Náš syn Matthew je autista. Jeho diagnóza navždy zmenila budúcnosť našej rodiny. Matthew nikdy nezačne chodiť do normálnej školy, nikdy sa neožení a nikdy nebude robiť veci, ktoré dúfame, že naše deti budú robiť. Museli sme ho vyhlásiť za právne nespôsobilého, aby sme mohli rozhodovať v jeho mene. Tie najťažšie veci sú často tie, ktoré nie sú až tak viditeľné. Stále smútime nad tým, že ho nevieme poriadne spoznať a že ani on nie je schopný poriadne spoznať nás.

Hoci sme si vedomí, že je to podľa Boha pre nás najlepšie, aj tak je to ťažké a dokážeme sa rozplakať v hocijaký deň, často bez varovania. Nasledujúce obdobie nášho života bude komplikované, nepredvídateľné a omnoho obmedzujúcejšie, než sme si mysleli v deň, keď sa narodil. 

Vieme, že nie sme sami. Mnohí z nás čelíme vlastným výzvam, ktoré sú pred nami. Stroskotané alebo chladné manželstvo. Fyzické obmedzenia, ktoré prinášajú do života bolesť a spomaľujú nás. Deti, ktoré nekráčajú s Kristom. Starnúci rodičia, ktorí teraz potrebujú, aby sme sa my o nich postarali. Práca, ktorá nám síce zaplatí naše šeky, ale neprináša nič viac. Aj keď cesta, ktorú vidíš pred sebou, sa ti zdá pochmúrna a nejasná, Boh ťa pozýva, aby si našiel hlbokú radosť v Ňom samom. Často to bude cez príbehy, ako bol ten Jóbov.

Čo robiť, keď sa všetko kazí

Nevieme presne, koľko mal Jób rokov, keď sa mu v živote stali všetky tie katastrofálne udalosti, ale bol dosť starý na to, aby mal desať detí a bol „významnejší než všetci ľudia Východu“ (Job 1:3). Bol na vrchole sveta, až pokým neprišla pohroma. V priebehu minúty stratil svoj majetok a bohatstvo (Job 1:15–17), svoje deti (Job 1:19), svoje zdravie (Job 2:7) a podporu svojej manželky (Job 2:9). Všetko, čo mu zostalo, bol život a Boh. Jeho život sa zmenil a už nikdy nebude taký, aký bol predtým.

Keď sa nám zdá, že naša vlastná budúcnosť vybočuje z kurzu, Jóbov život nám ponúka masívnu nádej. Tu sú tri lekcie, ktoré by mali zväčšiť našu radosť v Bohu, aj keď sa na horizonte objavujú mračná.

1. Neobzeraj sa späť a nebuď posadnutý otázkou, prečo sa trápiš

Keď naša budúcnosť vyzerá hrozne, je veľmi jednoduché obzerať sa späť a nechať sa pohltiť otázkami, prečo trpíme. Pýtame sa, či ak by sme urobili lepšie rozhodnutia, viedlo by to k šťastnejšej ceste.

Keď Matthewovi zistili jeho ťažkú diagnózu, premýšľal som, či chyby v mojom charaktere hrali rolu v jeho stave. V tom čase som dokončil štúdium teológie a stále som mal svoju trochu naivnú vysokoškolskú vieru. Potreboval som skutočnú dávku reality vo forme Mathewovho autizmu, aby som bol pripravený byť pastorom? Dňom a nocou mi napadali nové možnosti, tlačili na moje svedomie a budúcnosť sa mi zdala stále tmavšia a tmavšia.

Jób, „bezúhonný a priamy človek“, si určite nezapríčinil svoje trápenie sám (Job 1:1). Ale to nevedel ani on, ani jeho priatelia a trýznili samých seba, aby ukončili, resp. opravili veci, ktoré sa začali v Jóbovom živote kaziť. Keď príde do nášho života trápenie, mali by sme vyznať každý hriech, ktorého sme si vedomí a premýšľať nad tým, že dôvodom nášho súženia je to, že nás Boh vychováva a okresáva. No zvyčajne jednoducho nevieme, prečo trpíme. A ani to vedieť nemáme. To nás oslobodzuje, aby sme zostali v Božej zvrchovanej starostlivosti.  

2. Pamätaj si, že Boh nie je povinný nám dať budúcnosť, akú chceme

Mnohí, ako aj ja, potichu počítame s tým, že naša druhá polovica života bude plynule prechádzať do očakávaného, ničím neprekvapujúceho, bezstarostného dôchodku. Keď Boh prepíše náš príbeh, tak sa môžeme nahnevať a vyžadovať racionálne odôvodnenie. Boh nám nikdy úplne nevysvetlil Matthewov autizmus a ani nikdy nevysvetlil Jóbovi dôvod jeho trápení. Pravdepodobne úplne nevysvetlí ani tie tvoje. Nie je povinný nám dať odôvodnenie.

Keď prešiel prvotný šok z diagnózy nášho syna, uvedomili sme si, že to má veľké dôsledky na našu budúcnosť. Cítili sme sa sklesnuto, keď sme si uvedomili, že Matthew sa nikdy neožení, nebude mať deti a ani nebude schopný sa s nami podeliť, čo má na srdci. Premožená touto realitou, sa moja manželka rozhodla stráviť víkend mimo domu a čítala si Knihu Jóba. Keď prišla k časti, kde sa Boh zjavil, jej pohľad na situáciu sa začal meniť.  

„Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš!“ (Job 38:4)

Boh pripomenul mojej manželke, že je stvorením, ktoré jednoducho nie je schopné porozumieť Božiemu zámeru s naším synom. A že nemusí porozumieť skutočnosti, prečo naša budúcnosť nejde podľa zvyčajného scenáru. Hoci Boh nezmenil prognózu, premenil perspektívu mojej manželky, ktorou sa pozerala na situáciu tým, že jej pohľad nasmeroval na svoju slávu a milujúcu starostlivosť. Keď sa skutočne naučíme, že Boh je aj zvrchovaný, aj dobrý, budeme schopní bez odporu otvoriť svoje dlane budúcnosti, ktorú On vybral, radšej než tej, ktorú sme si sami naplánovali.

3. Prines svoju nejasnú a frustrujúcu budúcnosť pred Kráľa

Keď naozaj prídeme do obdobia, kedy nám Boh dáva budúcnosť plnú obmedzení, je prirodzené, že naše myšlienky a emócie sú úplne vo vytržení a nevieme ich upokojiť. Spomínam si na deň, kedy sme sa dozvedeli, že ročné náklady na liečbu sa rovnajú polovici môjho príjmu. A potom sme zistili, že naše poistenie tieto náklady nepokryje. V jednej chvíli som pocítil hlboký hnev a odpor voči Bohu a hneď nato zúfalý hlad po odpustení a viere.

Vo svojej úzkosti Jób obviňoval Boha z krivdy a odopierania spravodlivosti (Job 19:6). Ale s ďalším dychom vyleje pred Boha nádherné vyznanie:

„Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom! Aj potom, keď moja koža bude takto zodratá, zo svojho tela uvidím Boha“ (Job 19:25–26).

Keď zápasíme s kamenistou cestou, ktorú nám Boh pripravil, nemusíme predstierať, že s ňou nezápasíme. Boh nás pozýva k tomu, aby sme priniesli svoje trápenia a zmätok pred nášho Otca. Ako hovorí Paul Miller: „Jediný spôsob, ako prísť k Bohu, je, že zložíme všetky duchovné masky. Tvoje skutočné ja sa musí stretnúť so skutočným Bohom.“

Príchod Pána

Môžeme si myslieť, že Jóbove utrpenie bolo horšie ako moje, ale jeho príbeh má šťastný koniec. Boh mu vrátil všetko, čo predtým stratil. To sa mne nikdy nestane. Áno, môžeš mať pravdu. Boh často dovolí veľké straty v našom živote, ktoré sa  už nikdy neobnovia. Vtedy musíme hľadieť na toho, kto je za celým Jóbovým, aj naším, príbehom — na Ježiša.

Ježiš prežil hanbu a utrpenie, ktoré nie je porovnateľné s naším tak, že mal zrak upriamený na radosť, ktorá bola pred Ním (Žid 12:2). Jeho nešťastný koniec nebol skutočným koncom. Tvoja ďalšia perióda života nebude mať posledné slovo. A nezáleží na tom, ako veľmi nešťastnou sa zdá.

Kým sa nachádzame v súžení ako Jób (Jk 5:11), čakáme s Ním na „Pánov príchod“ (Jk 5:7–9). Boh zariadi našu budúcnosť, z ktorej máme obavy. Jedného dňa sa úprimne porozprávam so svojím synom a všetok žiaľ, ktorý mám teraz pred sebou, zmizne. Mihnutím oka sa tvoja pochmúrna budúcnosť zmení. Vieš si to predstaviť?

V tej chvíli, ako to hovorí aj C. S. Lewis, začneme „prvú kapitolu veľkého príbehu, ktorý nikto na tomto svete nečítal; v ktorom je každá kapitola lepšia než tá predošlá a ktorý pokračuje bez konca naveky.“

Bryan Stoudt © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Nejde o fajčenie alebo obezitu. Nie je to ani choroba srdca. Nie, najväčším súčasným zdravotným problémom amerických mužov je samota a izolácia.

Reportér Boston Globe Billy Baker opisuje až príliš známy proces. Keď vstúpime do dospelosti, práca nám berie stále viac a viac času. Potom uzavrieme manželstvo a máme deti. Staráme sa o domácnosť, snažíme sa ostať vo forme a (ako kresťania) zúčastňujeme sa na dianí v cirkvi, a teda nám neostáva veľa času pre chlapských priateľov. Ak si aj nájdeme trošičku „voľného času“, je pre nás ťažké nechať naše manželky doma samé meniť plienky, opravovať domáce úlohy a sprostredkovať mierové dohody medzi bojujúcimi deťmi.

Takže odsúvame naše chlapské priateľstvá bokom.

Baker zistil, že už viac ako tridsať rokov jedna štúdia za druhou dokumentuje nešťastné následky samoty pre naše zdravie. Osamelí ľudia majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že počas určitého obdobia umrú než ich spoločensky žijúci rovesníci, a to aj pri zohľadnení veku, pohlavia a iných faktorov, ako zdravé stravovanie a cvičenie. Sociálne izolovaní ľudia majú v skutočnosti vyššie riziko kardiovaskulárnych chorôb, mŕtvice a vývinu Alzheimerovej choroby.

A je to ešte horšie. Iná štúdia uvádza, že samota sa ako dlhodobý rizikový faktor vyrovnala fajčeniu. Štúdia z Brigham Young University zozbierala v roku 2015 údaje od 3,5 milióna ľudí, ktoré získavali počas tridsiatich piatich rokov, a zistila, že opustení, izolovaní alebo osamote žijúci ľudia majú o 26 až 32 % vyššie riziko toho, že umrú predčasne.

Akokoľvek sa na to pozrieš, samota je pre naše zdravie pohromou.

Môj príbeh, tvoje manželstvo

Mal som štyridsať rokov a bol som bez priateľov. Bola to ale kríza, ktorá vznikala najmenej pätnásť rokov.

Moja manželka mi roky vravievala, že vo svojom živote potrebujem aj ďalších chlapov.

„Dobre, ale ja už mám mnoho priateľov. Sme stále v kontakte na Facebooku a píšeme si maily. V práci stretávam ľudí neustále. Ak sa s niečím potrebujem podeliť, poviem to tebe. Okrem toho, popri práci a našej rodine mi neostáva čas na nič iné!“

Potom čo som ju takto sfúkol to vzdala a začala sa modliť.

Pár rokov po tejto nepríjemnej konverzácii nás počas časti programu vyhradenej pre mužov na konferencii o manželstve vyzval jeden rešpektovaný, kresťanský autor k tomu, aby sme vytvárali úzke mužské priateľstvá. V tom čase som o rizikách izolácie nevedel nič. Fyzicky som sa cítil skvele. No potom vykreslil spojenie medzi našimi priateľstvami s inými mužmi a našimi manželstvami.

V tom momente si získal moju pozornosť.

Upozornil nás, že ak nechávame naše priateľstvá s inými mužmi vyblednúť, neúmyselne si vytvárame z našich manželiek modly v podobe jediných skutočných dôverníčok a priateliek. Túto rolu však pre nich Boh nikdy neplánoval, takže to do našich manželstiev prináša ohromné množstvo stresu.

Naše manželky sú navyše takou súčasťou našich životov, že nám nedokážu dať skutočne objektívny pohľad na vec. Napríklad, moja manželka mi dávala spätnú väzbu o mojej výchove detí. Je veľmi múdra, no keď ju počúval môj priateľ, doplnil niečo, čo predtým ani jeden z nás nevzal do úvahy. Takže mužské priateľstvá nielenže ponúkajú takú dávku nefiltrovanej úprimnosti, ktorá by našim manželkám ublížila, alebo by ich frustrovala, ale pomáhajú nám aj byť mužom takým spôsobom, akým to manželky nedokážu.

Boh stvoril mužov pre priateľstvo

Okrem výhod pre naše zdravie a manželstvá stvoril Boh mužov pre priateľstvo. To znamená, že z neho nemôžeme len tak vycúvať.

Iní muži vyrovnávajú naše nedostatky svojimi silnými stránkami, napríklad tak ako keď Áron hovoril za Mojžiša (2. M 7:1–2). Mužskí priatelia nás taktiež povzbudzujú k uctievaniu Boha novými spôsobmi, alebo nám môžu pomôcť vytrvať v ťažkostiach, ako keď sa Jonatán vybral „k Dávidovi do Chóreša a dodal mu odvahu dôverou v Boha“ (1. S 23:16) v čase, keď Dávid utekal pred Saulom. Iní muži nám zase môžu dať životodarné pokarhanie, ktoré tak zúfalo potrebujeme (Pr 27:6). Dokonca aj Ježiš mal Petra, Jakuba a Jána ako svoj úzky kruh mužských priateľov.

Takže vytváranie blízkych mužských priateľstiev je absolútne nevyhnutné pre zdravie nášho tela a manželstva, a taktiež odráža Boží plán pre náš život.

Kľúčové elementy v mužskom priateľstve

Takéto priateľstvá však nevznikajú len tak. Pre ich budovanie sú dôležité nasledujúce prvky:

Nájdi svoju identitu v Kristovi. Aby sme sa mohli priblížiť k iným mužom natoľko, že budú môcť vidieť naše hriechy a jazvy, potrebujeme byť pevne zakorenení v Kristovi — skutočne vedieť, že „milosťou (sme) spasení skrze vieru… nie zo skutkov“ (Ef 2:8–9). Keď dôverujeme Bohu, že nás prijíma bez ohľadu na to, čo robíme, môžeme iným mužom ukázať, kto v skutočnosti sme.

Iniciatíva. Boh povoláva mužov, aby viedli a išli ako prví (1. M 2:18, Ef 5:23). Vyžaduje si to dávku úsilia a, čo je horšie, taktiež riziko odmietnutia. Zraňuje ma, keď sa niekomu ozvem a jemu trvá týždeň, kým sa mi ozve späť. Ak však budeme mať na pamäti to, že Ježiš opustil nebo, aby zomrel za naše hriechy, dodá nám to odvahu, aby sme sa chopili iniciatívy v našich vlastných priateľstvách (Žid 2:17).

Obeta. Aby sme si spravili miesto pre priateľstvá, budeme musieť povedať nie nejakým dobrým, no druhoradým veciam. Pokiaľ máme mladšie deti, naše manželky sa možno tiež budú musieť obetovať, takže je dôležité vyriešiť to ako tím.

Päť spôsobov ako nájsť (a prehĺbiť) mužské priateľstvá

Teraz, keď sme zistili, prečo skutočné, mužské priateľstvá potrebujeme, a zamysleli sme sa nad ich kľúčovými prvkami, pozrime sa na to, čo pre ne môžeme spraviť.

Maj rôzne priateľstvá a vyhodnoť ich potenciál

Nazvi to „mužské rande“, alebo to (typicky chlapsky) nevolaj nijak, no tráv čas s rôznymi mužmi a skúmaj, ktoré priateľstvá sú sľubné. Otestuj najmä to, či môžete byť prirodzení a otvorení jeden druhému.

Hľadaj rôznorodosť

Namiesto toho, aby si hľadal dokonalého priateľa, hľadaj partiu verných a nedokonalých. Napríklad je dobré mať priateľa, ktorý ťa povzbudí, no aj takého, ktorý vyniká v tom, že ti ukáže dávku svätej pravdy.

Dohodnite sa a pusť to z hlavy

Byť stále iniciátorom stretnutí so zaneprázdnenými priateľmi je náročné. Spraviť si v kalendári miesto pre niečo ako pravidelný večer s priateľmi alebo obed s priateľom raz do mesiaca je jednoduchý spôsob, ako zvládnuť túto výzvu.

Rob malé kroky

Malé, premyslené skutky nás môžu dostať ďaleko bez toho, aby nás ochromili. Môj priateľ Eric mi, napríklad, narýchlo zavolal, aby odpovedal na môj email, ktorým som žiadal o modlitbu. Zabralo to pätnásť minút, no znamenalo to pre mňa celý svet.

Premýšľaj nad Kristovým priateľstvom s tebou

Je prirodzené, že sa sústredíme na to, čo by pre nás mohli spraviť naši priatelia, no pravdu mal Ježiš: „Blahoslavenejšie je dávať, ako brať“ (Sk 20:35). Premýšľaj nad tou úžasnou skutočnosťou, že aj napriek nášmu hriechu nás Ježiš volal svojimi priateľmi (J 15:15). Toto nás motivuje byť tým priateľom, ktorého by sme chceli mať.

Vďaka Božej milosti mám teraz hŕstku blízkych chlapských priateľov a zmenilo mi to život. Muži, s troškou dôslednej snahy môžete to isté mať aj vy. Keď sa držíme Božieho plánu pre priateľstvo, bude naše zdravie, manželstvo a náš vzťah s Bohom prekvitať.

Aký je teda tvoj ďalší krok?

Bryan Stoudt © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG