Evanjelium ma zachránilo z priepasti zúfalstva.

Počas dospievania som neustále bojovala s depresiami. Všetko sa začalo, keď zomrela moja stará mama. Zmenila som školu a stratila blízkych priateľov. Krátka úľava prišla počas vysokej školy. Po narodení mojich dvoch detí ma však zúfalstvo vtiahlo do temnoty, ktorú som dosiaľ nepoznala.  Desilo ma to. Myšlienky a pocity, ktoré ma pohltili, boli paralyzujúce. Upadla som do hlbokej priepasti a nemohla nájsť cestu von.

Čo urobil Ježiš

Ako školená poradkyňa som skúsila všetko, o čom som vedela, že mi môže pomôcť prekonať to. Hoci mi to prinieslo momentálnu pomoc, neprinieslo mi to nádej, po ktorej som túžila, a ktorú som potrebovala najviac. Jedného dňa som preto vyhľadala pomoc svojho pastora.

Vyrozprávala som mu, čo všetko som urobila, aby som sa z tej priepasti dostala. Boli to všetko dobré a nápomocné veci. Vypočul si zoznam zručností, ktoré som využila, aby som si poradila, stratégie, ktorými som chcela zmeniť svoje životné okolnosti a všetky vonkajšie riešenia, ktoré som skúsila. „Ale nepočul som vás rozprávať, ako dôverujete tomu, čo pre vás už Kristus vykonal,“ odpovedal.

Musela som sa tváriť nechápavo, pretože to zopakoval ešte raz.

V mysli som si hovorila: „Čo má toto spoločné s mojou depresiou? Prišla som tu zistiť, čo mám robiť, aby sa môj život zlepšil."
Pokračovali sme v rozhovore o tom, čo znamená, že Ježiš za mňa žil dokonalý život, zomrel a bol vzkriesený kvôli mne. Pravdou je, že hoci som v ten deň neopustila kanceláriu úplne vyliečená a zmenená, odišla som s novým zrnkom nádeje. S odstupom mesiacov táto nádej narastala. Bola zakorenená hlboko v mojom srdci a po nejakom čase začala prinášať ovocie.

Hoci rozhovor s mojím pastorom možno neotriasol zemou a to, o čom sme sa rozprávali nebolo nič svetoborné, pripomenul mi pravdu, na ktorú som zabudla. Pripomenul mi, že nádej a radosť nenájdem v tom, čo môžem urobiť ja, ale v tom, čo pre mňa urobil Ježiš.

Okrem toho, čo všetko som počas dlhých rokov urobila preto, aby som sa zbavila depresie, Ježiš pre mňa vykonal evanjelium. A práve to mi prinieslo pretrvávajúcu radosť. Depresia a zúfalstvo má rafinovaný spôsob ako vás zbaviť nádeje. Budúcnosť je temná a bezútešná. Ticho a izolácia sú ohlušujúce. Zdá sa, že koniec toho je v nedohľadne.
Ale evanjelium dáva nádej.

Evanjelium nádeje

Ježiš povedal svojím učeníkom: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet" (Jn 16:33). Život nie je bezproblémový. Ježiš nezjednodušoval  význam toho, čo znamená nasledovať Ho. Život bude ťažký. Ale naša nádej pramení z toho, čo vykonal Kristus: premohol hriech a smrť.

Evanjelium Ježiša Krista nám hovorí, že Ježiš bol mužom bolestí. Bolesť a utrpenie v Jeho živote mu teda neboli cudzie. Stretol sa s pokušením, smútkom, strachom, chorobou a smrťou. Zažil odmietnutie, stratu, chudobu, samotu a urážky. Neexistuje slza, ktorú by sme vyronili a On by jej nerozumel. Ježiš vzal na kríž všetok náš hriech, hanbu a smútok. Niesol váhu našej viny a trestu. Trpel mukami odlúčenia od Boha, čo právom patrili nám.

Ale pretože bol bez hriechu, hrob ho neudržal. Keď vstal z hrobu, porazil hriech a smrť. Skrze vieru v Jeho dokonané dielo spásy, máme nádej večného života. Navždy na mieste, kde viac nebude smútku a sĺz.

Je toho viac. Nielenže máme nádej na večnosť, ale máme nádej tu a teraz. Kvôli tomu, čo pre nás Ježiš vykonal, sme boli včlenení do Božej rodiny. On je naším Otcom. Sme Kristovi spoludediči. Všetky Božie zasľúbenia pre nás platia.

Všetko, čo potrebujeme

To znamená, že keď je život ťažký, máme voľný a úplný prístup k trónu milosti. Môžeme k Nemu prichádzať s vedomím, že nás počuje, zaujíma sa o nás a že nám pomôže. Ako milované dieťa môžeme veriť, že nás zaopatrí. Môžeme spočívať v istote, že Jeho láska k nám nezávisí od toho, čo robíme my, ale od toho, čo urobil Ježiš. Viaže sa na to zasľúbenie:

„Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi." (Rim 8:38–39)

Rovnako máme zasľúbenie, že Ježiš v nás dokončí, čo začal. Nenechá nás nezmenených. Využije každú bolesť, každý smútok a každú slzu v našich životoch pre naše dobro a na Jeho slávu. Nie sme v tom sami. Boh sľubuje, že bude našou silou v slabostiach a že nám dá všetko, čo potrebujeme, aby sme pre Neho mohli žiť.

Depresia ma môže navštíviť znova. Ako povedal Ježiš, na svete máme súženie. Ale viem, v koho dúfam. Keď zúfalstvo zaťažuje moje srdce, potrebujem „zobrať srdce" a pamätať, že Ježiš „premohol svet." A pretože premohol svet a porazil hriech a smrť, viem, že môže vzkriesiť nádej v mojom srdci, ktoré je naplnené zúfalstvom.

CHRISTINA FOX © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Cesta so žalmistom

Konkrétne smútočné žalmy, čiže náreky, odrážajú naše vlastné zápasy so stratou a zlomenosťou. Pravdou ale je, že týmto žalmom ide o viac, než len o ventiláciu zármutku. Žalmista sleduje určitý cieľ. Ide cestou, ktorou môžeme kráčať aj my.

Náreky pozostávajú z trojdielnej štruktúry. Začínajú vyjadrením pocitov. Žalmista ide pred Pána a vysype všetky emócie, ktoré ho ťažia. Je k Bohu úprimný a odhaľuje mu celú hĺbku a šírku svojej bolesti. „Zaviazol som v hlbokom bahne, v ktorom niet sa kde postaviť; vošiel som do hlbokých vôd a prúd ma zaplavil. Ustal som od volania, hrdlo mi horí, oči mi vyhasli od vyčkávania na môjho Boha." (Žalm 69:3–4)

Ako žalmista vo svojej ceste pokračuje, presúva sa z vyjadrenia svojich pocitov k volaniu o pomoc. Vie, že iba Boh je ten, ktorý ho dokáže zachrániť, spasiť a obnoviť. Žiada o to, čo potrebuje, či už je to záchrana, milosť alebo spravodlivosť. „Navráť sa, Hospodine, vysloboď mi dušu; spomôž mi pre svoju milosť." (Žalm 6:5) „Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma!" (Žalm 27:7)

Nemeň smer

Pokračujúc vo svojej ceste, viera žalmistu sa posilňuje spomínaním na to, kým Boh je. Hľadí ako Božia ruka koná v jeho živote a uvažuje o Božej milosti v minulosti. Žalmista napokon prichádza na koniec svojej cesty. Jeho odpoveďou je utvrdenie sa v dôvere v Boha. Ponúka obetu chvály a uctievania. „Bože, je teraz na mne splniť sľuby, splatím Ti obete vďaky." (Žalm 56:13) „ Ale ja dúfam v Tvoju milosť. Nech moje srdce plesá nad Tvojou pomocou! Spievať chcem Hospodinovi, lebo mi dobre učinil." (Žalm 13:6)

Táto cesta skrze emócie v troch štádiách nie je niečím, čo sa udeje za noc. Žalmista prešiel týmito krokmi počas istého času. Ale predral sa. Kráčal vpred. Zostal v boji.

Príliš často som zotrvávala v prvom kroku. Vyjadrila som všetku bolesť môjho života Bohu a zostala som pri tom, ako keby sa to jednoduchým vyjadrením emócií celé skončilo. Ale nie je to koniec. Dostať zo seba všetko preč môže priniesť dočasnú úľavu, ale nie je to konečný cieľ. Musíme postupovať vpred a prepracovávať sa našimi emóciami na ceste k našej konečnej zastávke: dôvere a uctievaniu.

Ježiš pretrpel kríž

Táto cesta je možná jedine skrze Ježiša, muža bolestí, ktorý dobre poznal smútok (Izaiáš 53:3). Bol to Ježiš, kto pre nás vydláždil cestu, keď kráčal svojou vlastnou cestou zármutku. Počas tej osudovej noci v Getsemanskej záhrade vyjadril svoj žiaľ: „Veľmi smutná je mi duša, až na smrť." (Marek 14:34) Volal k Bohu o pomoc vraviac: „Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty." (Marek 14:36)

Veril vo vôľu svojho Otca, list Židom nám vraví, že „napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu". (Židom 12:2) Ježiš sa stotožnil so žalmistovým nárekom ako s vlastným, keď zvolal na kríži „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Žalm 22:2)

Ježiš zosobnil na kríži náreky sŕdc svojho ľudu. Stal sa vyvrcholením našich nárekov. A volá nás, aby sme naňho uvrhli všetky naše bremená. Vďaka Ježišovi a evanjeliu, môžeme prísť „ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas". (Židom 4:16) Môžeme so všetkými našimi emóciami a starosťami prísť za Ježišom a vedieť, že nás počuje, že mu na nás záleží a že v nás koná.

Dostať sa cez to

Toto robíme, keď sa držíme štruktúry nárekov. Kladieme bremená na nášho Spasiteľa. Voláme naňho prosiac o pomoc. On nás posilňuje skrze svojho Ducha a svoje slovo. Osviežuje nás a obnovuje v nás vieru v neho. A nakoniec odpovedáme v radostnom potvrdení dôvery a uctievaním. Žiaľ nášho života sa nás snaží od neho oddeliť, ale cesta nárekov nás vedie k nemu.

Možno ti prišla tvoja vlastná nečakaná správa. Možno sa nachádzaš v stave smútku, strachu alebo neistoty. Ak sa vieš stotožniť s nárekmi žalmistu, sám sa vydaj na cestu nárekov. Drž sa trojkrokovej štruktúry. Vojdi do temnej noci svojich emócií s vedomím, že v tebe vyjde svetlo Syna. Lebo „večer sa rozšíri plač, ale ráno je plesanie". (Žalm 30:5)

Christina Fox © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Zdvihla som oči na svojho syna. „Prepáč. Čo?“ spýtala som sa.

„Počula si niečo z toho, čo som povedal?“

„Nie,“ priznala som.

„Myslím, že si závislá od svojho telefónu,“ poznamenal.

Na mojom jazyku sa nazbierali ospravedlnenia a zdôvodnenia. Chcela som mu povedať o „dôležitom“ e-maile, ktorý som musela poslať. Ale pravdou je, že mal pravdu.

Vplyv technológií

Nedávno som napísala článok o investovaní obmedzeného času, ktorý máme k dispozícii s našimi deťmi. Jedným z najväčších žrútov nášho času sú technológie, a to pre prístup k virtuálnemu životu, ktorý nám umožňujú. Naše životy sa točia okolo tohto prístupu a jeho vplyv na nás je silný. Vždy je e-mail, ktorý treba skontrolovať, správy, na ktoré treba odpovedať, stavy, ktoré treba aktualizovať, obrázky a videá, ktoré treba vidieť či zverejniť. A musí to byť urobené hneď (alebo si to myslíme) — odsúvajúc všetko ostatné na vedľajšiu koľaj.

Vždy je e-mail, ktorý treba skontrolovať, správy, na ktoré treba odpovedať, stavy, ktoré treba aktualizovať, obrázky a videá, ktoré treba vidieť či zverejniť.

Technológie nepochybne prinášajú do našich životov mnoho výhod. Ale nemôžeme byť naivní, čo sa týka dôsledkov, v prvom rade ich dopadu na osobné vzťahy. Odlákavajú nás od kontaktu tvárou v tvár a skutočných autentických spojení. Väčšinu času sú zabijakom času. Vťahujú nás a pohlcujú hodiny. Myslíme si, že sa prihlasujeme, aby sme si skontrolovali jednu vec, a o hodinu neskôr konečne odídeme. Obmedzené zrnká piesku v hodinách nášho života padajú, zatiaľ čo naše prsty behajú po obrazovke alebo klikajú po celé naše utekajúce dni. A ako mi pripomenul môj syn, koľko zo skutočného života prepasieme, keď sú naše oči prilepené na obrazovku nášho virtuálneho života?

Technológie, ako akékoľvek iné dobro, sa môžu stať zlými, keď naše srdcia deformujú ich úlohu. To, že máme schopnosť čítať e-maily, správy a aktualizácie stavov, nás robí náhlivými. Je to zábava a jednoducho sa k tomu znova a znova vraciame. Ale čas je príliš hodnotný. Je to poklad sám osebe. A nemýľte sa: nadužívanie technológií túži po našom čase — našom poklade — ktorý túži po našich srdciach. Pomaly sa posúva bližšie a snaží sa propagovať modlu samého seba, snaží sa nás presvedčiť, že virtuálny svet „mňa, seba samého“ je dôležitejší ako skutočný život dejúci sa priamo pred nami.

Keď sa nad tým naozaj zamyslím, moje srdce je usvedčené. Nechcem, aby si moje deti mysleli, že sa viac starám o odpoveď na správu ako o ne. Keď uvážim, koľko času som premárnila, času, ktorý nikdy nezískam späť, som dvojnásobne usvedčená. Prichádza pocit viny. Snažím sa viac a určujem si pravidlá pre používanie technológií. Rozhodujem sa nebyť nimi pohltená.

Skôr či neskôr však znova zlyhávam.

Jeho milosť je silnejšia

Písmo sa dotýka všetkých oblastí nášho života, vrátane tejto bitky so spôsobmi používania technológií. Vo svojom liste Rímskym Pavol hovorí o svojom vlastnom boji s hriechom. Vyjadril frustráciu, s ktorou sa vieme všetci stotožniť: „Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím.“ (Rímskym 7:15) Všetci sme hriešnici. „Nieto spravodlivého ani jedného.“ (Rímskym 3:10) Kým žijeme v tomto svete, budeme bojovať proti svojej hriešnej prirodzenosti. Ale Pavol nás smeruje k zdroju našej pomoci: „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána!“ (Rímskym 7:24–25)

Mnohí z nás si môžu uvedomovať vplyv, ktorý na nás technológie majú, a cítia váhu našej viny pre premárnený čas. Ale ako hovorí Pavol, Ježiš je náš záchranca. Prišiel nás vykúpiť z každého jedného hriechu, vrátanie márnenia času pri smartfóne. Jeho dokonalý život sa stal naším. Jeho obetavá smrť plne splatila náš dlh. Toto znamená, že dielo Krista je dostatočné a kompletné, aby zakrylo všetky naše hriechy a dalo nám moc v boji.

Stále, keď zlyháme a potkneme sa v tomto boji proti hriechu, potrebujeme sa vrátiť k evanjeliu vždy znova a znova. Aj keď je ťah hriechu silný a aj keď nás technológie pokúšajú svojimi falošnými tvrdeniami o úspechu a dôležitosti, moc Božej milosti je silnejšia.

Je to Jeho milosť, ktorá nás zachraňuje od moci hriechu, a je to Jeho milosť, ktorá nás zachraňuje od prítomnosti hriechu v našich každodenných životoch. Kríž stojí pre nás, nie ako jednorazový zdroj odpustenia a uistenia o večnej spáse, ale tiež ako zdroj milosti pre každý okamih našich životov. A keď sa odvrátime od hriechu v pokání, môžeme odpovedať vzdávaním vďaky nášmu milostivému Bohu, pretože aj keď sme hriešnejší, ako sme si kedy mysleli, sme tiež viac milovaní a je nám odpustené viac, ako sme si kedy mysleli.

Vy to viete a ja to viem, že v našich životoch sú dôležitejšie veci, ako môžu ponúknuť počítače, telefóny a on-line platformy. Keď sa usilujeme vykupovať svoj čas pre večnosť, musíme odpočívať v Kristovej milosti a držať sa tohto prísľubu: „A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša.“ (Filipským 1:6)

Christina Fox © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Mnohí ľudia opisujú manželstvo ako laboratórium, ktoré podnecuje k rozvoju náš duchovný rast . Myslím si, že v rodičovstve je to rovnako. Boh používa rodičovstvo v mojom živote na to, aby ma zdokonaľoval a menil nepredvídateľnými spôsobmi. Dal mi dieťa, ktoré vyžaduje viac, než na čo som bola pripravená, a to preto, aby som bola závislá na Ňom a nie na svojich vlastných silách. Taktiež som sa o sebe mnoho naučila, a uvidela som vo svojom srdci veci, ktoré som nikdy vidieť nechcela. Postavila som sa tvárou v tvár hriechom, o ktorých som nevedela, že sú skryté hlboko v mojom vnútri, hriechy, ako netrpezlivosť, sebectvo, podráždenosť či nespokojnosť. No počas nepohodlnej a často bolestivej posväcujúcej úlohy rodičovstva to bolo čosi nevyhnutné a dobré.

Preč s nezávislosťou

Rodičovstvo je ideálnym miestom na posväcovanie našich životov. Je to oblasť života, ktorú sa nutne snažíme mať pod kontrolou. V kultúre, ktorá sa spolieha na okamžitý prístup k vedomostiam a faktom, sa mnohí obraciame na blogy, články, tweety a statusy, aby sme našli riešenia na každodenné problémy vo výchove detí. Spoliehame sa na naše knihy, systémy a programy, a keď zlyhajú, sme zúfalí alebo začíname hľadať odznova. Teda aspoň ja som to tak robila.

A potom mi Boh otvoril oči, aby som videla to, čo sa dialo pod povrchom mojich rodičovských výziev. Zistila som, že dôvodom, prečo je rodičovstvo často náročné je, že Boh si používa rodičovstvo na to, aby odstraňoval našu nezávislosť a hriech, ktorý nám zabraňuje v zotrvávaní v Ňom. Mojou skutočnou potrebou nebolo nájsť ideálny „uspi svoje dieťa" systém, najlepší tréningový program na nočník či top 10 spôsobov ako naučiť deti upratovať po sebe, no vidieť moju zúfalú potrebu spoliehať sa na Božiu milosť. Mnohokrát som hľadala radosť a uspokojenie v tom, ako dobre sa moje deti správajú alebo ako hladko deň ubehol. No Boh vedel, že to jediné čo potrebujem, sa dá nájsť iba v Ňom.

Zatiaľ čo som hľadala spôsoby, ako by som si svoje rodičovstvo uľahčila, Boh ma poslal hlbšie do zdokonaľovacieho ohňa, prinesúc do môjho života výzvy materstva, aby ukázal na seba, na môj jediný skutočný zdroj radosti a spokojnosti.

Božím cieľom nie je urobiť môj život pohodlný, bezpečný a predpovedateľný, ale urobiť ma svätou.

Niektoré dni je ten proces zdokonaľovania bolestivý a  mám chuť povedať: „Bože, ešte si so mnou neskončil?" V tieto dni, keď viac hrám rozhodcu, než poslúcham, keď deti nezvládajú domáce úlohy, a keď sa ešte pokazí práčka, sa znovu pýtam, prečo je materstvo také ťažké. No potom si spomeniem na evanjelium a na Božiu dokonalú lásku voči mne. A zabudli ste na napomenutie, ktoré vám znie ako synom: Nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá? (Židom 12:5). On ma nechce nechať tam, kde práve som — má pripravené niečo lepšie. Žiadna z výziev, ktorým ako matka čelím nie je zbytočná. Ani jedna. On si používa každú jednu v príbehu jeho evanjelia, ktoré víťazí v mojom živote.

Božím cieľom nie je urobiť môj život pohodlný, bezpečný a predpovedateľný, ale urobiť ma svätou. „Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil." (Rímskym 8:29–30)

Naplno oddaní Jeho práci

Možno ste sa v tom tiež našli. Život sa neuberá tak, ako ste si to predstavovali. Vaše deti nie sú dokonalé, vy nie ste trpezliví a už si ani nepamätáte poslednú noc, ktorú ste dobre spali. No vedzte, že Boh pracuje uprostred každého náročného dňa a rodičovskej výzvy.

Buďte citliví a oddajte sa Mu. Všímajte si hriech, ktorý vám zjavuje a choďte s ním pod kríž. Pamätajte, že Ježiš zomieral za každú jednu rodičovskú chybu, ktorú ste urobili a ktorú ešte urobíte. Hľadajte v Ňom radosť a spoliehajte sa jedine na jeho silu a múdrosť. Nech je vaša nádej v tejto pravde," A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša" (Filipským 1:6).

Christina Fox © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Vždy sa modlím za ich správanie, zdravie, pokrok v škole a ich priateľstvá. Modlím sa tiež za ich budúcnosť a ich povolania. Modlím sa, aby sa moji chlapci oženili s „milými kresťanskými dievčatami". No úprimne, keď sa modlím za svoje deti, najjednoduchšie je prosiť, aby ich životy boli hladké a bez stresu. Je ľahké modliť sa za ich pohodlie a jednoduchosť, za to, aby ich životy boli bez bolesti a náreku.

Keď to začína byť nepohodlné

Keď sa však zamyslím nad svojím vlastným životom a obzriem sa na svoju vlastnú cestu viery, vidím všetky výzvy a skúšky, ktorým som na tej ceste čelila, a to, čo prostredníctvom nich dobrý Boh uskutočnil. Vidím bolesť srdca, ktorú som prežívala, a utrpenie, ktoré ma priviedlo na kolená. Vidím tiež hriechy, s ktorými som bojovala, a modly, ktoré mi Boh milostivo vzal z rúk. Vidím, ako Boh použil všetky tie údolia a bolestivé okolnosti, aby ma pritiahol bližšie k Sebe, aby ma prečistil a aby ma naučil spoliehať sa na Neho.

Boli to tie najdôležitejšie udalosti môjho života, ale nie je jednoduché prosiť o to isté pre moje deti. Je ťažké žiadať, aby im Boh odhalil ich vlastný hriech, aby videli svoju potrebu Spasiteľa, aby boli zlomení nad svojou porušenosťou a naozaj sa naučili priľnúť k evanjeliu.

Tento druh modlitby je nepohodlný.

Cesta k väčšej časti z Neho

Znamená to, že sa budú musieť prekopať skalnatým terénom, ktorý som predtým zakúsila ja. Budú musieť prejsť svojím vlastným príbehom hriechu a pokánia — učenia sa, čo to znamená mať prázdne ruky. Pre mňa ako matku je strašidelné uvedomiť si, že ich životy nebudú hladké, pohodlné či bezpečné — nie v tom prípade, ak sa najhlbšie naučia, čo to znamená spoliehať sa na Boha. Moje deti vlastne budú možno musieť vydržať veľké skúšky, prechádzať temnými údoliami a zakúsiť obrovský smútok. To môže byť Božia cesta, ktorou im dá viac zo Seba.

Nechcem, aby moje deti brali Boha ako automat alebo ako poistenie pred ohňom. Chcem, aby k Nemu mali vášnivú lásku, ktorá je živá a vystupuje z nich, aby sa skláňali v Jeho nadvláde a aby boli radostne zakotvení v Jeho evanjeliu. Chcem, aby milovali Božie slovo a pevne sa ho držali v časoch neistoty. Chcem, aby ukazovali Ježiša svetu. To je to, čo chcem.

Nechcem, aby moje deti brali Boha ako automat alebo ako poistenie pred ohňom. Chcem, aby k Nemu mali vášnivú lásku, ktorá je živá a vystupuje z nich, aby sa skláňali v Jeho nadvláde a aby boli radostne zakotvení v Jeho evanjeliu.

Nič dôležitejšie

A bude to znamenať, že moje deti budú musieť vidieť, že zhrešili proti svätému Bohu a že iba cez milosť a obetu Jeho Syna im môže byť odpustené. Ježiš povedal, že tí, ktorým bolo odpustené málo, budú milovať málo (Lukáš 7:47). Moje deti potrebujú vedieť, čo to znamená. Musia vidieť obrovské hĺbky svojej hriešnosti a to, že bez Ježiša sú beznádejní. A musia dôverovať Ježišovi ako svojmu jedinému zdroju nádeje a spravodlivosti. Iba ak si uvedomia svoju potrebu Jeho a Jeho odpustenia, budú rásť, aby milovali Boha spôsobom, aký pre ne najviac chcem.

Táto cesta môže byť ťažká a modliť sa za toto môže byť strašidelné, ale naozaj nie je nič dôležitejšie… Otče, daj mojim deťom viac z Teba.

Christina Fox © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org