Pôvab Stredozeme

Viac ako 75 rokov po tom, čo J. R. R. Tolkien napísal Hobita, nádhera a majestátnosť Stredozeme neustále priťahuje milióny čitateľov a v poslednom čase i návštevníkov kina. Tento týždeň kiná uviedli nový film Hobit: Smaugova pustatina.

Tolkienova neupadajúca popularita sa dá čiastočne vysvetliť jeho majstrovským dotykom tém, ktoré sú našou kolektívnou skúsenosťou s týmto svetom. Tolkien načrtáva témy slávy, vznešenosti a kráľovstva — nehmatateľné a abstraktné skutočnosti, ktoré nie je jednoduché zobraziť v umení — a hlboko vrýva tieto témy do Stredozeme.

Vo veľkej miere v Pánovi Prsteňov a v menšej, ale nemenej podstatnej miere v Hobitovi, narážame na túžbu, aby skutočný kráľ vystúpil z tieňa a zaujal svoje právoplatné miesto, pradávnu túžbu staršiu ako mýtickí králi ako napríklad kráľ Artuš.

Žiadny králi

V súčasnosti sú králi bezvýznamným pozlátkom. Ale v kráľovskom majestáte zostáva niečo trvalo dôležité, neodvratné, niečo hlboko vypálené do našich duší, niečo čo nám hovorí, že svet bude skutočne prosperovať jedine, keď mu bude vládnuť skutočný kráľ.

Kde nevládnu králi, vládne zlo. Tolkien to vie. To je to, čo robí Hmlisté hory také nebezpečné pre Bilba, trpaslíkov a Gandalfa v Hobitovi. Od začiatku cesty múdry čarodejník vie, že cestovanie cez tieto vysoké hory s osamelými štítmi a údoliami, kde nevládne žiadny kráľ, znamená nebezpečenstvo.

Žiadna noha nekráča ľahkovážne po zemi, kde nikto nevládne.

Kráľ Thorin

Králi sa musia vrátiť a v Hobitovi je to Thorin, právoplatný kráľ Osamelej hory a jej obrovských siení naplnených zlatom. Príbeh začína Thorinom zosadeným zlým uchvatiteľom, klamárom a zlodejom, drakom Smaugom. Smaugova vzbura je hnaná jeho tvrdením, že on je skutočným kráľom pod Horou.

Nebol, ale jeho nepravdivé tvrdenie vedie k vyhláseniu neskoršie v Hobitovi: „Jsem Thorin, syn Thraina, syna Throrova, krále pod Horou! Vracím se domů."¹

Hobit by mal byť čítaný (alebo pozeraný) ako stret dvoch kráľov. Keď sa vracia právoplatný kráľ, zlo je ohrozené. Veľký drak Smaug musí byť zabitý a bude, a zvesť o jeho smrti rozpúta vlny menších ziel, súperiacich o bohatstvo Osamelej Hory.

Všetci títo zlí, nenásytní nájazdníci musia byť vyhnaní od Osamelej Hory a toto víťazstvo je späté s kráľom.

Zas vládne král svou jeskyní pod Horou, která temně ční.
A stejně tak, jak padl drak, padnou i jiní zlosyni!¹

Ak veľký drak padne a kráľ sa vráti, všetci nepriatelia sú predurčení k záhube. Návrat kráľa a Smaugova smrť prinesie revolúciu do Stredozeme. Na konci Hobita čítame, že Hmlisté hory, kedysi bezvládne miesto, teraz spravuje Beorn. Pod jeho vládou sú Hmlisté hory vyčistené od škretov a wargov, zlo ustúpilo a ľudia môžu bezpečne kráčať na svojej ceste cez Hmlisté hory.

Králi v Stredozemi

Takto funguje Stredozem. Stredozem je svetom kráľov. Vo svojej knihe The Philosophy of Tolkien, Peter Kreeft vnímavo vytiahne tento bod.

Hoci v Amerike nemáme kráľov, ani nechceme, naše podvedomie ich má a chce. Všetci vieme, čo je právoplatný kráľ, skutočný kráľ, ideálny kráľ. Nie je to obyčajný politik alebo vojak. Niečo v nás mu túži byť lojálny, verný, slúžiť mu a poslúchať ho. Nevidíme ho, ale túžime po ňom a dúfame, že jedného dňa príde, podobne ako Artuš.

V Pánovi Prsteňov je Artušove meno „Aragorn". Keď čítame Pána Prsteňov, vracia sa na svoj trón v našich mysliach. Vždy tam bol, Pán Prsteňov ho iba priviedol z nášho podvedomia do vedomia.

Tim Keller stavia na tomto bode vo svojej kázni na Žalm 2.

Máme demokraciu, pretože ľudia sú takí hriešni, že nikto z nás nie je vhodný, aby vládol. Ale potrebujeme kráľa. Boli sme stvorení pre kráľa.

Dôvodom pre staré legendy, dôvodom pre nové legendy (legendy o superhrdinoch a nové legendy o kráľoch), dôvodom, prečo zbožňujeme kráľov a vytvárame ich, je obrys v pamäti ľudstva, v mojej a tvojej, obrys veľkého Kráľa, pradávneho Kráľa, toho, ktorý vládol mocou a múdrosťou a súcitom a spravodlivo a sláva jeho moci a múdrosti a súcitu a slávy žiarila ako slnko v celej jeho sile. Vieme, že sme boli stvorení, aby sme pokľakli pred Kráľom a stáli pred Ním, slúžili Jemu, radovali sa z Neho a spoznávali Ho.

Toto hovorí Biblia. Biblia hovorí, že existuje Kráľ nad všetkých kráľov. Existuje Kráľ za všetkými kráľmi. Existuje Kráľ, ktorý stojí za všetkými tými legendami.

Tolkien sa dotýka tejto hlbokej bolesti v nás. Stvoril nás Kráľ a boli sme stvorení, aby nám vládol On. A keď vládne právoplatný Kráľ, celá zem prosperuje. Biblickí proroci tomu rozumeli (Izaiáš 60) a túto prorockú túžbu kladie Tolkien do úst trpaslíkov, keď túžobne spievajú:

Král slují pod horami, král drahocenných gem,
zas těmi drahokamy povládne v domě svém!
Zas korunován nyní, za zvuku nových strun své harfy,
v zlaté síni zasedne na svůj trůn. Zašumí v horách lesy
a v slunci stébla trav a řeky u podlesí oblečou zlatý háv.
A každý proud si výskne a přejde všechen žal,
jezero třpytem blýskne, až vrátí se zas král!¹

Thorin, vracajúci sa kráľ v Hobitovi, nie je Aragorn (vracajúci sa kráľ v Pánovi Prsteňov). Thorin je hriešny kráľ, sebecký a vrtošivý, a predsa nesie nádej dávneho proroctva.

Nádej a sklamanie sú prepletené v našich kráľoch. Všetci naši králi sa nejako pokazia (1. Samuelova 8). Príliš často sa naši králi stanú sebeckými. A dokonca aj naši najmenej sebeckí králi umrú. Zahynú v boji (ako Thorin) alebo ich zahubí čas. A v tom leží náš problém. Na konci žiaden z našich kráľov nestačí.

Návrat Kráľa

A tak sa nachádzame v pasci. Nechceme kráľov, ale naša nechuť nedokáže zahnať ten obrys v našej pamäti. Akokoľvek sme moderní, kráľa odmietajúci, nezávislí, vieme, že sme boli stvorení, aby nám bolo vládnuté kráľom, ktorý je hoden našej poslušnosti a služby, ktorý zavedie mier a rozpúta rieky radostnej hojnosti, že popri nich hory zlata vyblednú ako metafora.

Toto je pôvab Stredozeme.

Sme k nej priťahovaní tou obrovskou, nenaplnenou túžbou po Dni, keď sa vráti skutočný Kráľ, vypudí skazeného draka a povládne zemi, ktorá bola v skutočnosti vždy Jeho (2. Timoteovi 4:8).

Príď Pane Ježiši!

^{1Hobit aneb Cesta tam a zase zpátky, preklad František Vrba}