Vychovávaj svoje dieťa na ceste, po ktorej má ísť

https://www.pexels.com/photo/baby-wearing-pink-crew-neck-cap-sleeve-shirt-between-2-person-standing-during-daytime-173666/

  • 4. Sep '17
  • 6 minút
  • 8552
  • 212

Mám šesť detí, od sedem do sedemnásť rokov, a verím, že málo povolaní je tak dôležitých, ako tvarovať ich, aby videli a vychutnávali si krásu Krista a milovali ľudstvo tak ako On.

Počas mnohých rokov mojej pastorálnej služby som sa pravidelne stretával s neistotou významu tohto veľmi známeho verša: „Vychovávaj chlapca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli z nej“ (Príslovia 22:6). Dovoľte mi ukázať vám, čo chce tento verš povedať, najmä keď zoberiem do úvahy jeho pretrvávajúci význam pre cirkev. 

Ako „posväcujeme“ dieťa?

Najskôr si všimnime, že hebrejské sloveso preložené ako „vychovávať“ sa v Biblii objavuje ešte trikrát a v každom prípade sa prekladá ako „posvätenie“ domov, či už domy ľudí (5. M 20:5) alebo dom Boží (1. Kr 8:63; 2. Kron 7:5).

To naznačuje, že počiatočný príkaz vyzýva rodičov, aby zverili svoju mládež určitému, možno dokonca náboženskému smeru konania — aby neustále prosili v prítomnosti Boha a iných: „Nech to, čo sa stane v živote tohto mladého človeka, zväčší veľkosť, hodnotu a moc nášho Boha.“  Preklad pôvodného slova ako „vychovávať“ teda môže byť prislabý, keďže zrejme stráca prvok (významu) zasvätenia náboženskému a morálnemu nasmerovaniu (Waltke, 204).

Samozrejme, „posvätenie“ dieťaťa v sebe zahŕňa bežný záväzkový obrad, ktorým sa mnohí rodičia zaviažu pri narodení dieťaťa. Hoci celkový kontext Prísloví naznačuje, že akt posvätenia (Príslovia 22:6) je zameraný viac na úmyselné, neprerušované vedenie sŕdc našich detí na závislosti na Bohu, v čase keď rastú do dospelosti — pri ktorom sú si deti vedomé zámeru rodičov. Toto nie je pasívna výzva pre otcov a mamy.

Ďalej tento náš preklad „na počiatku jeho cesty“ veľmi svojským spôsobom zachytáva hebrejské: „podľa toho, čo im prikazuje ich cesta.“ Takže príkaz z Prísloví doslova znamená: „Posväťte mládež podľa toho, čo im prikazuje ich cesta,“ alebo lepšie povedané: „Zasväťte deti podľa toho, čo si ich cesta vyžaduje.“

Cesta dieťaťa

Takže čo podľa Prísloví 22,6 znamená: „Podľa toho, čo im prikazuje ich cesta“? Vo vyučujúcich knihách, akou je aj kniha Prísloví, nájdeme len dve „cesty“ — cestu múdrosti a životacestu pochabosti a smrti.

— Predchádzajúci verš tvrdí: „Tŕnie a osídla sú na ceste zvrátenca, kto sa im zďaleka vyhne, chráni si život.“ (Prís 22:5)

— Iný verš hovorí podobne:  „Spravodlivosť urovnáva cestu bezúhonnému, bezbožný však padá vlastnou bezbožnosťou.“ (Prís 11:5)

— Vezmime do úvahy aj nasledujúci verš: „Kto sa bojí Hospodina, žije statočne, ale kto Ním pohŕda, chodí nerovnými cestami.“ (Prís 14:2)

— A ďalší verš hovorí znova: „Cesta statočných sa vyhýba zlu, život si chráni, kto bdie nad svojím správaním.“ (Prís 16:17).

V Prísloviach záleží morálny obsah cesty od toho, kto po tej ceste kráča — či je to Boh (Prís 8:22), múdry muž (Prís 11:5; 14:8; 16:7), ľudia vo všeobecnosti (Prís 16:9; 20:24) či blázon (Prís 19:3; Waltke, 205). Podstatné pre nás je, že „cesta mladých“ je často nesprávna.

V prvom rade si všimnime, že keď sú mladí ponechaní na seba samých, chýba im úsudok a srdcia majú naplnené bláznovstvom. „Videl som medzi neskúsenými, zbadal som medzi mládežou chlapca bez rozumu“ (Prís 7:7). „Bláznovstvo väzí v srdci chlapca, ale trestajúci prút ho odstráni z neho.“ (Prís 22:15).

Ďalej, bez disciplíny prinášajú mladí rodičom hanbu. „Prút a karhanie dávajú múdrosť, ale roztopašné dieťa robí hanbu svojej matke“ (Prís 22:19). Z tohto kontextu vyplýva, že Príslovia pravidelne vyzývajú rodičov, aby pokorili svoje deti a poučili ich v múdrosti. „Trestaj syna, kým je ešte nádej, ale nedaj sa strhnúť k tomu, aby si ho usmrtil“ (Prís 19:18; 1:1–4; 29:15).
V prísloviach sa „cesta“ dieťaťa zdá viac negatívna ako pozitívna — je to cesta bez múdrosti. 

Pestovanie a tvarovanie potenciálu

Tieto texty môžu zavádzať k tomu, aby sme čítali Príslovia 22:6 ako sarkastický alebo ironický príkaz, ktorý varuje rodičov pred výsledkom výchovy, ak nenastavia štandardy a hranice pre svoje deti. Podobný ironický príkaz nájdeme vo verši v Prísloviach 19:27, ktorý opäť začína príkazom: „Prestaň, syn môj, počúvať napomenutia, a zatúlaš sa od rozumných slov.“

 Ak podobným spôsobom čítame Príslovia 22:6, v podstate z toho vyplýva: „Nechajme chlapca robiť si čo chce a stane sa z neho tvrdohlavý dospelý muž, ktorý je neschopný zmeny! Vychovávajme ho v súlade s jeho tvrdohlavým srdcom a zostane tvrdohlavý (Clifford, 197). Kedysi som čítal Príslovia takýmto štýlom.

Teraz tento prístup spochybňujem a mám na to tri dôvody. V prvom rade, sarkastické čítanie si vyžaduje pasívnejší prístup k rodičovstvu, ktorý sa nestotožňuje so slovesom „vychovávať“ (zasvätiť), ktoré vyjadruje vedomý úmysel.

My rodičia vyučujeme naše deti stále, dokonca aj skrze našu pasivitu. Napríklad, tým že ich nevedieme k tomu, aby činili pokánie pred Bohom, ich učíme, že je v poriadku žiť si ako kráľ a kráľovná a nie ako služobník. Ak ich nepoučíme o Božích prikázaniach, učíme ich, že Božie slovo nie je najvyššou autoritou v našich životoch. Tým, že im nenastavíme hranice, im dávame najavo, že nám je jedno, či robia dobro alebo zlo.

Aj napriek tomu tento spôsob pasívnej výchovy nie je to, čo je vyjadrené príkazom „zasvätiť!“ Namiesto toho tu autor Prísloví povoláva rodičov, aby vedome odovzdali, alebo nasmerovali morálne a náboženské smerovanie mladých.

Po druhé, cesta mládeže je prirodzene negatívna, keď sa nechá na nich, Príslovia 22:6 nám však ukazujú nie tvrdohlavého jednotlivca, ale toho, ktorý prosperuje z disciplíny a vedenia svojich rodičov („zasvätenia!“). Teraz sa na výrok „Zasväťte mládež podľa toho, čo im prikazuje ich cesta,“ môžeme pozrieť inak. Budúcnosť mládeže, každého jedného z nich, je naplnená rôznymi možnosťami a my ako rodičia ich musíme rozpoznať a viesť kroky našich detí k zbožnosti. Tento verš je o smerovaní a potenciáli, čo naznačuje, že slovné spojenie „jeho cesty“, hoci nie je špecifikované, napriek tomu vystihuje zmysel tohto verša.

Po tretie, dôsledok príkazu „zasvätiť“ našu mládež je, že ani v starobe sa z tej cesty, ktorej ho „zasvätíme“, neodchýli. V Prísloviach sa taktiež píše, že múdrych, nie pochabých zdobia ich šediny, ktoré prichádzajú s vekom (Prís 20:29), takže sa zdá, že predpovedajú cestu k múdrosti, nie k pochabosti (Waltke, 205).

Príslovie pre rodičov a deti

Z tohto verša (Prís 22:6) taktiež vyplýva, že morálne a náboženské tvarovanie detí rodičmi má na nich stály, dobrý vplyv. Tento verš nie je jednoznačné zasľúbenie rodičom, aj keď vo zvyšku knihy sa píše, že budúcnosť mládeže závisí nie len na vedení rodičov, ale taktiež veľmi závisí od jeho alebo jej rozhodnutí. Napríklad už v skoršom verši sa píše, že mladý si majú chrániť svoju dušu pred zvrátencami (Prís 22:5). Môžu si vybrať, či budú nasledovať cestu zlých, až prídu k smrti (Prís 2, 12 — 19), alebo môžu dať na múdrosť svojich rodičov a vybrať si dobrú cestu spravodlivosti k životu (Prís 22:1–11; 20).

Zatiaľ čo verš Príslovia 6:22 je napomenutím pre rodičov, kniha Prísloví ako celok slúži ako sprievodca pre mladých (Prís 1:4), čo naznačuje, že Príslovia majú snahu priviesť mládež späť na správnu cestu. Ak si syn či dcéra a máš rodičov, ktorí  ťažko pracovali, aby v tvojom živote zaviedli správne morálne a náboženské hranice (aj keď nie sú dokonalí), potom dnes nebojuj proti tejto ceste hlúpymi rozhodnutiami.

Príslovia 22:6 zavádzajú princíp, ktorý sa časom potvrdí ako správny, pokiaľ nezasiahne Boh či už v dobrom, alebo v zlom. Ako rodič sa teším z  usmernení, ktoré mi dáva Božie slovo — Pán povolal mňa a moju manželku, aby sme aktívne a úmyselne zasväcovali našich šesť detí, aby reprezentovali a odzrkadľovali Božiu slávu v Kristovi.

Verš z Prísloví 22:6 mi taktiež ukazuje, ako často ja a moje deti padáme. Radujem sa preto v moci evanjelia, aby obmedzilo moje vlastné chyby a obmäkčilo tvrdé srdcia mojich detí. Boh v Kristovi oživuje tých, ktorí boli mŕtvi kvôli hriechu (Ef 2:4–5), odpúšťa tým, ktorí vyznávajú svoje hriechy (1. J 1:9) a premáha staré stvorenie novým (2. Kor 5:17).

JASON DEROUCHIE © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

4,8/5 (14 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.