Zabudni na seba a získaj slobodu

Jiuck @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/jiuck/6885269330/

Ako vyzerá srdce, ktoré zmenil Boh? Toto je jedna z otázok, ktoré smeruje apoštol Pavol cirkevnému zboru do Korintu.

Človek, ktorý je pokorný podľa evanjelia, necíti voči sebe odpor ani nie je zahľadený do seba, je pokorený v evanjeliu. Ak je skutočne pokorný v evanjeliu, zabúda sám na seba, lebo jeho ego funguje rovnako ako jeho prsty na nohách. Jednoducho iba funguje. Nepúta na seba pozornosť. Prsty jednoducho fungujú, ego jednoducho funguje. Žiadne z nich na seba nepriťahuje pozornosť.

Ponúkam jednoduchý test. Človeka, ktorý na seba zabúda, by nikdy obzvlášť veľmi nezranila zlá kritika. Neotriasla by ním, netrápila by ho v spánku, nesužovala by ho. Prečo? Pretože človeku, ktorým by kritika otriasla, príliš záleží na tom, čo si iní ľudia myslia, záleží mu na ich názore. Ľudí, ktorí nemajú hrošiu kožu a kritika ich ničí, svet nabáda, aby sa s tým vyrovnali vyhláseniami ako: „Koho trápi, čo si oni myslia? Ja poznám svoj názor. Koho zaujíma názor tej zberby? Mňa to nerozhádže.“ Ľudí kritika ničí — alebo ich neničí, lebo jej nevenujú pozornosť. Nezaujíma ich, a tak ju nepočúvajú a ani sa z nej nepoučia. Vedia, kým sú a čo si myslia. Inými slovami, našim jediným riešením na nízku sebaúctu je pýcha. To však nie je riešenie. Nízka sebaúcta rovnako ako pýcha predstavujú hrozné nepríjemnosti rovnako pre našu budúcnosť ako aj pre každého v našom okolí.

Človek, ktorý zabúda na svoje ja, je úplným opakom. Človeka, ktorý nie je nafúknutý, ale je naplnený, kritika nezničí. Vypočuje si ju a vníma ju ako príležitosť na zmenu. Znie to idealisticky? Čím viac rozumieme evanjeliu, tým viac sa chceme zmeniť. Priateľu, nechcel by si byť človekom, ktorý nepotrebuje, aby mu preukazovali úctu a ani aby sa jej nebál? Niekým, kto netúži po uznaní, ale ani sa ho nebojí? Nechcel by si byť človekom, ktorý keď sa vidí v zrkadle alebo zahliadne svoj odraz vo výklade, neobdivuje sám seba, ale ani nezosmutnie? Nechcel by si patriť k tým, čo vo svojom fiktívnom svete nevysedávajú a nepredstavujú si, že dosiahli vrchol sebaúcty, nesnívajú o úspechu, ktorý im dáva pocit nadradenosti? Možno máš tendenciu trápiť sa a mučiť ľútosťou. Nechcel by si sa od toho oslobodiť? Nechcel by si radšej byť ako krasokorčuliar, ktorý vyhral striebro a ešte je aj nadšený z trojitých skokov, ktoré predviedol držiteľ zlatej medaily? Milovať to rovnako ako miluješ východ slnka? Jednoducho milovať skutočnosť, že sa to niekomu podarilo? Nestarať sa, či to bol tvoj alebo jeho úspech? Nebrať ohľad na to, či sa to podarilo tebe alebo víťazovi? Tešíš sa z toho, že sa mu to podarilo, ako by si sa tešil, keby sa to podarilo tebe, lebo len máš radosť, že si to mohol vidieť?

Pravdepodobne budeš namietať, že nikoho takého nepoznáš. Pre mňa a pre teba tu táto možnosť však je, ak pôjdeme smerom, ktorým šiel Pavol. Môžem sa začať tešiť z vecí, ktoré sa netočia okolo mňa. Moja práca nie je o mne, korčuľovanie nie je o mne, môj ľúbostný život nie je o mne a ani randenie sa okolo mňa netočí. V skutočnosti si viem užívať veci pre ne samotné. Neslúžia iba na vytvorenie môjho životopisu. Nemajú iba pôsobivo vyzerať na mojej prihláške na školu alebo žiadosti o zamestnanie. Nie sú iba spôsobom, akým zaplním pocit prázdnoty. Nechcel by si to? Toto sa na mojej mape nenachádza. Je to pokora v evanjeliu, požehnanie, ktoré prináša zabudnutie na svoje ja. Nepreceňovať sa už, ako je to v modernej kultúre, alebo sa nepodceňovať, ako je to v tradičných kultúrach. Jednoducho na seba myslieť menej.

Timothy Keller © EVS — Ukážka z knihy Zabudni na seba a získaj slobodu

4,6/5 (7 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.