Sloboda

Štve ťa, ak ti druhí hovoria, čo smieš alebo nesmieš? 

Štve ťa, ak ti niekto dáva obmedzenia? 

Štve ťa, ak tim cirkev hovorí, ako by si mal žiť? 

Štve ťa, ak ženy zarábajú menej ako muži? 

Štve ťa, ak je nejakej menšine upierané nejaké právo? 

Štve ťa, ak su zvieratá držané v klietkach?…

Ak si aspoň na niektoré z týchto otázok odpovedali súhlasne, tak je pre teba otázka slobody dôležitá. 

V USA radi robia rôzne prieskumy, a potom ich ešte radšej analyzujú. Podľa jednej rozsiahlej sociologickej štúdie je pre Američanov sloboda najdôležitejšou hodnotou. Zdá sa však, že to neplatí len pre USA. Aj keď naše chápanie slobody môže byť rôzne, zdá sa, že sloboda je jedna z najdôležitejších tém našej civilizácie. Zároveň je to asi jediná hodnota, na ktorej sa vieme v spoločnosti zhodnúť, že je dôležitá. 

Ak máte o tomto tvrdení pochybnosť, položte si otázku: Ako meriame pokrok? Jedno z dôležitých kritérii je to, akou mierou rastie sloboda v spoločnosti. Za spoločenský pokrok považujeme to, keď čím viac ľudí má čím viac slobody, keď skupiny, ktoré boli na okraji spoločnosti dostávajú viac politickej i ekonomickej slobody. 

Nemusíte s týmto pohľadom osobne súhlasiť, ale toto je prevažujúci pohľad súčasnej spoločnosti. Ako som už povedal: sloboda je pravdepodobne jedinou verejne uznávanou a zdieľanou hodnotou našej kultúry. 

Možno ste sa aj vy stretli s takýmito názormi: 

• Možnosť voľby a výberu je dobrá vec a čím viac ich máme, tým lepšie. 
• Ak ma nejaká autorita do niečoho núti, je to podozrivé, pretože nikto by nemal inému hovoriť, ako má žiť, čo si má myslieť a čo má robiť.
• Jediný hriech, ktorý sa netoleruje, je neznášanlivosť.
• Nikto by nemal kritizovať hodnoty druhých, pretože každý má právo žiť svoj vlastný život tak ako chce.
• Sloboda je v tomto zmysle najvyšším dobrom, o ktoré by sme sa mali snažiť.

Lenže tu máme problém. Aký? 

Ten, že takto to jednoducho nefunguje. 

1. Ak je sloboda definovaná ako neprítomnosť obmedzení pri mojich rozhodnutiach, tak toto je v skutočnosti nemožné. V tomto zmysle je nemožné žiť absolútne slobodne. Prečo je to nemožné, aj keď to znie dobre?

Jednoducho: Čo spravím, ak si moje túžby — tie rôzne možnosti voľby odporujú? Napríklad — chcem ísť von s kamarátmi, ale tiež chcem ísť študovať medicínu… Viete dobre, že medici nemajú veľmi čas na párty. Jedno vylučuje druhé. 

Alebo, starý muž sa chce hrať s vnúčatami, a zároveň Fajčiť. Ale lekár mu povie, že ak neprestane hneď fajčiť, tak sa už dlho hrať s vnúčatami nebude… ? Ktorú svoju túžbu má uprednostniť, keď nemôže mať oboje? 

Alebo iný príklad: Športovec chce vyhrávať súťaže ale zároveň má rád nezdravé jedlá. Nemôže mať oboje. 

Jednoducho, existuje veľa volieb, t.j. veľa slobôd, ale nikto ich nemôže mať všetky. Dokonca, presnejšie. môže mať len veľmi obmedzené množstvo. 

Teda otázka pri našom rozhodovaní nie je: Ako môžem žiť úplne slobodne? ale skôr: Ktorá sloboda je dôležitejšia? Ktorá sloboda ma viac osloboduje? 

A takto sa musíme pýtať prakticky vo všetkých oblastiach svojho života, každý z nás, po celý život.

Skutočná sloboda nespočíva v tom, že si budem robiť  čo chcem, ale je to skôr, že si musím neustále vyberať, ktorých slobôd sa vzdám v prospech získania iných slobôd, ktoré majú väčšiu hodnotu. 

Ak by si Petra Vlhová povedala, že si bude na svahu robiť, čo ona chce, kedy chce a ako chce, tak by nielenže nevyhrala žiaden slalom ale ani nemohla súťažiť… Ona patrí medzi najlepšie lyžiarky práve vďaka tomu, že sa veľmi presne obmedzuje, v disciplíne, životospráve, technike lyžovania a pod…

Môžete namietať: Ale predsa tieto obmedzenia si každý z nás SLOBODNE VYBERÁ. 

V skutočnosti si ich nevyberáme. Len vzhľadom na naše ciele, ich rozpoznávame a podriaďujeme sa im! My si slobodu nevytvárame, my sa podriaďujeme. 

Ak by sa fotbalista rozbehol, zvlalil protihráča na zem a odkopol loptu medzi divákov a vyhlásil, že dal gól, že to je jeho pravidlo, jeho slobodná voľba a ostatní to musia uznať… Hra by skončila, ale asi by veľmi rýchlo skončil ten hráč…

Ak sa niekto chce slobodne plaviť na jachte a užívať si plavbu, musí sa veľmi špecificky podriaďovať pravidlám plachtenia, musí rozumieť morským prúdom, vetru, fyzike, meteorológii a pod. 

Ak chcete poznať slobodu, ktorú nám dáva zdravie, musíte rešpektovať pravidlá zdravého životného štýlu a životosprávy

Ak chcete poznať slobodu lásky a pokoja vo vzťahoch, musíte rešpektovať pravidlá medziľudksých vzťahov. 

Ak nerešpektujeme tieto pravidlá, podobne, ak by sme nerešpektovali gravitáciu, tak veľmi rýchlo narazíme, poškodíme sa, či dokonca zomrieme. 

Predstavte si nejakú rybu. Kde je ryba slobodnejšia? Vo vode alebo na strome? Určite odpoviete, že vo vode. Ale nie je voda obmedzením? Prečo by ryba nemohla behať po strome? No pretože ryba je uspôsobená pre život vo vode. A musí to rešpektovať. Ak by to nerešpektovala a slobodne sa rozhodla behať po stromoch, rýchlo by zomrela. A tak rešpektovanie jej obmedzenia jej dáva skutočnú slobodu — pre život vo vode. 

Aj my potrebujeme rozpoznať svoj dizajn, rešpektovať ho a žiť v súlade s ním. 

3. Dalo by sa hovoriť ešte o ďalších problémoch, ale spomeniem ešte aspoň jeden a to je láska. 

Láska je veľkou výzvou slobody. Je krásne si slobodne zvoliť, koho budeme ľúbiť. Ale akonáhle začneme niekoho milovať, prestávame byť slobodní, pretože láska sa snaží o dobro toho druhého, a tak je ochotná obmedziť seba. Už si nerobím to, čo chcem, ale to, čo urobí toho druhého šťastným. Už neusilujem len o svoje dobro ale svoje dobro nachádzam v dobre toho druhého. A tak láska je najväčšou výzvou slobode. Môžeme byť slobodní alebo môžeme milovať. Ale nikdy nemôžeme mať oboje. 

Takže sme spomenuli 3 príklady, prečo nefunguje predstava "robenia si čo chcem", teda sloboda bez obmedzení. 

1. Ak si moje túžby odporujú, nemôžem mať obe. 
2. Láska a sloboda bez obmedzení sa vylučujú. 

Záver z toho je, že by sme mali hľadať obmedzenia, ktoré nám prinášajú väčšiu, kvalitnejšiu a dlhodobejšiu slobodu. Ako tá ryba — pre ňu je oslobodzujúcejšie žiť len vo vode. 

Ak sa bavíme o kresťanstve, tak aj tam platí, že obsahuje isté obmedzenia. Otázkou však je, aké sú to obmedzenia? Sú oslobodzujúce alebo zničujúce? Dáva ich tyran alebo milujúci Otec? 

Ak si pamätáte na otázku lásky a slobody — tak kresťanstvo hovorí práve o tomto. Boh sa z lásky obmedzil, obmedzil svoju slobodu a pripútal sa k človeku. Nemusel, ale chcel. V Ježišovi sa obmedzil na život obyčajného človeka, zhromaždil okolo seba skupinu spoločenských lúzrov a podivínov a nakoniec, po dočasnom úspechu bol odmietnutý, posmievaný, nepochopený a popravený. 

Evanjelium podľa Jána je tou knihou v Biblii, ktorá hovorí veľa o slobode. V 10 kapitole sú zaznamenané slová Pána Ježiša:… dávam svoj život Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne (t.j. slobodne). Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Ján 10:17–18

Kresťanstvo je jediné néboženstvo, o ktorom viem, ktoré hovorí o tom, že Boh obmedzil svoju slobodu a zostúpil do otroctva človeka, aby nás svojou smrťou z otroctva vykúpil a vyslobodil. Preto sa Ježiš nazýva Vykupiteľ a Spasiteľ, teda Záchranca. On obetoval svoju slobodu pre nás. 

Byť kresťanom znamená jednoducho odpovedať slobodne na túto Jeho lásku. A práve v obmedzení sa vo vzťahu k Nemu získavame slobodu. Je to oslobodzujúci život. Toto je evanjelium, dobrá správa. 

Ako sa teda stať slobodným? 

V tom istom evanjeliu, kapitole 8. hovorí Pán Ježiš: 

Ján 8:32 Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“… „Jedno je isté. Každý, kto hreší, je otrokom hriechu. 36 Ak vás teda Syn oslobodí, budete naozaj slobodní.

(preklad: Nádej pre každého (https://www.bibleserver.com/NPK/J%C3%A1na8))

Ak má kresťanstvo pravdu v tom, že sme boli nadizajnovaní pre život vo vzťahu s Bohom, tak potom najväčšiu slobodu zažijeme, ak vstúpime do tohto vzťahu. Pán Boh urobil všetko pre to, aby tento vzťah s Ním bol obnovený. Čo treba z našej strany, je len prijať oslobodenie od Pána Ježiša. Pán Ježiš to už urobil, skrze svoju smrť a vzkriesenie. 

My sme v situácii ryby, ktorá lapá po vzduchu na súši. Potrebujeme sa vrátiť naspäť do vody. Naspäť k Pánu Bohu. 

Biblia tento proces nazýva pokánie, čo znamená doslova zmenu myslenia. Nie je to len v oľutovaní svojich hriechov. Je to aj zmena pohľadu v tom, že hoci som Boha vnímal ako toho, ktorý ma obmedzuje, zrazu som pochopil a uveril, že On ma v skutočnosti oslobodzuje k takému životu, pre aký som bol stvorený. 

Už nemusím na Boha pozerať s podozrením, On nie je nepriateľ mojej slobody. Práve naopak. On je jej najlepší Priateľ, On je Osloboditeľ. 

Boh vás žehnaj.

Modlitba: 

Pane Ježiši, ďakujem, že si sa rozhodol pre moju záchranu. Nemusel si to robiť. Rozhodol si sa slobodne a bez nátlaku — pre mňa, hoci som si to nezaslúžil. 

Pravda oslobodzuje. Pane Ježiši. osloboď ma skrze pravdu, prosím. Nech viac neklamem sám seba ani druhých. Osloboď ma, o môjho hriechu k slobodnému životu. Nechcem byť poviazaný svojimi žiadosťami, túžbami, snami, svojou minulosťou, ani prítomnosťou či budúcnosťou. Chem podriadiť svoj život Tebe, Pane Ježiši. Ty ma urob slobodným. Kvôli tomu si prišiel. Ďakujem. Amen. 

Ak sú nejaké oblasti života, kde si neslobodný, predlož ich v konrkétnej modlitbe Pánu Bohu.