Napríklad olej a voda sa k sebe rozhodne nehodia. Iné veci by sa nemali miešať, napríklad ocot a bielidlo. Podľa článku, ktorý som nedávno čítal (Veci každodennej potreby, ktoré vás môžu zabiť — po jeho prečítaní sa budete báť vlastnej kuchyne), vzniká po ich zmiešaní toxický plyn. Radšej si dávajte pozor.

Zamyslite sa nad úvodnými slovami Evanjelia podľa Marka: „Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!“ (Marek 1:15)

Ježiš nám hovorí, že to nebude ľahké. Všimnite si, za koho sa vyhlasuje. Čas sa naplnil. Ježiš hovorí, že sme uprostred príbehu, podobne ako keď sme zistili, že prvým filmom zo série Hviezdnych vojen je epizóda IV. Ježiš hovorí, že čas na niečo čakal. Predchádzajúce storočia boli príbehom rastúceho očakávania a teraz, keď je Ježiš tu, sa všetko napĺňa. To na Neho čakali dejiny. Priblížilo sa Božie kráľovstvo. Všetky zázraky, ktoré Boh dávno prisľúbil, sa budú diať teraz, pretože Ježiš je tu. Priestor, čas a Božie zasľúbenia sa stretávajú práve v Ňom.

Blížili sa moje osemnáste narodeniny. Práve som si užíval príjemné letné popoludnie pri piknikovom stole, keď som si uvedomil, že Ježiš za mňa zomrel. Tie slová zrazu mali hlboký význam. Nielen že zomrel za celé ľudstvo, ale že zomrel za mňa. Akoby som bol jediný hriešnik na planéte a On položil svoj dokonalý, inšpirujúci a pokorný život za mňa. A potom vstal z mŕtvych, aby verejne dokázal svoju pravdu a zavŕšil dielo spásy. Bol som si istý jedinou vecou, že na tejto pravde chcem začať budovať svoj život. Chcel som, aby sa stal súčasťou môjho života.

Má to však háčik. Vzhľadom na to, kým je, nemôžeme Ho prijať len trochu. Veriť v Ježiša trochu znamená neveriť v Neho vôbec. Ježiš rozhodne nepristúpi na takúto hru a nestane sa len súčasťou nášho dokonalého života. Chce byť naším dokonalým životom. Ak si chceme vziať len „kúsok“ Ježiša a pridať ho do zbierky k veciam, ktoré považujeme za oveľa dôležitejšie, výsledok bude toxický a výbušný. Takýto prístup znamená zahrávať si s nebezpečnou chemikáliou.

Ježiš je dostatočne pokorný, aby prišiel k nám. No podľa Jeho podmienok, nie našich. Ak som chcel, aby vstúpil do môjho života, musel som sa stať Jeho nasledovníkom, a nie byť vodcom spolu s Ním.

A tak sa to stalo. Odovzdal som život Kristovi.

Tu sa však príbeh nekončí. Prijať Krista neznamená, že boj o to, kto bude koho nasledovať, sa skončil. Každý nový deň prináša potrebu znova potvrdiť moje rozhodnutie nasledovať Ho. To nezna— mená, že sa opakovane rozhodujem stať sa kresťanom, no stále znova a zno— va sa utvrdzujem v tom, čo znamená patriť Ježišovi. Tá časť môjho ja, ktorá by Ježiša rada spojila s tým, čo som už mal za sebou, sa neustále hlási o slovo.

Voľba, pred ktorou stojíme, je však neúpros— ná. Buď na prvé miesto postavíme Ježiša, alebo seba, buď Ho prijmeme úplne, alebo vôbec nie. Prijať Ho čiastočne nie je možné. Takáto kombinácia nefunguje. Ježiš nám nedovolí skombinovať Ho s ničím iným.

Collin Hansen © EVS — ukážka z knihy Stratení a nájdení