Múr, ktorý udrží všetko

Múr, ktorý udrží všetko

Predstavte si, že staviate betónový oporný múr. 

Spravíte poriadny betónový základ, dáte na to betónové tvárnice, previažete železom a zalejete betónom. A máte silný oporný múr, ktorý ochráni vás a váš pozemok pred hlinou, ktorá by sa na vás zosypala.

A predstavte si, že ide niekto okolo a povie: „To je super, že si postavil takýto múr, ale keď chceš, aby bol naozaj silný, tak ho namaľuj na modro alebo na červeno, alebo na neho daj nejaký obklad.“ A vy sa ne neho pozriete a poviete: „Si ty v poriadku? Veď toto je betónový múr, a to stačí. To, či ho natriem na modro alebo na červeno, alebo dám nejaký obklad, nemá žiaden význam. Je to predsa betónový múr.“  

A toto je jedna zo základných myšlienok listu, ktorý píše Pavol do Galácie. 

Keď bol Pavol v Galácii, hovoril, že my sami sa nevieme z vlastných síl zachrániť, nedokážeme sami obstáť pred Bohom, ale Boh dal oporný múr — svojho Syna Ježiša Krista a o ten múr sa môžeme oprieť. A On udrží ťarchu našich prestúpení, hriechov, sebectva a už sa nemusíme báť. 

A ľudia v Galácii v ten múr — v Ježiša Krista vložili svoju nádej, opreli sa o Neho a získali slobodu a istotu svojej záchrany a tešili sa z toho. 

Ale keď Pavol odišiel, do oblasti Galácie prišli falošní učitelia z Jeruzalema a začali kresťanom v Galácii hovoriť niečo iné. Začali tvrdiť, že na to, aby boli Galaťania poriadnymi kresťanmi, je  ešte treba dodržiavať staré židovské zvyky, nariadenia, sviatky a dať sa obrezať. 

Kresťania v Galácii namiesto toho, aby sa z toho vysmiali a povedali: veď Ježiš stačí, začali brať tie nové naradenia a príkazy vážne. 

Pavol na to reaguje, a preto vzniká tento list.

List do Galácie je prvým listom, ktorý Pavol napísal. Nanovo v ňom vysvetľuje evanjelium ľuďom, ktorým ho už zvestoval. Je nahnevaný a sklamaný z toho, že ľudia v Galácii sa tak ľahko nechali zmiasť. Je to krátky list. Má len 6 kapitol. Ale keď im budeme dobre rozumieť a vezmeme si ich za svoje, stačí to pre našu spásu a praktický život. 

Ježiš stačí

Vo veršoch 6 — 9 Pavol kresťanom v Galácii hovorí:  „Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal Kristovou milosťou, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Iného evanjelia však niet. To iba niektorí vás znepokojujú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme my alebo aj anjel z neba zvestovali iné evanjelium namiesto toho, ktoré sme vám zvestovali — nech je prekliaty!“ 

Pavol v týchto veršoch bojuje za to, že ten oporný múr, ktorý postavil Boh — Ježiš, stačí.  Ak hovoríme alebo konáme tak, že je ešte niečo treba, už to nie je evanjelium. Je to akoby sme sa vysmiali Bohu a povedali, že Ježiš je málo. Bože, nehnevaj sa, ale nespravil si dosť. Je to rúhanie voči Bohu. 

V skutočnosti, keď všetky náboženstvá, pohľady na svet, filozofie a prístupy k Bohu zredukujeme na to najzákladnejšie, zostanú nám len dva základné prístupy k Bohu: 1. Že my sa budeme snažiť a z vlastných síl sa k Nemu dostaneme — to hovoria všetky náboženstvá. 2. Že my sa k Bohu z vlastných síl nikdy nedostaneme, ale dobrý Boh zostúpil dole, aby nás zachránil. To je dobrá správa. To je evanjelium. To je kresťanstvo.

Ak začíname dávať dôraz na to, čo my spravíme pre Boha, začíname sa porovnávať. Keď sa nám darí, začíname sa vyvyšovať, keď sa nám nedarí, začína frustrácia. Na každý pád, keď dávame dôraz na to, čo dokážeme my, začíname jeden s druhým bojovať. Ale keď dávame dôraz na to, čo On spravil, na čisté evanjelium, že len to, čo Ježiš spravil sa ráta, sme na tom rovnako a začíname si pomáhať.

Keď sa opierame len o ten múr, o Ježiša, tak sme pokorní. Lebo to nie je naša zásluha. Boh ho postavil. Nemáme sa čím chváliť. A zároveň, keď sa o ten múr opierame, sme odvážni. A to práve preto, lebo ten múr postavil Boh. A čo Boh postavil, to stačí.  Keby sme ho my stavali, začal by sa do nás vkrádať strach, či sme všetko dobre spravili. Ale postavil ho On, preto sa nemusíme báť. Kresťan je pokorný a odvážny zároveň.

Ak tomuto niekto z nás nerozumie, tak nechápe, aký dobrý je Boh. Nerozumie evanjeliu. Nezažil skutočnú slobodu a radosť. O tomto bola reformácia.

Evanjelium priamo od Ježiša Krista

Vo veršoch 11 a 12 Pavol hovorí: „Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám zvestoval, nepochádza od človeka. Ja som ho totiž neprevzal, ani som sa mu nenaučil od človeka, ale prostredníctvom zjavenia Ježiša Krista. Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve, že som nadmieru prenasledoval a nivočil Božiu cirkev.“

Falošní učitelia, ktorí prišli do Galácie z Jeruzalema, začali spochybňovať Pavla. Kto je ten Pavol, že sa jeho učenia držíte? To, čo vám hovorí, sa určite niekde len naučil, niekde to počul a len vám zabudol povedať všetko, čo je treba. Ale my vieme všetko, čo treba, aby ste boli naozaj dobrí kresťania. 

A tak Pavol v 1. a 2. kapitole, ktoré sú viac osobné, vysvetľuje, že je apoštolom, že evanjelium — dobrú správu o tom, že Ježiš stačí, nemá od človeka, ani ju nikde nepočul, ani nič z toho nezabudol, ale evanjelium má priamo zjavením od Ježiša Krista. Preto má autoritu. 

Je smutné, že Pavol, ktorý bol aj prenasledovaný, ktorý aj trpel pre evanjelium, musel zažívať takéto osobné útoky a že takto sa musí brániť.  Ale všimnime si, on sa nebráni kvôli sebe, kvôli svojmu menu, ale kvôli tomu, aby krásne čisté evanjelium zostalo zachované a zachránilo tých, ktorým píše. 

A Pavol hovorí, že ktokoľvek by prišiel, hoci ako známy, dôležitý a populárny, keby to bol aj anjel z neba a hovoril iné evanjelium, nie to, že Ježiš pre našu záchranu stačí a nič k tomu nemôžeme pridať, nech je prekliaty. Aj my si musíme dávať pozor, aby sme popri všetkom, mali evanjelium stále čisté. 

Ak sa chceme páčiť ľuďom, nemôžeme slúžiť Bohu. 

Pavol si uvedomuje, že jeho list spôsobí aj nevôľu. Aj sa nebude páčiť. Ale nemôže inak. Tu ide o to, či Ježiš, alebo naše skutky.

Pavol vo verši 10 hovorí: „Ide mi azda teraz o priazeň ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem zapáčiť ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.“ 

A toto je odkaz aj pre nás. Ak sa chceme páčiť ľuďom okolo seba, nakoniec neprežijeme svoj život. Náš život bude vyzerať podľa toho, čo od nás očakávajú ľudia okolo a čo sa páči im. Bude to život, v ktorom tak silno berieme ohľad na všetkých, až nezrealizujeme to, po čom sme my v skutočnosti vždy túžili.

Ak sa chceme páčiť ľuďom okolo seba, prežijeme ustráchaný život. Život, v ktorom nedokážeme povedať pravdu, život, v ktorom nebudeme požehnaním pre ľudí naokolo, život v ktorom nebudeme prorokom. 

Zhrnutie:

Ježiš je múr, a to stačí. Ak k tomu niečo pridávame, urážame Boha. Tak sa o ten múr — Ježiša oprime.

Pavol sa musí brániť, aby bránil evanjelium, ktoré má priamo zjavením od Ježiša Krista.

Ak sa chceme páčiť ľuďom, nemôžeme byť služobníkmi Ježiša Krista.

3 otázky na premýšľanie:

1. Je tvoje kresťanstvo viac radosť a vďaka smerom k Bohu alebo snaha a práca? Viac sa tešíš a ďakuješ, alebo sa viac bojíš a prosíš? 
2. V ktorých oblastiach sa chceš páčiť ľuďom? V čom ti záleží, čo o tom ľudia povedia?
3. Keby niekto začal spochybňovať tvoju vieru, v čom spočíva tvoja istota, že je to tak?