V prvom rade treba povedať, že Biblia hovorí o pekle ako o mieste, kde Boh nie je a ani nikdy nebude. To znamená, že tam nebude ani žiadna radosť, pokoj, láska, či nádej.

Pravdou tiež je, že Boh nikoho do pekla neposiela. My sa tam posielame sami. Boh urobil všetko preto, aby sme tam nemuseli ísť. Dal nám slobodnú vôľu, teda nie sme v živote naprogramovaní ako roboti. Toto je Jeho zámer so všetkými ľuďmi. Boh nás stvoril podľa svojho obrazu, preto máme slobodnú vôľu. Stvoril nás tak, že môžeme povedať „áno“ alebo „nie“, so slobodnou vôľou odmietnuť Boha, a tak prijať aj následky tohto odmietnutia.

V určitom slova zmysle môžeme povedať, že Boh do pekla nikoho neposiela, pretože následky nášho odmietnutia zakúsil namiesto nás Ježiš Kristus. Boh v podobe ľudí, kníh, prednášok, kázni a modlitieb kladie svoje „prekážky“ na našej ceste do pekla. Robí všetko preto, aby nás na našej životnej ceste odvrátil z nesprávneho smeru a viedol úplne opačne, k záchrane od následkov našich zlých rozhodnutí. Všetky Božie prekážky môžeme tiež odmietnuť, a tým sa slobodne rozhodnúť, že skončíme na mieste zvanom peklo.

Boh v podobe ľudí, kníh, prednášok, kázni a modlitieb kladie svoje „prekážky“ na našej ceste do pekla.

Niekedy dostaneme otázku: „Ako môže Boh posielať svoje deti do pekla?“ Boh určite svoje deti do pekla neposiela. Tu treba vidieť rozdiel v tom, že nie každý človek je automaticky Božie dieťa. Na druhej strane platí, že ak je niekto dieťaťom Božím, je zároveň oslobodený od následkov, ktoré pramenia z odmietnutia Boha. Čiže je oslobodený od trestu za hriechy.

Takže posiela Boh ľudí do pekla? Je Boh zodpovedný za choroby vo svete? Je priamo zodpovedný za to, že sa mnohí dostanú do väzenia? Môže za to, že niekto skončí na elektrickom kresle? Privoláva Boh vojny? Spôsobuje zlomené srdcia a nešťastné rodiny? Všetky tieto veci sú následkami hriešnej prirodzenosti človeka a sú vlastne výsledkom rebélie človeka voči tomu, čo chce Boh. Sú tiež výsledkom ľudskej pýchy, chamtivosti, sebectva, túžby po moci a všetkého toho, čo prináša iba túžba po vlastnom prospechu a nie prospechu aj pre ostatných.

To je ovocie hriechu človeka. Práve to prináša množstvo utrpenia vo svete. Neexistuje na to iné vysvetlenie. Tým „najväčším“ hriechom je odmietnutie toho, čo vykonal Ježiš Kristus pre našu záchranu od večného zatratenia, ako sa tiež peklo niekedy nazýva.

Ľudské hriechy zvykneme deliť do kategórií. Hovoríme o vraždách, znásilneniach, ale to všetko môžeme zhrnúť pod jeden hriech a tým je odmietanie toho, čo pre nás urobil Ježiš Kristus. Inými slovami — ten hriech sa nazýva nevera v Boha. Všimnime si, čo sa píše v Biblii. Ježiš Kristus nehovorí: „A keď príde (Duch Svätý), poučí svet: o hriechu, že ľudia žijú skazene a vykrádajú banky… “. Pán Ježiš povedal: „A keď príde (Duch Svätý), poučí svet o hriechu, že neveria vo mňa.“

Je naivné myslieť si, že sa človek môže zahrávať s Ježišom Kristom a neočakávať za to náležité dôsledky. Aké smiešne je ľudské zmýšľanie práve v tejto záležitosti. Veď my, ľudia, prirodzene očakávame trest za oveľa malichernejšie veci, než je táto.

Ak vyskočíme z vysokej budovy, zákon gravitácie urobí hneď svoje. Môžeme povedať, že Boh je láska a to je iste pravda, ale zákonite musíme, na druhej strane, očakávať, že keď „úmyselne vstúpime do mláky, môžeme sa ošpliechať“. Ak si myslíme, že pôjdeme proti zákonu gravitácie, tak nás to v konečnom dôsledku zničí. Určite máme radi naše malé deti, ale ani táto hlboká láska nezabráni tomu, že sa dieťa popáli, ak priloží prsty na horúci sporák.

Copyright © 1999, Grace Communications. Všetky práva vyhradené. Pôvodný článok nájdete na: christiananswers.net

Úprimne verím, že zatratení sú práve tí, ktorí rebelujú až do úplného konca, pretože dvere pekla sú zamknuté zvnútra. Všetci tí, čo sú v pekle, si sami vybrali peklo. Sami seba uisťovali, že peklo neexistuje.

Žiadna duša, ktorá veľmi vážne a neustále hľadá radosť, ju nakoniec nemôže minúť. Tí, čo hľadajú, nájdu. Tým, čo klopú, bude otvorené. A my sami môžeme túto radosť prijať, možno aj v našej ťažkej hodine. Znova sa to však môže opakovať a my nakoniec opustíme toto bezpečné miesto. Potom nám ostane iba žiaľ nad naším zlým položením…
/Prevzaté z Problém bolesti a Veľký rozvod, C.S. Lewis, autor Narnie (1898–1963), zahrnuté v The Quotable Lewis, 1989 Tyndale/

V určitom slova zmysle dáva myšlienka o pekle zmysel nášmu životu. Hovorí nám o tom, že naše morálne rozhodnutia, ktoré každodenne robíme, majú dôležitosť pre večný život, že naše správanie prináša dôsledky siahajúce za hranice pozemského života, že Boh sám berie naše rozhodnutia vážne.

Učenie o pekle nie je iba nejaké zastarané teologické zastrašovanie z obdobia stredoveku. Naopak, nesie so sebou dôležité sociálne dôsledky. Bez presvedčenia o konečnej a zvrchovanej spravodlivosti, je ľudský zmysel morálnej zodpovednosti zrušený a sociálne putá spretrhané.

Pravdaže tieto úvahy nie sú najdôležitejšie pre dôvody našej viery v peklo. Ježiš opakovane varoval, že ak sa tu na zemi odvrátime od Boha, budeme od Neho odlúčení aj po smrti, večne.

Stále platí: „Odplatou za hriech je smrť.“ Pavol tiež hovorí: „.ale Božím darom milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“ (List Rímskym 6:23) Pokiaľ žijeme, nikdy nie je neskoro prosiť Boha o odpustenie a Boh nám určite odpustí.
/Prevzaté z Answers to Your Kids' Questions, by Chuck Colson, 2000 Prison Fellowship Ministries./

Bez pochybovania smieme povedať, že nikto, kto v tomto živote získal Krista, nebude trpieť v pekle. Boh nenechal privalený kameň pre záchranu tých, ktorí reagujú na volanie Ducha Svätého a Jeho usvedčovanie z hriechu .

Aj život ľudí zatratených v pekle, je večný a nemôže to byť inak. Smrť nie je koniec existencie, ale pokračovanie života vo večnosti, ktorým Boh láskyplne obdaroval človeka. Život v pekle je však život v bolesti a oddelení od Boha, v úplnej tme a samote.
/Prevzaté z In Defense of the Faith, by Dave Hunt, 1996 Harvest House Publishers/

Biblia hovorí, že Boh peklo pripravil pre diabla a jeho démonov (Evanjelium podľa Matúša 25:41) a že Boh „… nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2. list Petra 3:9). Boh urobil všetko, čo bolo možné, aby nás zachránil z hrôzy, z hrôzy pekla. Ale na konci všetkého Boh nezmení ani neporuší rozhodnutie tých, ktorí sa vedome a úmyselne rozhodli odvrátiť sa od Neho.
/Daryl E. Witmer z AIIA Institute/

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí v Neho, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale, — ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
/Evanjelium podľa Jána 3:16–19/

Text copyright © 1999, Grace Communications. Všetky práva vyhradené. Pôvodný článok nájdete na: http://christiananswers.net