Predtým, ako som ťa spoznala

  • 9. Aug '16
  • 4 minúty
  • 14119
  • 60

Pozerateľná dráma s očakávaným koncom.

Klasický romantický príbeh. On a ona. Dva úplne odlišné svety, ktoré sa súhrou okolností dajú dokopy. Ľady sa prelomia po prvej vážnejšej výmene názorov a od tej chvíle lietajú iskry všade naokolo. Z pracovného vzťahu sa zrazu stáva priateľstvo a potom, po maličkých kúskoch sa z priateľstva stáva niečo viac.  

Louise(Emilia Clarke) je mladé energické dievča, ktoré si zúfalo potrebuje nájsť prácu po tom, čo musí odísť z miestnej kaviarne. Veľa o živote nevie, ale ten jej vyzerá klasicky. Práca, rodina, priateľ — športovec. Na to, že má celý život len pred sebou to vyzerá na typ “človek-milión”.  

Will(Sam Clafin) sa tvári oveľa dôležitejšie. Jeho život má štýl, je mladý, úspešný, všetko ide podľa plánu až kým… Jednoduchá situácia, ako keď vám v búrke odfúkne dáždnik.  
Nič už nie je také, ako bolo. Môžete mať zdanlivo všetko a následne o to v okamihu prísť. V podstate za to nemohol, bola to nehoda… Má peniaze, že by celý život nemusel robiť vôbec nič. Má postavenie, pozná správnych ľudí, celý život pred sebou a napriek tomu žiadnu budúcnosť, obrovské depresie, bolesti a veľkú túžbu to celé skončiť.  

Tak ako sa z čista jasna objaví Kawasaki Ninja Turbo na ceste, zjaví sa Louise v živote niekoho, kto už nemá chuť sa ráno zobudiť. Urobí vietor, prevráti jeho život naruby a Will sa zrazu usmieva, počúva Mozarta a nanovo objavuje svet. 

Z práce sa stáva poslanie, rutina prerastá v záujem a Luise (a možno aj Will) objavuje svet, o ktorom sa jej doteraz mohlo len snívať. Vo svojej typickej mladíckej naivite má pocit, že dokáže zachrániť svet, minimálne ten Willov, a rozhodne sa tejto vízii obetovať všetko. Jej nezištnosť a čistý, možno miestami až naivný pohľad na svet ukazuje, aké jednoduché a zároveň pre mnohých neskutočne zložité je rozhodnúť sa k obeti a láske. 

Will si niečo také nevie predstaviť. Vždy sa tváril ako mocný muž a nehodlá sa toho vzdať. Pocit, že už ním nie je a nikdy ani nebude ho zožiera oveľa viac ako fyzická bolesť. Nehodlá sa pokoriť pred vyššou mocou a radšej v boji proti nej padne, akoby sa jej mal podriadiť. Arogantný blázon, ktorý pokladá smrť za jediné hrdinské východisko.  

Vo vlastných očiach jeho život už dávno stratil hodnotu a nie je nič horšie, ako žiť život bez zmyslu.  

Naozaj si myslíte, že život má hodnotu len v tom, kým ste a čo ste dosiahli? Čo ak je tu niekto, pre koho má život hodnotu bez ohľadu na podaný výkon, množstvo zarobených peňazí, spoločenský status, vplyv, či množstvo žien, ktoré ste mali a detí, ktoré ste vychovali?  

Čo ak práve vďaka utrpeniu, bolesti a pocitu vlastnej malosti a bezvýznamnosti človek príde na tento veľký objav, ktorý by mu ináč ostal skrytý? 

Aký je zmysel utrpenia? Ak nepripustíme existenciu bytosti, ktorá nás presahuje, tak potom tu žiaden zmysel nie je. Tak ako nemá zmysel život, nemá zmysel ani utrpenie. A potom je konečné riešenie Willa pochopiteľné a rozumné. Nepochopiteľné je predlžovanie tejto agónie s názvom život, nech je aj plný všetkého, čo si človek žiada. 

Židovský kráľ Šalamún to zhrnul takto:  
Márnosť nad márnosti — hovorí Kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom? Pokolenie odchádza a druhé prichádza, ale zem stojí naveky. Slnko vychodí, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, kde znova vychádza. Vietor duje k juhu a obracia sa na sever, stále krúžiac veje a vo svojom kolobehu sa vracia. Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nenaplní; potoky sa vracajú na miesto, kam tečú. Všetko je plné trudu, nikto to nemôže vysloviť; oko sa nikdy do sýtosti nenadíva, ucho sa nikdy dosť nenapočúva. Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom. Je niečo, o čom možno povedať: Pozri, to je niečo nové? Dávno to bolo, vo vekoch, ktoré boli pred nami. Niet pamiatky po prvotných veciach, ani na neskoršie, čo nastanú, nebudú mať spomienky tí, ktorí budú neskôr. Kazateľ 1:2–11 

Film, napriek množstvu klišé momentov, nesie zaujímavú myšlienku, nad ktorou budete rozmýšľať dlhšie ako hodinu po jeho skončení. Eutanázia v preklade znamená “dobrá smrť.” Čo je dobrá smrť? Je dobrá, keď si ju naplánujem a sám vyberiem čas, kedy odídem? Je dobrá, keď všetko ostatné, celý život je zlý? Kto o tom rozhoduje?  

Sme a stávame sa generáciou, ktorá namiesto toho, aby problémom čelila, pred nimi uteká. Utekáme do virtuálneho, elektronického, sociálno-mediálneho sveta. Alebo hľadáme radikálnejší únik. Utekáme, lebo chceme byť na mieste, kde máme veci pod kontrolou. Bojíme sa problémov, bojíme sa bolesti, utrpenia, zranení.  

Ja sa však viac bojím svojho sebectva a zbabelosti. Hrdinovia nikdy neboli tí, čo utekali, ale tí, čo sa postavili presile. Tí, čo vedeli, že je lepšie bojovať ako utiecť. Bojovať až do konca s bolesťou, utrpením či strachom je lepšie ako sa vzdať. Lebo skutočný charakter sa vytvára práve vtedy. Skutoční hrdinovia vydržia dokonca. 

Hrdina je však človek, ktorý vidí niečo, čo ostatní nevidia. Má nádej, čaká na budúcnosť, pozerá sa vpred a verí, že večnosť, ktorú má v srdci je skutočná a smrť je len začiatkom novej kapitoly, jeho príbehu. Toto je dobrá smrť. Je jedno kedy a kde sa to stane. Raz to príde. 

Nemusím to riadiť ja, môj Veliteľ povedal, že mám bojovať do konca.  

Otázky na premýšľanie:

  • Čo by ste robili vy na Willovom mieste? Čo by ste urobili na mieste jeho snúbenice?
  • Poznáte ľudí, ktorí napriek obrovskej životnej tragédii bojujú ďalej? 
  • Prečo si myslíte, že niekto to vzdá a iný bojuje? 
  • Aká je podľa vás dobrá smrť? Aká smrť nie je dobrá?
     

MARTIN VIGLAŠ 2016. SLOVENSKÉ EVANJELIZAČNÉ STREDISKO.

4,6/5 (22 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.