Ale toto tvrdenie sa okrem určitých židovských kruhov neujalo najmä preto, že Nová zmluva nepodporuje sfalšovanú teóriu Ježišovho vzkriesenia. Ak by teória o predstieranom vzkriesení bola pravdivá, muselo by byť v každom prípade splnených niekoľko podmienok. Poďme sa na ne pozrieť a rozoberme ich.

1. Učeníci by potrebovali vykonštruovať veľmi zložitý plán.

Učeníci by museli mať plán. Nemohli predsa ísť rovno k hrobu, ktorý strážili rímski vojaci a požiadať ich o Ježišovo telo. Aj keby chceli zinscenovať Ježišove vzkriesenie, nemohli ísť a vziať Ježišovo telo bez toho, aby neboli spozorovaní svedkami, ktorí by to určite vyzradili verejnosti. Naviac stráž pred hrobom by musela byť podplatená. Do tejto záležitosti by muselo byť zapojených niekoľko ľudí, ktorí niesli Ježišovo telo na miesto, kde ho potom odstránili z dohľadu. Jeden človek by nedokázal niesť dospelé telo na príliš dlhú vzdialenosť. Preto by muselo viac ľudí súhlasiť s tým, že ukradnú telo a zároveň riskovať, že budú uväznení vojakmi a židovskými vodcami.

Okrem toho si takýto plán vyžadoval spoluprácu ďalších ľudí, ktorí nepatrili priamo k dvanástim učeníkom a ktorí by museli byť zapojení do tohto sprisahania tak, aby to vyznelo presvedčivo. Títo ľudia museli vyzerať presvedčivo aj potom, keď tvrdili, že po smrti Pána Ježiša Ho znovu videli živého a že taká nepravdepodobná vec, akou vzkriesenie z mŕtvych je, sa naozaj stala. Učeníci by teda museli presvedčiť veľmi veľa ľudí, ktorí u vodcov židovského národa riskovali, že stratia svoje ekonomické a sociálne istoty. Naviac týmito tvrdeniami mohli vniesť do krajiny konflikt kvôli prenasledovaniu týchto nových nadšencov. Mohlo by to priniesť aj následnú pozornosť Rimanov, ktorí žili so Židmi v neustálom napätí, a to si Židia vôbec neželali.

Učeníci neustále tvrdili, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych, a tak na seba pritiahli výraznú pozornosť židovských náboženských vodcov. Tí veľmi dobre vedeli, kto sú Ježišovi učeníci a tak ich tvrdenie mohlo vyvolať následné prenasledovanie. Na rozdiel od iných, boli Ježišovi učeníci ľahkými cieľmi. Ak už židovskí vodcovia poslali raz na smrť Ježiša, čo im bránilo v tom, aby neurobili to isté aj s tými, ktorí teraz vyhlasovali, že vstal z mŕtvych? Učeníci si museli byť vedomí, že ich môže stihnúť podobný osud. Riskovali svoje životy aj životy svojich rodín.

Vykonštruovanie zložitého plánu, ktorý vyžadoval oklamanie veľkého množstva ľudí a ktorý by bol úspešný, bolo veľmi neisté. Oveľa istejším dôvodom, prečo obhajovali Ježišovo vzkriesenie, je , že skutočne videli vzkrieseného Ježiša.

2. Učeníci by museli mať dostatočný dôvod na to, aby naplánovali veľkonočný podvod.

V Biblii je uvedených mnoho ľudí, ktorí tvrdili, že Pán Ježiš naozaj vstal z mŕtvych. Dohodli sa všetci títo ľudia, že budú jednotne klamať? Ak áno, prečo by to robili? Čo by mohlo motivovať rôznych ľudí, ktorí mali odlišné názory, potreby a túžby, k tomu, aby spoločne tvrdili niečo vymyslené? Mohli byť napríklad nespokojní s nadvládou Rímskej ríše nad vlastným národom? Ale čo by tým dosiahli, keby tvrdili, že Ježiš bol vzkriesený? Mysleli si naivne, že by potom Rimania odišli z Izraela? To určite nie!

Mohli byť ľudia otrávení pokrytectvom židovských náboženských vodcov, preto si mysleli, že tvrdením o Ježišovom vzkriesení podkopú ich autoritu? Ak by to bola pravda, existoval by úžasný rozpor medzi motívom a správaním sa učeníkov. Ak sú totiž ľudia sklamaní z pokrytectva niekoho iného, nie je pravdepodobné, že by sami tvrdili takú nehoráznu lož, akou by vzkriesenie bolo. Tak by sa stali ešte väčšími pokrytcami ako vodcovia, ktorých kritizovali. Dáva nám toto tvrdenie zmysel? Potom, čo Ježiš učil o láske, pravde a sebaobetovaní, by bol takýto klamný skutok v ostrom rozpore s učením Toho, ktorého nasledovali.

Je to iba úvaha, čo by učeníkov mohlo motivovať k tomu, aby vymysleli takéto komplikované klamstvo. Boli by všetky spomínané motívy v súlade s tým, čo učili a kázali o pravde, utrpení, trpezlivosti, milosrdenstve a láske? Nikto z nás nemôže po 2000 rokoch vidieť do sŕdc a myslí ľudí a vymyslieť nový scenár pre ich motiváciu. Najsprávnejšie je sledovať fakty, ktoré za nich hovoria. Veď kvôli pravde o vzkriesení učeníci trpeli a zomierali.

3. Stráž pri hrobe by musela byť podplatená.

Problém podplácania je výhodný pre obe strany. Učeníci mohli podplatiť stráž z dôvodu, aby nepovedala nič o skutočnosti, že práve oni vzali Ježišovo telo. Ale podobne mohli aj Židia podplatiť stráž preto, aby povedala, že učeníci ukradli telo. V skutočnosti v Biblii vidíme iba podplácanie vykonané židovskými vodcami. Evanjelium Matúša 28:11–15 hovorí: „Keď odišli, ajhľa, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Zhromaždili sa teda so staršími, poradili sa, dali vojakom veľa peňazí a povedali: Povedzte: Jeho učeníci prišli v noci a ukradli Ho, keď sme my spali. A keby sa vladár dopočul o tom, my ho upokojíme a urobíme (všetko), aby ste boli bez starosti. Oni vzali peniaze a urobili, ako ich poučili. A táto zvesť je rozšírená medzi Židmi až dodnes.“

CHRISTIAN APOLOGETICS & RESEARCH MINISTRY — Carm.org. Všetky práva vyhradené.

Pôvodný článok nájdete na: www.carm.org

Niektorí ľudia si myslia, že Biblia bola napísaná v jednom jazyku, potom preložená do ďalšieho jazyka, z neho do ďalšieho a nakoniec z toho posledného do slovenčiny. Z takéhoto mylného názoru potom vyplýva, že ak bola Biblia v priebehu dejín prekladaná z jedného jazyka do druhého a tak ďalej, tak jej slová by mali byť prekrútené a nepresné. Určite všetci poznáme hru s názvom telefón, keď jeden človek povie určité slovo druhému, ten ďalšiemu, ten zase ďalšiemu a posledný človek zvyčajne nahlas vysloví slovo, ktoré je len málo — ak vôbec — podobné tomu pôvodnému. Toto však nemá nič spoločné s prepisovaním Biblie.

Faktom ostáva, že Biblia nebola vôbec takýmto spôsobom prepisovaná. Vezmime si napr. Novú zmluvu. Učeníci a nasledovníci Ježiša Krista ju napísali v gréčtine. Nemáme síce originálny dokument, ale máme okolo 6 000 kópií gréckych rukopisov, takže môžeme povedať, že sme veľmi blízko originálu. Tieto rôzne rukopisy a kópie sú navzájom zhodné s presnosťou skoro na 100 %. Štatisticky povedané: rukopisy sú identické na 99,5%. To znamená že iba 0,5% kópií je v niečom odlišných od všetkých ostatných. Ale ak vezmeme tú polovicu percenta a porovnáme ju, zistíme, že najväčšie „problémy“ tejto malej nepresnosti vlastne ani nie sú problémy. Ide o nejednotnosť vo výslovnosti, či o veľmi malé úpravy slov. Napríklad niekde sa hovorí o Ježišovi, inde sa na tom istom mieste hovorí o Ježišovi Kristovi. Treba povedať, že celkové množstvo odlišných textových variantov je veľmi, veľmi nízke. Preto môžeme povedať, že máme zbierku rukopisov, ktorá je extrémne presná s originálnymi dokumentami.

Je tiež jasné, že Biblia sa neprekladá z predchádzajúcich prekladov. Biblia sa prekladá vždy z jazyka pôvodného do jazyka nášho či do iných jazykov. Je tu len jeden jediný „stupeň“ či medzikrok, a nie množstvo krokov, ktoré by mohli spôsobiť nepresnosť. Do slovenčiny, angličtiny, španielčiny či iných jazykov sa Nová zmluva prekladá vždy z tých istých gréckych rukopisov. Práve preto sú preklady veľmi presné v porovnaní s originálom.

Nasledujúca tabuľka porovnáva zbierky rôznych antických rukopisov, uvádza čas vzniku originálneho dokumentu, najskoršiu kópiu, počet kópií, ktoré sa zachovali a čas, ktorý uplynul medzi napísaním originálu a prvou kópiou. Ak je Biblia ako jediná tak často napádaná a kritizovaná za svoju dôveryhodnosť, tak potom všetky ostatné dole uvedené dokumenty musíme zavrhnúť ako nedôveryhodné.

CHRISTIAN APOLOGETICS & RESEARCH MINISTRY — Carm.org. Všetky práva vyhradené.

Pôvodný článok nájdete na: www.carm.org

Neskôr napísal aj židovskú históriu pod názvom Antiquities — Starožitnosti. V Starožitnostiach spomína Pána Ježiša. Spomienka je nazvaná Testimonium Flavianum (Ant. 18.63–64). Jozefus sa narodil v Jeruzaleme v r. 37 po Kr. a zomrel okolo roku 101.

Problémom Starožitností je, že sa zdá, akoby kópie boli prepísané s náklonnosťou k Ježišovi. Kvôli ich priaznivému pohľadu na Ježiša sa zdá, že ich nemohli prepisovať Židia. Môžeme tiež konštatovať, že počas histórie jedine kresťania uchovávali a prepisovali dokumenty J. Flavia, a tak na daných citátoch ostáva tieň pochybností.

Avšak nie je všetko stratené. V prvom rade treba povedať, že neexistuje dôkaz o tom, že by boli vkladané do textu akékoľvek dodatky. Kópie sa zdajú byť autentické. Testimonium sa nachádza v každej z nájdených a existujúcich kópii Starožitností.

Ďalej treba povedať, že Jozefus spomína veľmi veľa iných dôležitých biblických udalostí, ktoré nevyvolávajú polemiku. Naopak, jeho výrokom o Ježišovi dodávajú váhu a dosvedčujú to, že Jozefus vedel o Ježišovi tak, ako vedel o iných novozmluvných udalostiach. Aj keď v texte môžu byť nejaké kresťanské vsuvky, stále môžeme zrekonštruovať tie texty, ktoré považujeme za originály.

Dvaja výskumníci (Edwin Yamauchi a John P. Meier) vytvorili kópiu Testimonia s pravdepodobnými vsuvkami, ktoré vložili do zátvoriek a podčiarkli ich. Nasledujúci text je text Yamauchiho:

GRÉCKY TEXT
„V tom čase tam žil Ježiš, múdry človek, (ak ho niekto mal nazývať človekom.) Konal prekvapujúce skutky a bol učiteľom ľudí, ktorí prijali pravdu s radosťou. Zvíťazil nad mnohými Židmi a Grékmi. (On bol Kristus.) Ľudia z našich najvyšších kruhov ho obvinili a Pilát potom ako ho vypočul, ho odsúdil k ukrižovaniu. Tí, ktorí prichádzali k nemu, aby ho milovali, ho neprestali obdivovať. (V tretí deň sa im zjavil živý, tak ako to vrátane iných nespočetných udalostí prorokovali Boží proroci.) Skupina kresťanov nazývaná podľa neho, trvá do dnešných dní.“

Ak prijmeme vyššie citovaný text ako správne zhodnotenie Testimonia, mali by sme brať ešte do úvahy aj jeho arabskú verziu (z 10. storočia), preloženú do angličtiny, ktorá v základe súhlasí s existujúcim Jozefusovým záznamom:

ARABSKÝ TEXT

„V tých časoch tam bol múdry človek, ktorého volali Ježiš. Jeho správanie bolo dobré a bolo o ňom známe, že je čestný. Mnohí ľudia aj zo Židov aj z iných národov, sa stali jeho učeníkmi. Pilát ho odsúdil k smrti ukrižovaním. Ale tí, ktorí boli jeho učeníkmi, nezanechali svoje učeníctvo. Zvestovali, že sa im zjavil po svojom ukrižovaní a že bol živý. Podľa toho bol pravdepodobne Mesiášom, o ktorom proroci predpovedali, že vykoná mnohé divy.“

Arabská verzia bola prepísaná z gréckej verzie, ale nevieme z ktorej. Ak porovnáme obidve verzie a ak je arabská verzia priamym prekladom verzie gréckej, prečo vidíme rozdiely? Predsa len je zaujímavý jeden fakt, a to, že v arabskej verzii sa hovorí o vzkriesení.

Záverom môžeme povedať, že Testimonium Flavianum nemôže byť len tak ľahko odmietnuté z dôvodu, že je to kresťanská interpolácia (vnesenie vsuviek do textu). Hoci sa môže zdať interpolácia pravdepodobná, nemôžeme si byť istí, čo bolo pridané. Čo sa týka Pána Ježiša a Jeho vzkriesenia, obsahuje arabská verzia veľmi podobné informácie ako grécka. I keby boli obidve verzie ovplyvnené, jadro obidvoch hovorí o Ježišovi ako o historickej osobnosti. Hovorí o Ježišovi, ktorý vykonal množstvo prekvapujúcich skutkov a bol ukrižovaný. Zmieňuje sa aj o jeho nasledovníkoch, ktorí ešte stále žili v čase, keď bolo Testimonium napísané.

Christian Apologetics and Research Ministry — Carm.org. Všetky práva vyhradené.

Pôvodný článok nájdete na: www.carm.org

Tento fakt ukazuje na to, že tieto udalosti, ľudí, či miesta neopisuje len Biblia. Tieto fakty potvrdzujú aj iné zdroje.

1. Zmienky o Antipasovi

— 17:8:1 — „Teraz Herodes pozmenil svoj testament potom, čo zmenil názor a ustanovil Antipasa, ktorému predtým nechal kráľovstvo, za tetrachu v Galilei a Berei a kráľovstvo priznal Archelausovi.“

— Zjavenie Jána 2:13 — „Poznám tvoje skutky, viem, kde bývaš: tam, kde je trón satanov; a že sa pridŕžaš môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch, keď Antipasa, môjho verného svedka, zabili u vás, kde býva satan.“

2. Zmienky o Herodesovi

— 18.5.3 — „A hneď potom zorganizoval armádu, aby pochodovala cez Veľkú planinu, zatiaľ čo sám Herodes — tetrarcha a jeho priatelia odišli do Jeruzalema, aby priniesli obeť Bohu, pretože sa blížil starodávny židovský sviatok.“

— Pozri tiež — 18:2:1,2,3; 18:4:3,5,6; 18:5:1,2,3; 18:7:2, a i.

— Lukáš 3:1 — „V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy a Lyzaniás tetrarchom Abilény.“

3. Zmienky o Galácii

— 12:10:6 — „Po jeho smrti preniesli ľudia najvyššie kňazstvo na Judáša, ktorý počul o moci Ríma a o tom, ako zvíťazili vo vojne v Gálácii, Ibérii, Kartágu a Lýbii.“

— List Galatským 1:2 „… a všetci bratia, ktorí sú so mnou: cirkevným zborom v Galácii.“

4. Zmienky o Jerichu

— 17:8:2 — „Keď Salome a Alexas zhromaždili vojsko v amfiteátri v Jerichu… “

— 4. kniha Mojžišova 22:1 — „Izraelci sa vydali na cestu a utáborili sa na moábskych stepiach na druhej strane Jordánu naproti Jerichu.“

5. Zmienky o Jeruzaleme

— 20:9:2 — „Teraz, hneď ako Albinus prišiel do mesta Jeruzalema.“

— Evanjelium Matúša 21:10–11 — „Keď vstúpil do Jeruzalema, vzrušilo sa celé mesto a hovorili: Kto je tento? A zástupy odpovedali: To je prorok Ježiš z galilejského Nazareta.“

6. Zmienky o Ježišovi

— 20:9:1 — „Festus už bol mŕtvy a Albinus ho mal nahradiť. Preto zhromaždil Sinhedrium sudcov a priviedol pred nich brata Ježišovho, nazývaného Kristus. Jeho meno bolo Jakub. Spolu s ním priviedli aj iných jeho druhov. Zatiaľčo proti nim formuloval obžalobu za porušovanie zákona, oznámil im, že budú kameňovaní.“

7. Zmienky o Judsku

— 20:9:1 — „Keď Caesar počul, že Festus je mŕtvy, poslal do Judska ako prokurátora Albinusa.“

— Pozri tiež — 20:1:1; 20:5:1,2,3; 20:6:1,2; 20:7:1,2; 20:8:5,10; 20:11:1; a i.

— Evanjelium Matúša 2:1 — „Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema.“

8. Zmienky o Jánovi Krstiteľovi

— 18.5.2 — „Niekoľko Židov si myslelo, že zničenie židovského národa Herodesovu armádou pochádza od Boha a že je trestom za to, čo Herodes urobil Jánovi Krstiteľovi. Herodes ho dal zabiť napriek tomu, že Ján bol dobrým človekom, ktorý volal Židov k vzájomnej úcte, poctivosti a spravodlivosti navzájom jedného voči druhému.“

— Evanjelium Matúša 3:1 — „V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“

9. Zmienky o Pontskom Pílátovi a cisárovi Tiberiovi

— 18:3:1 — „Ale teraz Pilát, judský prokurátor, premiestnil armádu z Cesarey do Jeruzalema… “

— Pozri tiež — 18:3:1,2,3; 18:4:1,2,5, ai.

— 18.6.4 — „A teraz prišiel Agrippa do Puteoli. Odtiaľ napísal list cisárovi Tiberiovi, ktorý žil v Capreae a oznámil mu, že prišiel tak rýchlo, ako len mohol, aby ho počkal a zaplatil za svoju návštevu… “

— Evanjelium Lukáša 3:1 — „V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy a Lyzaniás tetrarchom Abilény… “

10. Zmienky o Sadukajoch

— 20:9:1 — „Ale tento mladý Ananus, ktorý, ako sme ti oznámili, zaujal úrad najvyššieho kňaza, bol temperamentný odvážny muž, ale bol aj značne drzý. Patril k skupine Sadukajov.“

— Evanjelium Matúša 16:1 — „Prišli k Nemu farizeji a sadukaji a pokúšajúc Ho, žiadali, aby im ukázal znamenie.“

Našli by sme ešte mnohé iné texty. Všetky ukazujú, že Biblia nebola napísaná v nejakej izolácii. Bola napísaná v kontexte života starovekého Izraela, boli tu spísané všetky udalosti. Pri overovaní pravosti a hodnovernosti záznamov Biblie je fakt existencie iných záznamov veľmi nápomocný. V tomto prípade Jozefus, ako súčasník učeníkov, zaznamenáva udalosti a osoby, ktoré potvrdzujú biblickú zvesť.

Musíme teda pripustiť, že zvesť Biblie nemožno brať na ľahkú váhu.

Christian Apologetics and Research Ministry — Carm.org. Všetky práva vyhradené.

Pôvodný článok nájdete na: www.carm.org

Utrpenie môžeme zaradiť do troch kategórii: emocionálne, duševné a fyzické.

Existujú rôzne príčiny utrpenia: morálna skaza (zlo) ľudí, choroba, zemetrasenie, potopy, hladomor atď.

Poznáme niekoľko dôvodov, prečo Boh dopúšťa utrpenie, určite však nie sú dostatočným vysvetlením pre každé utrpenie. Skúsme preto vytvoriť zoznam rôznych dôvodov, prečo je v svete utrpenie a zlo.

SLOBODNÁ VÔĽA

— Boh nám dal slobodu vybrať si. Táto sloboda znamená, že môžeme aj rebelovať proti Bohu a robiť rozhodnutia, ktoré sú v protiklade s Jeho želaniami. Zlo je potom všetko, čo je v rozpore s Jeho dokonalou a svätou vôľou, a preto kto koná to, čo je v protiklade s Božou vôľou, pácha zlo. To je riziko našej slobodnej vôle. Zlo a utrpenie sú výsledkom zlých rozhodnutí v slobode, ktorú máme.

— Ako môže byť tento fakt vysvetlením pre prírodné katastrofy a choroby, ktoré prinášajú utrpenie? Biblicky povedané, Adam nebol iba reprezentantom svojich potomkov, ale bol aj prvým človekom a bolo mu dané panovať na zemi. Preto, keď on prestúpil Boží poriadok, hriech prišiel na svet (R 5:12) a tým aj skutočnosť, že ľudia odpadli od Boha, a to sa šírilo celými dejinami.

NEDOKÁŽE BOH ZASTAVIŤ ZLO A UTRPENIE, PRETOŽE JE BEZMOCNÝ?

— Toto tvrdenie sa určite nezakladá na pravde. Boh dovolil, aby sa zlo dialo z dôvodov, ktorým čiastočne rozumieme, ale iným rozumieť nikdy nebudeme. Uvedomujeme si tiež, že Boh používa zlo aj na výchovu a vyučovanie ľudí. Nemôžeme však poznať všetky dôvody, prečo dovoľuje zlu a utrpeniu, aby existovali vo svete. Ak Boh nezastaví zlo a utrpenie vo svete, neznamená to, že to nedokáže. Boh môže použiť utrpenie pre svoj nadprirodzený plán v prípadoch, keď chce ľudí niečomu naučiť, alebo ich vychovávať. Existencia utrpenia neznamená zákonite, že ho Boh nemôže zastaviť. Jednoducho to znamená, že Boh sa sám rozhoduje, čo urobí a čo nie.

KOĽKO ZLA TREBA ODSTRÁNIŤ?

— Otázka o odstránení zla nás vedie k uvažovaniu, že ak Boh môže odstrániť zlo, musí odstrániť všetko zlo. Inými slovami — so zlodejom musí byť odstránený aj vrah, ale aj zlo v myšlienkach, ktoré je v rebélii voči Bohu, ak má byť naozaj odstránené všetko zlo. Preto odstránenie zla a utrpenia, by znamenalo aj odstránenie ľudskej schopnosti slobodne sa rozhodovať. Ak chceme, aby Pán Boh odstránil zlo, vyžadujeme, aby odstránil všetko zlo, alebo iba časť? Ak odstráni iba časť zla, otázka existencie zla vo svete ostáva. Ak odstráni všetko zlo, budeme sa môcť ešte stále slobodne rozhodovať?

PREDCHÁDZANIE ĎALŠIEMU ZLU

— Je možné, že ľudské utrpenie, napr. rôzne druhy chorôb, môžu byť vnímané ako Boží prostriedok na odstránenie následného utrpenia, ktoré by bolo oveľa horšie. Toto sa na prvý pohľad nezdá byť serióznym názorom, pretože ak chce Boh odstrániť utrpenie, prečo na to používa iné utrpenie? A čo tak zemetrasenia a potopy, ktoré tiež spôsobujú utrpenie? Ako tie zapadajú do Božieho zámeru znížiť alebo odstrániť utrpenie, vynímajúc možno ľudskú smrť, ktorá samotné utrpenie ukončuje? Toto je naozaj ťažká otázka, aj keď to môže byť práve preto, že Boh používa určité utrpenie na to, aby nás ochránil pred ešte väčším utrpením. Je to vysvetlenie, ktoré však nedáva odpoveď na všetky záležitosti, týkajúce sa tejto témy.

{cit}Povedané jazykom Biblie, bolesť a utrpenie sú dôsledkom existencie hriechu vo svete.{/cit}

KVÔLI VÄČŠIEMU PLÁNU

— Pán Boh má plán. On všetko pozná a neprekvapuje Ho prítomnosť zla a hriechu, ktoré so sebou prinášajú utrpenie. Boh pozná od počiatku všetky veci, preto je bezpochyby schopný použiť aj utrpenie pre svoj veľký plán. Najlepším a najjednoduchším príkladom je utrpenie Ježiša Krista v rukách zlých ľudí. A práve kvôli utrpeniu Pána Ježiša smieme byť zbavení trestu za našu rebéliu voči Bohu. Bol to Boží odveký plán, aby bol Ježiš Kristus ukrižovaný kvôli našim hriechom. To znamená, že Boh počítal vo svojom dokonalom pláne s realitou zla a utrpenia a použil ho, pre naplnenie svojej vôle. To však neznamená, že Boh je autorom zla. Boh je nad všetkým a môže to použiť na vykonanie dobra. Ak to platí v tej najširšej rovine, prečo by to nemohla byť pravda aj v živote každého z nás?

KVÔLI VÝCHOVE A PRE POUČENIE

— Biblia hovorí, že Boh toho, koho miluje, vychováva a tresce a že žiadne skutočné Božie dieťa nemôže ostať bez výchovy a vyučovania. Je zrejmé, že výsledkom našej rebélie voči Bohu je utrpenie a je taktiež pravdou, že sa skrze utrpenie môžeme učiť, že takáto rebélia je zlá. Počas utrpenia a po ňom smieme ďakovať Bohu za to, že nás práve utrpenie naučilo nasledovať Boha a Jeho cesty.

Niekedy sa najväčšie veci naučíme práve vtedy, ak zakúšame dôsledky svojich činov a to je určite dobré. Ak vidíme, že vo svete existujú zlé následky skutkov, ktoré spôsobujú utrpenie, môžeme s istotou potvrdiť, že taktiež príde aj do našich životov budúce utrpenie, ako následok našej súčasnej rebélie. To nás môže logicky viesť k záveru, že potrebujeme byť oslobodení z našej rebélie voči Bohu, aby sme tieto následky nemuseli zakúšať na našom vlastnom živote. Pán Ježiš je odpoveďou na tento záver.

DÔSLEDOK HRIECHU

— Povedané jazykom Biblie, bolesť a utrpenie sú dôsledkom existencie hriechu vo svete. Adam, reprezentant celého ľudstva a stvorenia, rebeloval proti Bohu a priniesol do tohto sveta utrpenie. Hriech je viac, iba ako jednoduchý vzdor a porušenie Božích prikázaní. Hriechom je nasiaknuté celé Božie stvorenie a to prináša hladomor, nerovnováhu, zemetrasenia, choroby, a i. To neznamená, že Boh zlo stvoril. Práve opačne, je to Boh, ktorý používa zlo a utrpenie na pokračovanie a dokončenie svojho božského plánu.

ZLO SLÚŽI AKO VAROVNÝ SIGNÁL

— Zlo a utrpenie vo svete slúžia na varovanie proti prekročeniu Božích prikázaní a práve preto smú ľudia vidieť nevyhnutnosť nasledovania Boha. Božie cesty sú správne a dobré a ich nasledovanie vedie do bezpečia a ochrany. Dôsledky neposlušnosti voči Bohu sú manifestované v utrpení. Práve preto nám utrpenie vo svete jasne demonštruje potrebu nasledovať Božie slová a potvrdzuje nám skutočnosť, že to, čo povedal Boh, je správne.

ZANECHÁVA STOPU

— Je možné, že Boh jednoducho dovoľuje zlo a utrpenie vo svete na dôkaz toho, že rebélia oproti Nemu prináša utrpenie a bolesť, možno používa tento prirodzený spôsob. Možno nám raz v súdny deň povie tieto slová: „Vidíš, čo rebélia proti mne priniesla svetu?“ Toto sa zdá ako veľmi jednoduché, ale môže to byť jeden z dôvodov, prečo Boh vo svete dovoľuje existenciu bolesti a utrpenia. Veď či nás nestvoril na svoj obraz a nedal nám slobodu rozhodnúť sa? A či sme nerebelovali vo svojej slobode? Ale áno, rebelovali sme. Mal z nás teda Boh urobiť robotov alebo obmedziť našu slobodu natoľko, že by sme nemali možnosť žiadnej voľby? Pravdaže nie! Ale odkedy sme vo svojom poznaní limitovaní a odkedy sme svoju slobodu využili k rebélii, Boh nám dovolil mať to, po čom sme túžili a možno až na konci naše hriechy ukážu, že Božia cesta, bola správna.

SLÚŽI AKO PROSTRIEDOK PRE PRÍCHOD SYNA

— Smrť Božieho Syna je prostriedkom k tomu, že Boh odpúšťa tým, ktorí uverili v Pána Ježiša. Nikdy by však pán Ježiš nezomrel, ak by nebol aj človekom. V prípade, že bol človekom, musel sa narodiť ako každý iný. Ale preto, že bol bez hriechu, dôsledky Božieho hnevu sa Ho nedotýkali. V tom prípade mohol zomrieť za nás, a práve preto nám mohlo byť odpustené. Keby však vo svete nebolo utrpenie a zlo, Ježiš Kristus nemusel ísť na kríž. Môžeme teda povedať, že utrpenie a zlo sú nevyhnutné k tomu, aby sme videli obrovskú Božiu lásku voči ľuďom. Ježiš povedal, že najväčším skutkom lásky je to, ak niekto položí život za druhého. Ak je Boh láska a ak láska dáva, môže existovať iná, väčšia demonštrácia skutku lásky? A to všetko bolo dané kvôli utrpeniu vo svete.

NEPOZNÁME

Kým sme na svete, nikdy úplne nepoznáme, prečo Boh dovoľuje zlo vo svete. Ani spomínané dôvody neboli úplným výpočtom príčin a existencie zla. Môžeme však byť istí, že Ten, ktorý je vševedúci, pozná a vie, prečo toleruje prítomnosť zla vo svete.

Čo nám Biblia hovorí, čo Boh urobil so zlom? Hovorí, že poslal Ježiša, aby zomrel za naše hriechy a oslobodil nás od bolesti a utrpenia. Určite nie od absolútneho utrpenia, ale od toho, ktoré je dôsledkom našej rebélie voči Nemu. Rebélia následne prináša mnoho chorôb, bolesti a zla.

Nakoniec treba povedať, že Boh povoľuje zlo z určitého dôvodu, ináč by mu nedovolil existovať. Preto Mu musíme dôverovať, že vie, prečo to robí.

Christian Apologetics and Research Ministry — Carm.org. Všetky práva vyhradené.

Pôvodný článok nájdete na: www.carm.org