Keď Boh odpovedá na modlitbu, najprv reaguje na náš postoj, tak ako rodič odpovedá svojmu vzácnemu dieťaťu (Ž 103:13–14). Naše detinské skutky a postoje veľmi často vplývajú na želané výsledky modlitby. Neodpustenie (Mk 11:25–26), sebectvo (Pr 21:13), pochybnosti (Mt 21:21–22), žiadostivosť (Jk 4:2–3), pýcha (2. Kron 7:14–15) a tvrdohlavosť (Zach 7:11–13) bránia Božej túžbe na modlitbu odpovedať.

Nečakané odpovede

Modlitba nie je občasný jednostranný rozhovor. Nie je ani zárukou života bez bolesti a zápasov. Modlitba znamená úprimne uznať, že Boh je zdrojom všetkej moci a veriť, že svojimi odpoveďami, či už očakávanými, alebo neočakávanými uskutoční ešte väčšie veci (Iz 46:9–10; 64:3).

Matt a naša dcéra Jackie boli obaja hudobníci a stali sa z nich blízki priatelia. Keď spievala v chválospevovej skupine, Matt ju podporoval hrou na bicie. Jeho najhlbšou túžbou bolo vyučovať Božie Slovo a vstúpiť do tejto služby. Spoločné záujmy ich zblížili. Na začiatku strednej školy Jackie dúfala, že bude môcť chodiť na rovnakú univerzitu. Neskôr však Mattovi diagnostikovali pokročilé štádium rakoviny lymfatických uzlín. Jackie si spomína: „Mala som veľkú vieru, že Boh Matta uzdraví. Mal v sebe obrovskú vášeň stať sa kňazom a učiť druhých. Vedela som, že Boh mu nevezme život, pretože mohol v tomto svete veľa zmeniť.“ Modlila sa za jeho uzdravenie.

Keď bola Jackie v maturitnom ročníku, v septembri Matt zomrel. Jackie reagovala hnevom a nedôverou voči Bohu, lebo sa zdalo, že neodpovedal na jej modlitby. „Najprv som vinila Boha, potom som začala viniť seba. Myslela som si, že som sa nemodlila dosť vytrvalo, možno som v modlitbách náhodou vynechala nejaký deň.“ Po maturite začala chodiť na kresťanskú univerzitu. Prostredníctvom priateľov sa začala oslobodzovať od bolesti a smútku, ktorý ju v samote zvnútra zožieral. „Až keď som o svojom trápení povedala niekomu inému, začalo sa uzdravovanie a ja som znovu prežila Božiu lásku a silu.“ (2. Tes 2:16–17)

Matt nás všetkých naučil, že si večný vzťah s Bohom cenil viac ako akýkoľvek dočasný život, ktorý by prežil na zemi. Všetci sme sa modlili, aby Matt žil a Boh odpovedal úžasným „Áno!“ (J 11:25) V poslednom semestri prvého ročníka na vysokej škole stretla naša dcéra Michaela. „Spočiatku ma priťahovala jeho veľká láska k Bohu. Spoznala som, že Boh napĺňa svoj plán v životoch nás všetkých.“ Dnes Michael slúži Pánovi, s obrovským nadšením vyučuje druhých a rozdáva medzi nimi Božiu lásku. A keď Jackie spieva o Božej veľkosti, jej oddaný manžel Michael ju sprevádza hrou na bongu. (Jer 29:11)

Pochopenie odpovedí

Niekedy Boh na naše úpenlivé prosby odpovie „nie“. Nijaký oneskorený alebo neočakávaný výsledok nás ale nemusí sklamať. Aký je skutočný Boží cieľ, keď odpovedá na naše modlitby? (J 14:13) Čo v nás chce Boh zdokonaliť pomocou modlitby? (J 16:23–24) Chce, aby sme Mu prinášali každú potrebu a On odpovie (áno alebo nie) podľa svojho charakteru a podľa svojej vôle. Boh nikdy nenaplní žiadosti, ktoré odporujú Jeho vôli. Keď nám odpovedá „áno“, zvyčajne nás to teší a sme šťastní, Boh nám však šťastie nikdy nezasľúbil. Šťastie je založené na okolnostiach, ale Boh nám chce dať nekončiacu radosť, obzvlášť, keď Jeho odpoveď znie: „Nie, stane sa to v čase, ktorý určím Ja, nie ty. Nie, ja zjavím svoju slávu.“

V Lukášovi 22:41–44 sa Ježiš trápil myšlienkami na udalosti vedúce k Jeho smrti. Vo vrúcnej modlitbe je Jeho najväčšou túžbou podriadiť sa Božej vôli a nenechať sa odradiť trápením a bolesťou. (Žid 12:2) Keď sa neprestajne modlíme (1. Tes 5:16–18), Boh vždy odpovedá a každá odpoveď prináša radosť.

Uverejnené 4.11.2011

2002–2011 AllAboutPrayer.org.

Pôvodný článok nájdete na:www.allaboutprayer.org

Keď Rick po druhý raz odišiel do vojenskej služby na Strednom východe, zveril sa s určitými konkrétnymi obavami manželke Melisse. „Som znepokojený kvôli niektorým mužom z novej roty. Nepoznám ich tak dobre ako predchádzajúce mužstvo. Modli sa za nás.“ Podobne, ako väčšina mužov, aj Rick čelí spoločnosti, v ktorej prevláda mylná viera, že strach znamená slabosť.

Prevažná časť mužov len s veľkou nevôľou priznáva, že má z niečoho strach. Strach o rodinu, financie, strach z budúcnosti. Dva mesiace po nasadení sa Rick prebudil vo vojenskej nemocnici. Celú pravú nohu mal v obrovskej sadre a ľavá noha mu pod kolenom chýbala. Jeho kapitán naňho spomína takto: „Keď vybuchla bomba, Rick sa ťahal od jedného zraneného vojaka k druhému a modlil sa s nimi.“ „Však som ti prikázal: buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ (Józua 1:9) Počas vysiľujúcej rekonvalescencie Rick vysvetľoval: „Rozdiel medzi zbabelcom a hrdinom nie je v tom, že jeden sa bojí a druhý nie. Dôležité je, čo robíš, keď sa bojíš.“

Muži ako Rick chápu, že modlitba nám umožňuje prekonávať slabosti. Apoštol Pavol sa k Bohu opakovane modlil za silu čeliť satanovým pokušeniam. Až keď sa vzdal pýchy, pochopil, ako sa jeho slabosti spájajú s Kristovou mocou (2. Korintským 12:6–10). Muži modlitby odovzdávajú svoj strach, pýchu i slabosti Tomu, ktorý vládne.

Vystavení útokom

Skôr či neskôr každý muž čelí zdrvujúcemu tlaku bezmocnosti akokoľvek ovplyvniť svoje zdravie. Lekár, spisovateľ a významný rečník, Dr. Don Colbert postrehol: „Keď príde muž k lekárovi, do poslednej minúty neprezradí svoj problém… Súvisí to so skutočnosťou, že muži zriedkavo prosia o pomoc.“ ¹

Jimova súťaživá povaha sa prejavovala vo funkcii zástupcu riaditeľa, aj keď sa venoval bicyklovaniu či jazde na kajaku. Keď mu pri preventívnej prehliadke zistili nález, usiloval sa ostať pokojný. Ďalšie testy potvrdili rakovinu prostaty v štádiu D (niekedy označovanom ako štvrté štádium), ktoré sa považuje za lekársky nevyliečiteľné. Jima tento životný úder zasiahol. „Nenahnevalo ma to, ale cítil som sa veľmi bezmocne a premýšľal som: Bože, prečo?“ Aj keď viac ako pätnásť rokov pevne veril v Boha, spomína si na napäté chvíle pred vážnou operáciou. Tesne pred vstupom do operačnej sály som ošetrovateľa požiadal, aby zastavil. „Pozrel som hore, prstom som ukázal k nebu a modlil sa: Pane, poznáš ma a ja poznám Teba — urob so mnou, čo chceš. Hneď ako som vyslovil tieto slová, pocítil som veľký pokoj. Ošetrovateľa som vyzval: Poďme!“ Muži modlitby neutekajú pred Bohom a nepokúšajú sa vyrovnať so všetkými nekonečnými negatívnymi možnosťami, ktorým v budúcnosti môžu čeliť. Sú to len… možnosti (Marek 10:27).

Pravá mužnosť

Priemerný muž má iba dvoch dôverníkov, manželku a niekoho z rodiny. Väčšinou sú muži prepracovaní, mnohé veci príliš odpútavajú ich pozornosť a majú príliš veľa povinností. Nie vždy sa cítia víťazne, pokiaľ ide o zdolávanie prekážok (Príslovia 27:17). Rick, Jim i apoštol Pavol si uvedomili, že pravá mužnosť prijíma potrebu Božieho zásahu a Jeho pomoci.

Prostredníctvom modlitby dostávajú muži predstavu biblickej mužnosti, ktorá sa vzťahuje na ich vlastný život a problémy. Prostredníctvom viery im Boh dáva praktický „návod“ na skutočný život. Muži modlitby:

• prijímajú zodpovednosť za svoje činy (Žalm 32)
• odvážne vedú boj proti protivníkom (Daniel 6:8, 11–12)
• prijímajú odmenu za svoju poslušnosť Bohu (1. Kronická 4:9–10)

¹ John DeMarco. “Live Longer and Prosper.” New Man Jan/Feb 2007: 19.

2002–2011 AllAboutPrayer.org.