Viera, to je niečo ako dôvera v Boha, však?

Donedávna som sa usiloval vyhnúť sa slovu „viera“. Viera je slovo, ktoré je v súčasnosti nepochopené a prekrúcané. Mnohí si myslia, že „viera“ je niečo, čo je v protiklade s dôkazmi a rozumom.

Greg Koukl o dnešnom populárnom názore na vieru hovorí: „Je to zbožné želanie, planá nádej, ktorú si človek vytvorí silou vôle. Ľudia ’viery’ veria v nemožné. Veriaci ľudia veria v to, čo je v protiklade k faktom. Veriaci ľudia veria v to, čo je v protiklade k dôkazom. Ľudia ’viery’ ignorujú realitu.“ Nemalo by nás preto prekvapovať, keď ľudia dvíhajú obočie keď hovoríme o ’viere’ v Pána Ježiša. Je divné, že dávajú radšej prednosť tomu, čo sa im zdá rozumné, pred tým čo sa im zdá bláznivé?

Čo vlastne Biblia hovorí o viere? Demonštruje to Šimon Peter, keď vystupuje z lode a kráča po vode v ústrety Ježišovi? Alebo je to to, čo má Tomáš potom, ako vložil svoju ruku do Ježišovho boku? Je zaujímavé, že biblická viera nie je viera proti dôkazom. Ale naopak, viera je druh poznania, ktorého výsledkom je činnosť. Najjasnejšia definícia je uvedená v Liste Židom 11:1, kde sa hovorí o tom, že viera znamená byť si istý vecami v ktoré dúfame a byť presvedčený o veciach, ktoré nevidíme. Keď Nová zmluva hovorí o viere pozitívne, len vtedy používa slová odvodené od gréckeho slova s koreňom ’pistis’, čo znamená „byť presvedčený“. V týchto veršoch v Liste Židom nachádzame slová ’nádej’, ’dôvera’, ’presvedčenie’ a znamenajú istotu (dôveru). Nuž čo nám dáva túto istotu?

Kresťanská viera nie je viera bez dôkazov. Je to správna odozva na dôkazy. Faktom je, že kresťanská viera sa o dôkazy stará… fakty zavážia. Nemôžeš mať istotu o niečom, ak nevieš či to dostaneš. V to môžeš len dúfať. Práve preto je vzkriesenie Pána Ježiša také dôležité. Prikladá k nádeji istotu. Práve kvôli kresťanskému pohľadu na vieru môže apoštol Pavel povedať v 1. liste Korintským 15 ohľadne vzkriesenia, že ak máme len nádej a nie istotu — že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych v historickom čase a priestore — tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí.

Istota, o ktorej hovorí Pavel, nie je nejaké dúfanie v domnelé vzkriesenie, vo vzkriesenie z rozprávok. Je to viera v skutočné, reálne vzkriesenie, ktoré sa stalo. Ak by sa toto reálne vzkriesenie nestalo, potom sme v ťažkostiach. Biblia nepozná vieru, ktorá by bola smelým skokom do tmy, vieru proti dôkazom, vieru bez dôkazov. Pavel dokonca povedal, že ak dôkazy nie sú v súlade s našou nádejou, potom je viera márna. (1. Ko 15:16–17)

A tak na záver, viera nie je druh nábožného dúfania, keď máte nádej v protiklade k faktom. V skutočnosti je viera druh poznania, ktoré vyúsťuje do činnosti. Keď vieme, že je také spoľahlivé a rozumné veriť v Ježiša Krista, nepoddáme sa fideizmu, scientizmu ani inému sekulárnemu úsiliu odviesť a otupiť ľudskú dušu tým, že sa odstráni (ukradne) poznanie.