mozog pracuje na plné obrátky, máme zníženú pozornosť, klesajúcu tolerancia čítania, predovšetkým kníh.

Zvykáme si na rozptýlenie, čo ničí našu schopnosť pozorne počúvať a premýšľať, stíšiť sa, modliť sa a meditovať. Znamená to, že ide o duchovné nebezpečenstvo, zlo, ktorého nás môže zbaviť iba Boh (Mt 6:13).

Príčiny rozptýlenia

Rozptýlenie, myslím teraz na to nebezpečné, presúva našu pozornosť z niečoho dôležitejšieho na niečo menej dôležité.

Naším základným a najnebezpečnejším problémom je, že rozptýlenie odvádza našu pozornosť  od Boha. Je to naša tendencia presúvať pozornosť z toho najväčšieho Objektu celej existencie na nespočetne veľa menších. Biblia to nazýva modloslužobníctvo.

Naša pozornosť často smeruje k tomu, čo je pre nás dôležité. Rozptýlenie teda môže odhaliť, čo milujeme.

Táto zásadná zmena pozornosti nás ničí vážnymi spôsobmi. Naša pozornosť postupne smeruje od dôležitých k menej dôležitým, a to nepriaznivo ovplyvňuje naše vzťahy a povinnosti. Kvôli našej povahe, ktorá je od pádu človeka vo svojej hĺbke sebecká a zlá, sa ľahko necháme rozptýliť.

No nie všetky naše problémy s pozornosťou sú spôsobené zlom, ktoré je v nás. Niektoré sú jednoducho výsledkom márnosti, ktorá infikovala stvorenie (Rim 8:20–23). Táto márnosť môže infikovať tak našu biológiu, ako aj naše prostredie. Všetci máme lenivé mozgy a telá a niektorí z nás bojujú s rozptýlením viac ako iní pre faktory, ako ADHD, alebo iné  psychické choroby.

Našu schopnosť sústrediť sa môžu ovplyvniť tiež environmentálne faktory, ako zlá strava, nezdravé systémy rodín a kultúrne/technologické vplyvy (napr. neustály prúd médií).

Vo väčšine prípadov je to mix týchto faktorov, a preto je skoro nemožné povedať, či za našu nepozornosť viniť najviac hriech, zlú biológiu alebo prostredie. Ak však poprosíme Boha, zbaví nás zla, nech je jeho príčina akákoľvek, a to tak, že využije týchto silných nepriateľov v náš prospech. Pomôže nám vidieť, čo milujú naše srdcia, a svojou milosťou nás ponorí do väčšej hĺbky pokornej viery a sebakontroly.

Odhaľujúce srdce

Ak nás pravidelne niečo rozptyľuje, mali by sme spozornieť. Naša pozornosť často smeruje k tomu, čo je pre nás dôležité. Rozptýlenie teda môže odhaliť, čo milujeme. To sa stalo sa Ježišovej priateľke Marte.

Pracovala v kuchyni, zatiaľ čo Ježiš vyučoval v jej dome. Keď sa Marta sťažovala, že jej sestra Mária nepomáha, pretože sedí pri Ježišových nohách, Ježiš jej odpovedal:

„Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme“ (Lk 10:41–42).

Martina pozornosť bola odvedená od Ježiša. Čím? Tým, že obsluhovala hostí? Prečo? Pretože sa znepokojovala. Kvôli čomu? Lebo chcela nakŕmiť všetkých a pravdepodobne sa bála, čo by si o nej a jej domácnosti mohli myslieť, ak by ak by ich nepohostila dobre.

Boha ani z časti nezaujíma naša efektivita tak, ako ho zaujíma naša viera.

Marta si nevšimla, že je rozptýlená niečím iným, pokým jej Ježiš nepomohol vidieť jej srdce. Myslela si, že robí správnu vec, keď každého obsluhuje. Ježiš jej ukázal, že jej hodnoty nie sú správne usporiadané. Presunula svoju pozornosť z dôležitejšej veci na tú menej dôležitú.

Keď sme zaneprázdnení, musíme sa pýtať: Čo je tým skutočným rozptýlením? Po čom túži naše srdce? Vyberáme si „lepší podiel“ a chceme to veľké „jedno“ (Ž 27:4) alebo niečo menšie?

Boj, ktorý buduje pokornú vieru

Rozptýlenie je často pripomienkou našej slabosti, obmedzenosti a toho, že skutočne nie sme Bohom. A keďže máme takú neoprávnenú, skutočne, až smiešnu úroveň pýchy, je to pre nás veľmi dobré. Rozptýlenie nás dokáže pokoriť a prinútiť žiadať Boha o pomoc, ktorú tak zúfalo potrebujeme.

Rozptýlenie dokáže budovať našu vieru. Boha ani z časti nezaujíma naša efektivita tak, ako ho zaujíma naša viera. Pamätáš si, ako nechal nepriateľov obťažovať Nehemiáša a všetkých, ktorí stavali hraby Jeruzalema a spomaľovalo to ich prácu (Neh 4)? Podobne aj nás necháva Boh bojovať s neefektívnym rozptýlením, aby sme si vybudovali vieru, ktorá bude na Ňom závislá. Toto buduje Boh vo všetkých neefektívnostiach v našom živote.

Ak uvidíme Duchom danú milosť pokory a viery, ako v nás rastú skrze náš boj s rozptýlením, budeme to rátať medzi „všetky veci“, za ktoré vďačíme (Ef 4:20).

Formovanie svalu sebakontroly

Boh používa rozptýlenie aj na to, aby posilnil našu sebakontrolu. Kresťanská sebakontrola je ovocím Ducha (Gal 5:22–23). Takmer ako všetko ovocie Ducha z posväcovania je vypestovaná v prvom rade rozhodujúcim darom Ducha a našou druhoradou, no nevyhnutnou, úmyselnou a ťažkou prácou.

Svaly nám bez cvičenia nenarastú, rovnako ani sebakontrola.

Pomôže nám, ak budeme mať na pamäti, že našu sebakontrolu posilňujeme podobne, ako posilňujeme svaly: cvičením. Svaly nám bez cvičenia nenarastú, rovnako ani sebakontrola. Nezistíme, čo na nás platí, ak sa budeme vyhýbať ťažkej práci. Ak sa však budeme s vierou a modlitbami zapájať, Duch bude posilňovať našu snahu a uvidíme, ako naša schopnosť sebakontroly rastie.

Niektorí z nás sú požehnaní fyzickou silou a schopnosťami, niektorí zas väčšou schopnosťou sa sústrediť. Ak si jedným z tých ľudí, tak dobré spravovanie tohto daru vyzerá inak ako u menej požehnaných ľudí. Podobne ako obdarovaný atlét, aj ty si stvorený, aby si vynikal. Snaž sa ten dar zväčšiť, lebo „od každého, kto mnoho dostal, bude sa mnoho žiadať“ (Lk 12:48 — Ekumenický preklad). Ak si práve ty ten človek, ktorý z nejakého dôvodu bojuje s rozptýlením viac ako iní, nemusíš sa cítiť odsúdený (Rim 8:1). Dobre spravovať znamená bojovať s rozptýlením, ako najlepšie vieš. Prinúť sa. Možno nebudeš schopný robiť také veci ako ostatní, Boh ťa však bude súdiť len podľa toho, koľko milosti si dostal (Rim 12:6).

Nech to stojí, čo to stojí

Je správne vidieť určité rozptýlenia ako samotné zlo. Za každé rozptýlenie platíme daň, ktorou je čas a ktorú nám nevrátia. Strávený čas jednoducho znamená, že máme menej času, ktorý môžeme stráviť. Žiadna minúta sa nedá vrátiť, všetky sú zamrznuté v trvalej minulosti. Správne je snažiť sa o najlepšie využitie času v týchto zlých dňoch (Ef 5:16).

My ale viac nemusíme byť spútaní tým alebo hocijakým iným bojom s hriechom alebo márnosťou. Od nás Otec chce, aby sme rástli v milosti vierou poháňaného sústredenia a aby sme skrze Krista obrátili náš boj so sústredením na naše dobro (R 8:28). Skrze svojho Ducha ho využije, aby nás oslobodil od modloslužobníctva a pýchy a pomohol nám rásť v sebakontrole. Môžeme teda so sebavedomou vierou dosiahnuť Jeho trón milosti touto modlitbou:

Nech to stojí, čo to stojí, Pane, zväčši moje odhodlanie venovať sa tomu, do čoho ma povolávaš a zachráň ma od negatívnych vplyvov rozptýlenia, ktoré neprináša žiadne ovocie.

JON BLOOM © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

5/5 (25 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.