Meno

Pri inaugurácií izraelského kráľa Izraeliti ponúkli modlitbu podobnú Žalmu 72. Táto modlitba nebola len uznaním kráľa, ale taktiež vyjadrením súboru očakávaní a kritérií pre ich vodcu. Kráľ bol vnímaný ako prostriedok, skrze ktorý príde na Boží ľud požehnanie a očakávalo sa od neho, že bude dodržiavať božské normy práva a spravodlivosti. To, že očakávali od kráľa súcit a vyslobodenie pre slabých, nebolo naivné alebo túžobné prianie, ale nádej zakorenená v charaktere Toho, ktorý ho pomazal. Boh Izraela je prirodzene záchranca a pomocník bezmocného, taký musí byť teda aj kráľ. Modlitby o trvanie kráľovho mena boli založené na tejto očakávanej nádeji, že kráľ splní svoj záväzok voči slabým, čiže modlitby za neho znamenali bezpečnosť a šťastie pre všetkých.

Odvtedy až doteraz nebol žiaden kráľ alebo vodca schopný splniť tieto božské normy. Mnohí dnes stratili vieru v našich vodcov a nedôverujú žiadnemu, zatiaľ čo iní obetujú svoj život a peniaze propagovaniu toho či onoho mena ako toho, ktorý nás konečne zachráni. Ako nasledovníci Krista môžeme vedieť, že Boh nám dal Toho, v mene ktorého núdzni, biedni a bezmocní skutočne nájdu vyslobodenie. Vieme, že v Kristovi máme kráľa, ktorý sa nielen zaoberá našimi potrebami a utrpením, ale súcitne sa s nimi stotožňuje. Môžeme vedieť, že v Kristovi modlitby za rast Jeho mena a vlády znamenajú pokoj a požehnanie pre všetkých. Vieš, že Kráľ sa skutočne stará o teba a všetky tvoje potreby? Voláš Jeho meno?

Modlitba

Všemohúci Bože, chválime Ťa, že Tvoj Syn je kráľom, po ktorom sme všetci túžili a potrebovali Ho, že Jeho súcit ďaleko prevyšuje všetko, čo sme kedy videli. Pomôž nám dôverovať Ti a poslúchať Ťa ako nášho spravodlivého kráľa a nech je navždy velebené Tvoje meno. V Kristovom mene. Amen.