Staroveké dôkazy o Ježišovej existencii z nekresťanských zdrojov

Davide Simonelli @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/digital-noise/3726590486/

Hoci existujú ohromujúce dôkazy o tom, že Nová Zmluva je presný a dôveryhodný historický dokument, veľa ľudí je stále neochotných veriť tomu, čo sa tam píše, pokiaľ neexistuje nezávislé, nebiblické svedectvo, ktoré to dosvedčuje.

Hoci existujú ohromujúce dôkazy o tom, že Nová Zmluva je presný a dôveryhodný historický dokument, veľa ľudí je stále neochotných veriť tomu, čo sa tam píše, pokiaľ neexistuje nezávislé, nebiblické svedectvo, ktoré to dosvedčuje.

V úvode knihy od F. F. Brucea, spisovateľ hovorí o kresťanskom pisateľovi, ktorému jeho agnostický priateľ povedal, že „mimo neznámych odkazov v Josephovi a im podobných" neexistoval historický dôkaz mimo Biblie o existencii Ježiša1. Toto napísal Bruceovi, a spôsobil mu tým „veľké obavy a taký malý rozruch v jeho duchovnom živote."2 Svoj list ukončuje otázkou: „Existuje takýto vedľajší dôkaz, ktorý by bol k dispozícii, a ak nie, sú nejaké dôvody pre tento nedostatok?"3 Odpoveď na túto otázku je: „Áno, takýto vedľajší dôkaz je k dispozícii" a na niektoré z nich sa pozrieme práve v tomto článku.

Dôkazy od Tacita

Začnime naše pátranie úryvkom, o ktorom hovorí historik Edwin Yamauchi, že je to „Pravdepodobne najdôležitejšia zmienka o Ježišovi mimo Biblie.“4 V ohlase na rozhodnutie cisára Nera viniť z požiaru, ktorý v roku 64 nášho letopočtu zničil Rím, kresťanov rímsky historik Tacitus napísal:

„Aby zahladil tú povesť [,že podpálil Rím], Nero nastrčil ako vinníkov a potrestal najvyberanejšími trestami tých, ktorých ľud pre nerestný život nenávidel a nazýval kresťanmi. Pôvodca tohto mena Kristus, bol za Tiberiovej vlády prokurátorom Pontským Pilátom popravený. Tá zhubná povera bola síce zatiaľ zatlačená, ale znova prepukla nielen v Judeji, kolíske tohto zla, ale aj v Ríme… “ 5

Čo sa môžeme naučiť zo starodávnych zmienok o Ježišovi a ranných kresťanoch? Všimnime si, že Tacitus píše, že kresťania si odvodili svoje pomenovanie od historickej postavy nazvanej Kristus (z latinčiny). Povedal, že boli trestaní „najvyberanejšími trestami“, samozrejme spomeňme Rímsku metódu popravy známu ako ukrižovanie. Bolo povedané, že toto sa stalo počas Tiberiovej vlády, rozsudkom Pontského Piláta. To potvrdzuje mnoho z toho, čo hovoria evanjelia o Ježišovej smrti.

Ale čo si máme myslieť o Tacitovom „trochu záhadnom prehlásení“, že Kristova smrť označená ako „zhubná povera“, následne vznikla nielen v Judsku ale aj v Ríme? Jeden historik naznačuje, že Tacitus tu: „nesie nepriame svedectvo o presvedčení ranných kresťanov, že Kristus, ktorý bol ukrižovaný vstal z hrobu.“6 Zatiaľ čo táto interpretácia je špekulatívna, pomáha objasniť inak bizarný výskyt rapídne rastúceho náboženstva založeného na oslave muža, ktorý bol ukrižovaný ako zločinec.7 Ako inak by sa to dalo vysvetliť?

Dôkazy od Plinia mladšieho

Ďalší dôležitý zdroj informácii o Ježišovi a rannom kresťanstve môže byť nájdený v listoch Plinia mladšieho cisárovi Trajanovi. Plinius bol správcom Bitánie v malej Ázii. V jednom z jeho listov datovaným roku 112 nášho letopočtu, si pýta od Trajana radu, ako správne previesť legálne súdne konanie proti obvineným z kresťanstva.8 Plinius hovorí, že to potrebuje konzultovať s cisárom, pretože boli obvinení ľudia rôzneho veku, postavenia a pohlavia.9

Na jednom mieste vo svojom liste odhaľuje informácie, ktoré získal o kresťanoch:

„Schádzali sa v určitý deň pred úsvitom, spievali piesne na oslavu Krista ako Boha a zaväzovali sa prísahou, nie k nejakému zločinu, ale že sa nedopustia krádeží, lúpeží ani cudzoložstviev, že dodržia dané slovo a nezaprú majetok im zverený, keď budú požiadaní o jeho vrátenie. Potom sa rozchádzali a opäť sa stretávali k požívaniu pokrmu, úplne obyčajného a nevinného.“10

Tento úryvok nám dáva náhľad do viery a praktík ranných kresťanov. V prvom rade vidíme, že kresťania sa stretávajú v určitý deň. Po druhé, ich chvály boli smerované ku Kristovi, preukazovali tak pevnú vieru v jeho božskosť. Ďalej jedna z interpretácii Pliniovho vyhlásenia, že kresťania spievali piesne Kristovi „ako bohu“ poukazuje na to, že „na rozdiel od iných bohov, Kristus žil na zemi.“11 Ak je táto interpretácia správna, Plinius pochopil, že kresťania uctievajú historickú osobnosť ako Boha! Samozrejme toto perfektne súhlasí s náukou Novej Zmluvy, že Kristu bol Boh aj človek.

Pliniove listy nám nepomáhajú chápať len to, ako ranní kresťania verili v Ježiša, taktiež odhaľujú veľkú úctu, ktorú mali k Jeho učeniu. Plinius napríklad zaznamenal, že kresťania sa „zaviazali čestnou prísahou“, nie k porušovaniu morálnych štandardov, ktorá vyplýva z Kristovho učenia. Navyše, Plinius poukazuje na kresťanský zvyk zdieľania jedla, pravdepodobne narážal na zachovávanie spoločenstva a „hod lásky.“12 Tento výklad pomáha pochopiť kresťanské tvrdenie, že jedlo bolo „obyčajného a nevinného druhu.“ Často boli nútení čeliť obvineniu nekresťanov z praktizovania kanibalistických rituálov.13 V tých dňoch kresťania pokorne odvracali hanlivé narážky na Ježišovo učenie. Občas musíme robiť to isté aj my.

Dôkazy od Josephusa

Možno najpozoruhodnejšie mimobiblické zmienky o Ježišovi nájdeme u židovského historika z prvého storočia Josephusa. V jednej alebo dvoch udalostiach v jeho „Židovských starožitnostiach“ spomína Ježiša. Prvá, menej odhaľujúca udalosť opisuje odsúdenie Jakuba židovským súdom (Sanhedrin). Tento Jakub, hovorí Josephus, bol „brat Ježiša takzvaného Krista.“14 F. F. Bruce poukazuje na to, ako to súhlasí s Pavlovým opisom Jakuba v liste Galatským 1:19 ako „Pánovho brata.“15 A Edwin Yamauchi nás informuje, že „niekoľko učencov spochybňuje“, že Josephus napísal túto pasáž.16

Tak zaujímavé ako táto krátka zmienka je, že existuje ešte jedna mladšia, ktorá je skutočne udivujúca. Nazýva sa „Svedecto Flavianovo.“ V príslušnej časti sa píše:

„V tej dobe žil Ježiš, múdry človek, keď ho vôbec máme nazývať človekom. Robil totiž zázraky, učil ľudí, pre ktorých bolo potešením prijímať pravdu a získal si mnoho Židov a autorov. Tento bol Mesiáš (Christos). A keď ho na základe udania našich predkov Pilát odsúdil na smrť ukrižovaním, tí, ktorí si ho najprv obľúbili, ho neprestali milovať. Zjavil sa im totiž tretieho dňa znovu živý, ako o ňom prorokovali Boží proroci toto, aj premnoho iného podivného. A ešte dodnes nezanikla rodina kresťanov (christianoi), ktorí sa volajú podľa neho.“17

Skutočne to Josephus napísal? Väčšina učencov si myslí, že jadro úryvku je napísane Josephusom, ale neskôr bolo zmenené kresťanom, pravdepodobne niekedy medzi 3. a 4. storočím.18 Ale prečo si myslia, že to svedectvo bolo zmenené? Josephus nebol kresťan a je ťažké uveriť, že niekto iný ako kresťan by mohol napísať tieto vyhlásenia.19

Napríklad tvrdenie, že Ježiš bol múdry muž, sa zdá byť vierohodné, ale fráza: „keď ho vôbec máme nazývať človekom“, je podozrivá. Implikuje to, že Ježiš bol viac než človek a je celkom nepravdepodobné, že Josephus by povedal niečo také! Je tiež ťažko uveriteľné, že by tvrdil, že Ježiš bol Kristus, hlavne keď neskôr odkazuje na Ježiša ako na „takzvaného“ Krista. Nakoniec tvrdenie, že na tretí deň sa ukázal učeníkom obnovený k životu. Keďže týmto hlása Ježišove vzkriesenie, je celkom nepravdepodobné, že by také tvrdenie prišlo od nekresťana.

Ale keď prehliadneme diskutabilné časti tejto pasáže stále nám zostanú informácie, ktoré potvrdzujú biblického Ježiša. Čítame, že bol múdry muž, ktorý vykonal prekvapivé skutky. A hoci bol ukrižovaný pod Pilátom, Jeho nasledovníci pokračovali v učeníctve a stali sa známymi ako kresťania. Keď skombinujeme tieto vyhlásenia s Josephusovou neskoršou zmienkou o Ježišovi, ako o „takzvanom Kristovi“, naskytá sa nám pomerne podrobný obraz, ktorý je v súlade s biblickým záznamom. Stále viac sa zdá, že „biblický“ Ježiš a „historický“ Ježiš sú jedno a to isté!

Dôkazy z babylonského Talmudu

Existuje len málo zmienok o Ježišovi v babylonskom Talmude, zbierke židovských rabínskych spisov zozbieraných približne medzi rokmi 70 — 500 nášho letopočtu. Vzhľadom na tento časový rámec je prirodzené predpokladať, že skoršie zmienky o Ježišovi sú dôveryhodnejšie než tie neskoršie. V prípade Talmudu k skoršej dobe zbierania poznatkov došlo v rozmedzí od 70. do 200. roka nášho letopočtu.20 V najvýznamnejšom odkaze na Ježiša z tejto doby stojí:

„V predvečer Paschy bol povesený Ješu. Štyridsať dní pred konaním Jeho popravy vyšiel hlásateľ a volal: „Bude ukameňovaný, pretože praktizoval čarodejníctvo a zvádzal Izrael, aby odpadol od viery“.“21

Poďme preskúmať tento úryvok. Mohli ste si všimnúť, že hovorí o niekom menom „Ješu“. Prečo si teda myslíme, že je to Ježiš? Slovo Ježiš sa po hebrejsky vyslovuje „Ješu“. Ale čo je v tejto pasáži myslené tým, že Ježiš bol povesený? Nehovorí Nová Zmluva, že bol ukrižovaný? Vskutku áno. Ale slovo „povesený“ môže byť synonymom k slovu ukrižovaný. Napríklad v liste Galatským 3:13 stojí, že Kristus „visel“ a v Lukášovi 23:39 sa používa to isté slovo pre zločinca, ktorý bol ukrižovaný s Ježišom.22 Takže Talmud prehlasuje, že Ježiš bol ukrižovaný v predvečer Paschy. Ale čo s krikom hlásateľa, ktorý oznamoval, že Ježiš bude ukameňovaný? To môže jednoducho poukazovať na to, čo zamýšľali židovskí vodcovia.23 Rimania zmenili ich plány.24

Úryvok nám tiež hovorí, prečo bol Ježiš ukrižovaný. Tvrdí, že praktizoval čarodejníctvo a podnecoval Izrael k odpadnutiu od viery. Vzhľadom na to, že informácie pochádzajú z tak trochu nepriateľského zdroja, nemali by sme byť prekvapení, že Ježiš je opísaný inak ako v Novej Zmluve. Ale ak na to budeme brať ohľad, čo by mohli takéto tvrdenia naznačovať o Ježišovi?

Zaujímavé je, že obe obvinenia majú paralelu v evanjeliu. Napríklad obvinenie z čarodejníctva je podobné ako obvinenie farizejov, že Ježiš vyháňal démonov „Belzebubom vládcom démonov.“25 Všimnime si, že toto obvinenie skutočne potvrdzuje tvrdenia Novej zmluvy, že Ježiš konal zázraky. Ježišove zázraky boli zrejme príliš dobre dosvedčené, aby sa dali poprieť. Jediná možnosť bola pripísať ich čarodejníctvu. Podobne tvrdenie o lákaní Izraela k odpadnutiu od viery má paralelu v Lukášovom evanjeliu, kde Ježiš bol obvinený židovskými poprednými predstaviteľmi zo zavádzania izraelského národa svojím učením.26 Toto tvrdenie podporuje novozmluvný záznam o Ježišovom učení. Takže ak čítame pozorne, táto pasáž z Talmudu potvrdzuje naše znalosti o Ježišovi z Novej Zmluvy.

Dôkazy od Luciána

Lucián zo Samosaty bol grécky satirik z druhého storočia. V jednej z jeho prác napísal o ranných kresťanoch toto:

„Kresťania… do tohto dňa oslavujú muža — významnú osobnosť, ktorý zaviedol ich nové rituály a bol kvôli tomu ukrižovaný.“… Lucián bol ohromený tým, že všetci sú bratia a sestry od momentu, kedy sa obrátili, zapreli Gréckych bohov, oslavujú ukrižovaného mudrca a žijú podľa jeho zákonov.27

Hoci si tu Lucián robí srandu z ranných kresťanov, napísal významné komentáre o ich zakladateľovi. Napríklad píše, že kresťania oslavujú muža, ktorý „zaviedol ich nové rituály“, a že jeho nasledovníci majú o ňom vysokú mienku a taktiež, že svojím učením nahneval mnoho svojich súčasníkov a bol kvôli tomu ukrižovaný.

Hoci Lucián nezmieňuje jeho meno, je jasné že odkazuje na Ježiša. Ale čo Ježiš učil, že vzbudil taký hnev? Podľa Luciána učil, že všetci muži sú bratia od okamihu ich obrátenia. To je dosť neškodné. Ale čo toto obrátenie zahŕňalo? Zahŕňalo zapretie Gréckych bohov, oslavovanie Ježiša a žitie podľa Jeho učenia. Nie je príliš ťažké si predstaviť , že kvôli tomuto učeniu bol niekto zabitý. Hoci to Lucián nepovedal tak explicitne, kresťanské popieranie iných bohov v kombinácii s ich oslavou Ježiša nám implikuje, že ho považovali za viac ako človeka. Vzhľadom na to, že zapreli iných bohov, aby ho mohli uctievať, si zjavne mysleli, že Ježiš je väčší Boh než akýkoľvek iný, ktorého im mohlo Grécko ponúknuť.

Zhrnutie

Poďme si zosumarizovať, čo sme sa naučili o Ježišovi prehliadkou starovekých nekresťanských zdrojov. Po prvé, Josephus aj Lucián naznačovali, že Ježiš bol považovaný za múdreho muža. Po druhé, Plinius, Talmud a Lucián naznačujú, že bol mocný a úctyhodný učiteľ. Po tretie, Jozephus aj Talmud poukazujú na to, že konal zázraky. Po štvrté, Tacitus, Jozephus, Talmud a Lucián, oni všetci spomínajú, že bol ukrižovaný. Tacitus a Jozephus hovoria, že sa to stalo pod Pontským Pilátom. A Talmud tvrdí, že sa to stalo v predvečer Paschy. Po piate, u Tacitusa a Jozephusa sú možné zmienky o tom, čomu kresťania veria, že Ježiš bol vzkriesený. Po šieste, Jozephus zaznamenal, že Ježišovi nasledovníci veria, že bol Kristus alebo Mesiáš. A nakoniec obaja, Plinius aj Lucián svedčia o tom, že kresťania oslavovali Ježiša ako Boha.

Dúfam, že vidíte, ako tento malý výber starovekých nekresťanských zdrojov potvrdzuje naše znalosti o Ježišovi z evanjelií. Samozrejme sú aj iné nekresťanské zdroje, ktoré hovoria tiež o Ježišovi. Takisto je mnoho starovekých kresťanských zdrojov s informáciami o Ježišovi. Keďže historická spoľahlivosť kanonických evanjelií má dobrý základ, pozývam vás čítať tie spoľahlivé: "život Ježiša!"

Poznámky:

  1. F. F. Bruce, Jesus and Christian Origins Outside the New Testament (Grand Rapids, Michigan: William B. Eerdmans Publishing Company, 1974), 13.
  2. Ibid.
  3. Ibid.
  4. Edwin Yamauchi, citoval Lee Strobel, The Case for Christ (Grand Rapids, Michigan: Zondervan Publishing House, 1998), 82.
  5. Tacitus, Annals 15.44, citoval Strobel, The Case for Christ, 82.
  6. N. D. Anderson, Christianity: The Witness of History (London: Tyndale, 1969), 19, citoval Gary R. Habermasa, The Historical Jesus (Joplin, Missouri: College Press Publishing Company, 1996), 189–190.
  7. Edwin Yamauchi, citoval Strobel, The Case for Christ, 82.
  8. Pliny, Epistles x. 96, citoval Bruce, Christian Origins, 25; Habermas, The Historical Jesus, 198.
  9. Ibid., 27.
  10. Pliny, Letters, preložil William Melmoth, vydané vo W.M.L. Hutchinson (Cambridge: Harvard Univ. Press, 1935), vol. II, X:96, citoval Habermas, The Historical Jesus, 199.
  11. M. Harris, "References to Jesus in Early Classical Authors," in Gospel Perspectives V, 354–55, citoval E. Yamauchi, "Jesus Outside the New Testament: What is the Evidence?", in Jesus Under Fire, ed. by Michael J. Wilkins and J.P. Moreland (Grand Rapids, Michigan: Zondervan Publishing House, 1995), p. 227, note 66.
  12. Habermas, The Historical Jesus, 199
  13. Bruce, Christian Origins, 28.
  14. Josephus, Antiquities xx. 200, citoval Bruce, Christian Origins, 36
  15. Ibid.
  16. Yamauchi, "Jesus Outside the New Testament", 212.
  17. Josephus, Antiquities 18.63–64, citoval Yamauchi, "Jesus Outside the New Testament", 212.
  18. Ibid.
  19. Ďalšia verzia Jezophusovho „Svedectva Flaviovho“, prežila v arabskej verzii z 10. storočia (Bruce, Christian Origins, 41). V roku 1971 profesor Schlomo Pines publikoval štúdiu tejto pasáže. Pasáž je zaujímavá, pretože jej chýba väčšina diskutabilných elementov, ktoré niektorí učenci považujú za kresťanské vsuvky. Naozaj, „ako Schlomo Pines a David Flusser… uviedli, je celkom prijateľné, že žiadny z argumentov proti Josephusovmu napísaniu pôvodných slov sa nevzťahuje na arabský text, najmä preto, že tento text by mal menšiu šancu byť cenzurovaný cirkvou“ (Habermas, The Historical Jesus, 194). Úryvok znie takto: „V tomto čase tu bol múdry muž, ktorý sa volal Ježiš. Jeho správanie bolo dobré a bol známy tým, že bol bezúhonný. A mnoho ľudí spomedzi Židov a iných národov sa stalo jeho učeníkmi. Pilát ho odsúdil na smrť na kríži. Ale títo, ktorí sa stali jeho učeníkmi neopustili jeho učenie. Hlásali, že sa im ukázal tri dni po tom ako bol ukrižovaný a že bol živý, preto bol možno Mesiáš, o ktorom proroci rozprávali divy.“ (Citoval James H. Charlesworth, Jesus Within Judaism, (Garden City: Doubleday, 1988), 95, citoval Habermas, The Historical Jesus, 194).
  20. Habermas, The Historical Jesus, 202–03.
  21. The Babylonian Talmud, preložené I. Epstein-om (London: Soncino, 1935), vol. III, Sanhedrin 43a, 281, citoval Habermas, The Historical Jesus, 203.
  22. Habermas, The Historical Jesus, 203.
  23. Evanjelium podľa Jána 8:58–59; 10:31–33
  24. Habermas, The Historical Jesus, 204. Tiež Evanjelium podľa Jána 18:31–32
  25. Evanjelium podľa Matúša 12:24. Toto pozorovanie som získal z knihy od Brucea, Christian Origins, 56.
  26. Evanjelium podľa Lukáša 23:2, 5
  27. Lucián, "The Death of Peregrine", 11–13, in The Works of Lucian of Samosata, preložené H.W. Fowler a F.G. Fowler, 4 vols. (Oxford: Clarendon, 1949), vol. 4., citoval Habermas, The Historical Jesus, 206.

Michael Gleghorn.
Pôvodný článok nájdete na: www.bethinking.org

4,7/5 (26 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.