Sláva v porážke

https://www.pexels.com/photo/black-and-white-soccer-ball-on-green-grass-land-during-daytime-114296/

Milujem športy aj z toho dôvodu, že sa môžem tešiť zo slávy môjho tímu, keď vyhrajú.

Ako športový fanúšik, cítim veľkú radosť, keď môj tím vyhráva. Športy sú o sláve. Tím a ich fanúšikovia túto slávu radostne zdieľajú. A keďže sú športy o sláve, sú aj o Bohu. Všetka sláva patrí Bohu, a preto ani sláva v športe nie je výnimkou. Keď oslavujeme víťazstvá nášho tímu, zdieľame jeho slávu. A ako kresťania by sme takýmto oslavovaním mali zároveň oslavovať aj nášho Boha. Ale čo ak tvoj tím prehráva? Vzrušenie z víťazstiev sa mení na bolesť z porážok. Ak tvoj tím prehráva, je veľmi jednoduché prestať pozerať všetky analýzy z hier a vypnúť všetky športové média… Prevláda nad tebou frustrácia, ktorá môže pretrvávať a odtrhne ťa od celého dňa. Ale môžeme sláviť Božiu dobrotu aj v týchto momentoch? Je možné, aby sme aj v srdcervúcej prehre nášho tímu mohli vidieť, aký je náš Pán dobrý? Tu je päť myšlienok, ktoré nám pomôžu vidieť Božiu slávu, aj keď náš tím prehráva. 

1. Stotožni sa s prehrávajúcim tímom

Pred nedávnym zápasom som sa modlil, aby môj tím vyhral o šesť bodov. Boh povedal nie. Bolo Jeho vôľou, že môj tím prehrá. V každej modlitbe Boh chce, aby sme sa modlili v duchu: buď vôľa Tvoja (Lukáš 22:42). Keďže vieme, že Boh je dobrý, múdry a je vládca, musím veriť, že dôvod prečo na moju, na prvý pohľad nepodstatnú, modlitbu odpovedal slovom nie, je ten, že má pre mňa naplánované niečo dobré (Rímskym 8:28). Bolo Jeho voľbou, že zamietne moju žiadosť a že sa tým stotožním s tímom. On chcel, aby som zažil trocha trpkej bolesti v porážke. A On pre mňa vydal dekrét, ktorý mi zaručuje skutočný večný život a dáva mi to poznať aj cez takéto prehry iných. V tom Mu môžem dôverovať. A ako kresťan môžem zájsť o krok ďalej a byť dosť odvážny na to, aby som v tom videl slávu.

2. Uznaj víťazný tím a slávu Boha

Pokora sa pestuje ťažko. Je ťažké dať uznanie tým, ktorými sme nedávno v športovom zapálení pohŕdali. No učením sa pokore sa približujeme k Bohu (List Jakuba 4:6–8). Tým, že sa pokoríme, zároveň chválime Boha. Veľkosť víťazného družstva takisto poukazuje na Božiu slávu, navzdory prehre nášho tímu.

3. Zapoj sa do skutočných bojov v živote

Športy vo mne prebúdzajú súťaživosť. Cítiš zadosťučinenie keď vyhrávaš a vidíš ako sa druhý tím musí zmieriť s prehrou. Milujem, keď je môj tím v tejto pozícii. Je to skvelé; no bolestivé, ak je to naopak. Aký je ale ten skutočný boj? Je to duchovný boj proti silám zla (Efezským 6:10–12). Boj proti výmyslom a pýche, ktoré sa dvíhajú proti poznaniu Boha (2. Korintským 10:3–5). Boj proti vlastnej lenivosti a hriechu (1. Korintským 15:10). Proti stálemu pokušeniu. Bojujeme, aby sme nestrácali ľudí, ktorým uniká ich spása (1. Korintským 9:23–27). Boj so sebectvom, ktoré nás brzdí v tom, aby sme odovzdávali ďalej to, čo bolo dané nám (2. Timotejovi 2:1–5). Takže súťaž, povzbudzuj, bojuj a naplno podporuj svoj tím. Avšak zaruč, aby tým najpodstatnejším tímom, ktorý podporuješ, bol tvoj zbor, muži a ženy, ktorí sa navzájom učia, naši susedia a všetky národy. 

4. Pamätaj, že pozemské veci nie sú najpodstatnejšie.

Keď som rozčúlený, že môj tím prehral, tento verš ma volá chváliť: Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu (Kolosenským 3:2–3). Je ťažké ak môj tím hrá zle, alebo ak rozhodca urobí zlé rozhodnutie. Sťažujem sa, som frustrovaný a prehrávam si v hlave scenáre ako inak to mohlo byť. Ale Boh nás volá, aby sme premýšľali nad inými vecami, menovite nad Ježišom, Jeho kráľovstvom, Jeho krížom, Jeho zmŕtvychvstaním a nad Jeho návratom. Viac by sme sa mali starať o veci, ktoré sú najpodstatnejšie. Je skvelé zažiť, akí dokážeme byť niekedy vášniví, pokiaľ ide o nejaký zápas, či tím. Pocity nadšenia sa striedajú s pocitmi sklamania. Ale kedy naposledy sme sa cítili zle kvôli nášmu hriechu? Alebo kvôli hriechom iných? Alebo kvôli naším neveriacim susedom? Kedy naposledy sme oslavovali dôkazy Božej milosti, keď porazil hriech v členovi nášho zboru? Prečo nie sme takí vášniví  pri  týchto večných trofejách, ktoré sú nekonečne dôležitejšie ako víťazstvá v športoch? 

5. Stráž svoje srdce pred slepým obdivom

A nakoniec, športy nás učia vážiť si Boha vo výhrach aj prehrách. Ak si ceníme víťazstva nášho tímu viac ako Boha a Jeho kráľovstvo, dopúšťame sa modlárstva. Ak som viac sklamaný a smutný z prehier môjho tímu, než z vlastného hriechu, hriechov iných, z myšlienok, ktoré ich zotročujú, alebo z duchovných síl, ktoré nás utláčajú, tak potom modlárstvo úspešne zahlcuje moju dušu. Pán nám dáva dar, možnosť oľutovať a strážiť naše srdcia pred falošným bohmi a krátkodobými potešeniami. Táto možnosť nám často uniká pokiaľ vyhrávame. Ale ak náš tím prehrá, a potrebujeme úľavu od bolesti, Boh odhaľuje, čo chcú naše srdcia najviac. Vtedy nás posilňuje, aby sme oslabili a zničili modlárstvo. A to je ďaleko väčšie víťazstvo.   

P.J. Tibayan © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

4/5 (5 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.