Hrob

Ústredným tvrdením historického kresťanského posolstva je, že Ježiš Kristus bol vzkriesený z mŕtvych. Hoci pre nás môže byť lákavé rýchlo skočiť z piatku na nedeľu, od kríža k vzkrieseniu, Matúš sa zastaví a prevádza nás skrze ticho a nehybnosť hrobu.

Mnohí sa pokúsili rozbiť nádej kresťanstva a naznačiť, že Ježiš v skutočnosti nezomrel, alebo že horliví učeníci ukradli Jeho telo, aby odôvodnili svoje tvrdenie o vzkriesenom Spasiteľovi. Matúšov predel medzi posledným dychom a prvým zjavením jasne hovorí o smrti, ktorá bola skutočná, o hrobe, ktorý bol tichý, a o situácii, ktorá sa zdala beznádejná.

Rimania boli dôslední vo vykonávaní trestov smrti, najmä pri tých, ktorí boli obvinení z vlastizrady. To, že bol Jozef schopný získať Ježišovo telo, znamenalo, že popravcovia považovali svoju prácu za dokončenú. Židia v Starej zmluve nahromadili skaly na najhorších zločincov, aby zobrazili, že pre niektorých neexistuje život po smrti. To, že veľký kameň zakryl vchod do hrobu, znamenalo, že neexistovalo očakávanie života po tomto hrobe. Hrob je bez pohybu, temný, tichý.  

Toto je osud, ktorý mal byť náš a celého ľudstva. Našou nádejou však je, že skrze Toho, ktorý zostúpil do hrobu pred nami, existuje cesta do nového sveta Božieho stvorenia. Je to nádej, keďže jeden prekonal hrob, aj my môžeme zažiť nový život s Ním. Matúšov opis hrobu je pripomienkou toho, že hrob bol tichý, ale to ticho bude trvať už iba jeden deň.

Modlitba

Otče náš, pripomeň nám, že temnota hrobu bude čoskoro prekonaná jasom tretieho dňa. V Kristovom mene. Amen.