Piesne ho pripravili na smrť.

Vo štvrtok, noc predtým, ako bol Ježiš ukrižovaný, zjedol posvätné jedlo a so svojimi priateľmi zaspieval posvätnú pieseň. Bol „prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka“ (Mk 14:12). Ježiš a jeho učeníci teda urobili to, čo v predvečer Veľkej noci robili vždy: zjedli pečeného baránka, horké byliny a nekvasený chlieb; vypili víno a zaspievali podľa židovskej tradície. Ale Ježiš v túto štvrtkovú noc neabsolvoval iba predpísanú procedúru; on dokončoval svoju misiu a pripravoval posledného Baránka na zabitie.

Ježiš a jeho učeníci zaspievali chválospev, skôr než odišli z hornej miestnosti na Olivový vrch (Mt 26:30; Mk 14:26). Chválospev, ktorý si vybrali pre túto posvätnú chvíľu, bol pravdepodobne jeden z „Halel žalmov“ (Žalmy 113:118), ktoré Židia tradične spievali na konci osláv Veľkej noci. Pravdepodobne spievali v dvoch častiach: hlavný spevák (Ježiš) prednášal verše a jeho nasledovníci odpovedali refrénom „Chváľte Pána“ („Haleluja“).

Texty piesní ho pripravili na smrť

Niekoľko dní predtým Ježiš citoval posledný Halelový žalm, aby bola podstata jeho podobenstva úplne jasná: „Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným; Pán to urobil, a je to divné v našich očiach“ (Mk 12:10–11; Ž 118:22–23). S odhodlaním pevným ako kameň obrátil svoju tvár k Jeruzalemu, mestu, ktoré zabíja prorokov. Už upozornil svojich nasledovníkov, že ho zavrhnú náboženskí vodcovia, a potom zabijú (Mk 8:31). Predpovedal, že jeden z dvanástich, ktorým dôveroval, ho zradí, potom zobudil svojich ospalých priateľov a pripravil sa na prijatie Judášovho bozku (Mk 14:18, 42).

Žalmy slúžili ako scenár tohto veľkonočného príbehu, a Ježiš poznal svoju rolu: bol Dávidovým Synom a Dávidovým Pánom, vyvoleným Uholným kameňom Pánovho pravého chrámu (Ž 110:1; 118:22). Žalmy boli aj soundtrackom pre Ježišovu dušu, keď sa pripravoval na to, že ho opustia, zaprú, zhanobia a zabijú. Nasledujú štyri hlavné texty z hudby o Zelenom štvrtku.

Ježiš dobrorečil Hospodinovi

„Požehnané buď meno Hospodinovo odteraz až naveky!“ (Ž 113:2)

„Ale my dobrorečiť budeme Hospodinovi odteraz až naveky. Haleluja!“ (Ž 115:18)

Ježiš neobetoval chválu len vtedy, keď to bolo príjemné. Neprestával dobrorečiť svojmu Otcovi, keď sa pripravoval na odmietnutie. Chvála ho pripravila na Judášovu zradu, na Petrovo zapretie, na lži svedkov, na vysmievanie rozvášneného davu. Chvála ho pripravila na to, aby vstúpil do temnoty a sám niesol kríž.

Syn spieval, čo bolo pravdivé, správne a dobré, hoci sa zdalo, že pánom situácie je klamstvo, nespravodlivosť a zlo. Žalmy ukotvili Ježišovu dušu a poháňali ho vpred, aby dokončil svoju misiu.

Ježiš sa tešil na život po smrti

„Lebo si vytrhol moju dušu zo smrti, oči od sĺz a nohy od pádu. Pred Hospodinom budem chodiť v krajinách života.“ (Ž 116:8–9)

„Veľmi vzácna je v očiach Pánových smrť Jeho pobožných.“ (Ž 116:15)

Žalmy Ježišovi pripomenuli nielen to, že jeho spravodlivá smrť bola pre jeho Otca vzácna, ale aj to, že smrť nebude mať posledné slovo. Kým žalmista očakával záchranu pred bránami smrti, Ježiš vedel, že musí okúsiť najväčšie hlbiny smrti, aby ju navždy porazil.

Smrť nemohla zadržať Vodcu života (Sk 3:15). V piatok vzal na seba kríž a bol si istý, že v nedeľu vstane z hrobu. Boh nezachoval Syna pred smrťou, ale skrze smrť ho previedol do krajiny života.

Ježiš pozdvihol svoj kalich

„Pozdvihnem kalich spasenia a vzývať budem meno Hospodinovo. Ja splním svoje sľuby Hospodinovi pred všetkým Jeho ľudom.“ (Ž 116:13–14)

Vo štvrtok večer vzal Ježiš kalich, poďakoval a pozval svojich učeníkov, aby sa napili z vína, ktoré predstavovalo jeho krv. Potom v Getsemanskej záhrade Ježiš úpenlivo prosil svojho Otca, aby odstránil tento kalich — kalich Božieho hnevu (Iz 51:17; Ž 75:8) –, ale podriadil sa Božej vôli.

Ježišov kalich obsahoval zvláštnu zmes: hnev a vykúpenie, opustenosť a odpustenie, horkosť a požehnanie. Poslušný Syn splnil svoje sľuby a ochotne vypil kalich, ktorý mu dal Otec. Položil svoj život, aby mohol pre nás pozdvihnúť „kalich spasenia“.

Ježiš prijal Božiu pomoc a očakával konečné víťazstvo

„Hospodin je pri mne, nebudem sa báť, čo mi urobí človek?! Hospodin je pri mne, je medzi mojimi pomocníkmi, a ja sa zahľadím na tých, čo ma nenávidia.“ (Ž 118:6–7)

Žalmy Ježišovi pripomenuli, že Boh je s ním a že sa nemusí báť žiadneho človeka — mocného vládcu, vysmievajúcich sa kňazov, krutých vojakov ani zízajúcich ľudí. „Čo mi urobí človek?“ Môžu osočovať a zavraždiť, ale nedokážu zmariť Božie plány.

Ježiš sa pred klamstvami a remienkami biča nebránil, pretože prijal svoje poslanie a očakával, že jeho česť bude obnovená. Nevyhľadával pomstu, ale za svojich prenasledovateľov sa modlil a zveril sa do rúk svojho Otca. Kým sa ho protivníci s radosťou snažili doraziť, Ježiš naplnil Písma a vyhlásil: „Je dokonané“ (J 19:30).

Žalmy chvály poslúžili ako melódia Zeleného štvrtka. Syn dobrorečil svojmu Pánovi aj vo svojich najtemnejších chvíľach. Tešil sa na život po smrti. Pozdvihol kalich spasenia a splnil svoje sľuby. Prijal Božiu pomoc a očakával konečné víťazstvo. Tieto piesne z Písma posilnili nášho Spasiteľa, aby pretrpel piatkový kríž a očakával nedeľné víťazstvo.

Brian Tabb  © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Po zmŕtvychvstaní Ježiš ešte štyridsať dní učil učeníkov o Božom kráľovstve (Sk 1:3) a potom bol „vzatý“ do neba (Sk 1:2, 11). Kríž a prázdny hrob sú ústredným bodom evanjeliového posolstva, ktoré Ježišovi učeníci v priebehu dejín hlásali (pozri 
1. Kor 15:1–4). Pre mnohých kresťanov a zbory je však Ježišovo nanebovstúpenie jednoducho len dodatok ku Veľkej noci a Veľkému piatku. 

Chcem tu poukázať na šesť aspektov Ježišovho nanebovstúpenia či nanebovzatia v nádeji, že táto dôležitá a prevratná udalosť Ježišovho života už pre vás nebude len dodatkom. 

1. Ježiš po nanebovstúpení aj naďalej koná

V Skutkoch apoštolov 1:1–2 sa píše: „Prvú knihu som napísal, Teofíle, o všetkom, čo započal Ježiš činiť a učiť, až do toho dňa, ktorého vzatý bol hore do neba… “ Zdanlivo bezvýznamné slovko „započal“ naznačuje, že Ježišovo nanebovstúpenie neznamená koniec, ale pokračovanie Jeho činnosti ako Pána a Mesiáša. O tom je vlastne celá druhá Lukášova kniha „Skutky vzkrieseného Pána Ježiša“, ktoré skrze svojich ľudí a skrze Ducha Svätého koná z neba, aby sa naplnil Boží plán.¹

2. Nanebovzatý Pán Ježiš zosiela svojim učeníkom Ducha Svätého 

Po vzkriesení Ježiš učeníkom povedal: „A hľa, posielam na vás zasľúbenie Otcovo. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti“ (Lk 24:49).² Vo svojej svätodušnej kázni Peter vysvetľuje: „Keď ho teda pravica Božia povýšila a prijal od Otca zasľúbenie o Duchu Svätom, vylial ho, a vy to (teraz) vidíte a počujete“ (Sk 2:33). Boh v Joelovi 3:1 sľubuje: „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo.“ Tento sľub spĺňa nanebovzatý Pán Ježiš. Ježiš Kristus zoslal Ducha Svätého, aby prebýval s Jeho učeníkmi (Jn 14:16), aby ich uschopnil na svetové misie (Sk 1:8; 4:31) a aby dal veriacim nový život, ktorý bude odzrkadľovať Kráľa (Rim 8:9–11; 2. Kor 3:18).

3. Nanebovstúpením Ježiš nastúpil na nebeský trón ako Kráľ 

Nanebovstúpením sa Ježiš stáva skutočným Kráľom celého sveta. Podľa Apoštolského vyznania viery „vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho“. Ježiš vystupuje na nebesia na oblaku (Sk 1:9–1) a Štefan vraví, že vidí Syna človeka stáť po pravici Boha (Sk 7:56). Tieto úryvky svedčia o tom, že Ježišovo nanebovstúpenie je naplneným proroctvom z knihy Daniel 7:13–14:³

„V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal niekto ako Syn človeka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli ho pred Neho. Dostal moc, slávu i kráľovstvo, aby Mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti. Jeho vláda je večná vláda a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne.“ 

Ježišovo kráľovstvo nepominie a nezanikne! Ako sa píše v Zjavení Jána 3:21 — Ježiš zvíťazil a sedí so svojím Otcom na Jeho tróne, kde sa Mu vzdáva chvála na veky vekov (Zj 5:6–13). Ježiš bude vládnuť po pravici Boha, kým Mu všetci nepriatelia nebudú ležať pri nohách (Ž 110:1; Sk 2:34–35; 1. Kor 15:25; Heb 1:13). Božie kráľovstvo teda nastolil Ježiš tým, že nastúpil na trón. On teraz sedí na nebeskom tróne a vráti sa, aby bolo Jeho kráľovstvo úplné ako v nebi, tak aj na zemi.

4. Ježišovo nanebovstúpenie je Jeho návratom k Otcovi

Pred aj po svojej smrti a zmŕtvychvstaní Ježiš hovorí, že Ho poslal Otec a musí sa k svojmu Otcovi vrátiť:

„Vyšiel som od Otca a prišiel na svet a zase opúšťam svet a idem k Otcovi (Jn 16:28; porov. 13, 1.3).“

Ježiš povedal Márii: „Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ (Jn 20:17)

Niet dojemnejšieho stretnutia v dejinách sveta než Ježišov návrat k Otcovi! Snáď tým najlepším prirovnaním je obraz odvážneho, raneného vojaka, ktorý sa vracia k svojim milovaným po ťažko vybojovanom víťazstve. Ježiš splnil svoju úlohu a oslávil Otca na zemi a Ježišovým nanebovzatím Otec oslávil Syna v nebi (Jn 17:4–5). Ježiš nám návratom domov k Otcovi pripravil miesto pre náš návrat, aby sme mohli byť navždy s Ježišom (Jn 14:2–4).

5. Nanebovzatý Pán Ježiš je naším nebeským Prostredníkom a najvyšším Kňazom

Ježiš je jediným Prostredníkom medzi Bohom a človekom (1. Tim 2:5). Jeho smrť a zmŕtvychvstanie nám zabezpečuje odpustenie, ospravedlnenie a zmierenie s Bohom (Rim 4:25–5, 1; 2. Kor 5:18–21). Všimnite si tiež, že nanebovzatý Pán Ježiš sa teraz v nebi prihovára za svoj ľud ako skutočný Veľkňaz a Obhajca (Rim 8:34; Heb 1:3; 7:25; 8:1; 1. Jn 2:1). Ježišove pôsobenie na zemi bolo geograficky obmedzené — nevyučoval v Etiópii a neliečil zároveň v Číne. Teraz však pôsobí všade, dokáže počúvať a odpovedať na modlitby svojho ľudu bez ohľadu na čas či priestor. Súcití s nami v našich bojoch a sľubuje, že splní všetko, o čo budeme žiadať v Jeho mene (Jn 14:13–14; Heb 4:15–16).

6. Nanebovzatý Pán Ježiš sa vráti ako Kráľ a Sudca

V Skutkoch apoštolov 1:11 dvaja anjeli vysvetľujú učeníkom: „Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.“ Jedného dňa bude Ježiš vládnuť ako v nebi, tak aj na zemi (Zj 11:15; 19:10–16; 22:3). Práve o to prosíme, keď sa modlíme: „Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.“ (Mt 6:10). Keď sa Ježiš vráti, vynesie Boží rozsudok, ospravedlní svoj utláčaný ľud a odsúdi svojich nepriateľov.⁴

Čo to znamená pre náš život? 

Zhrňme si to: I keď sa Ježišovmu nanebovstúpeniu nevenuje dostatočná pozornosť, je to bodka za Jeho pôsobením na zemi a predstavuje Jeho korunováciu za Nebeského Kráľa. Ježiš splnil úlohu, ktorú mu jeho Otec dal, a teraz mocne vládne a súcitne sa za nás prihovára ako náš Prostredník a Veľkňaz. Na záver uvediem štyri dôsledky Ježišovho nanebovstúpenia pre náš život:

1. Pamätajte si, že Ježiš aj teraz vládne ako Kráľ a stále koná a zasahuje do nášho sveta a života.
2. Preto žite smelo, sebaisto a cieľavedome ako služobníci nanebovzatého Nebeského Kráľa. Vedzte, že vaša námaha v Pánovi Ježišovi nie je márna (1. Kor 15:58).
3. Vy, ktorí trpíte, verte, že Ježiš nie je ľahostajný voči vášmu trápeniu. Prežil obrovské utrpenie, a preto je tým najmilosrdnejším a najsúcitnejším Radcom a Prostredníkom. Odovzdajte všetky starosti svojmu nanebovzatému Pánovi, ktorý vypočuje modlitby a môže na ne odpovedať všetkou nebeskou mocou. 
4. Na záver — dúfajte v úžasnú budúcnosť. Nanebovzatý Pán sa vráti ako Sudca a Kráľ. Zruší nespravodlivosť, ukončí utrpenie a zničí smrť, a prinesie svoje kráľovstvo pravdy, mravnosti a lásky. Najlepšie na tom všetkom je, že budeme navždy so svojím Kráľom. 

________________________________________
¹ Viď Alan J. Thompson, The Acts of the Risen Lord Jesus: Luke’s Account of God's Unfolding Plan (NSBT 27; Downers Grove: InterVarsity Press, 2011), 48–50.
² Pozri tiež Jn 15:26; 16:7; Sk 1:5, 8.
³ Pozri tiež Mk 14:62; Zj 1:13; 11:15.
⁴ Pozri Mt 25:31–36; Jn 5:27; Sk 17:31; 2. Tes 1:5–10; Zj 22:12.

Brian Tabb © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG