Ale čo ak existuje niečo, čoho sa môžeme pridržať? Lepšie povedané, čo ak existuje niekto, do koho môžeme vložiť svoju nádej? Biblia nás učí, že Boh nám nielenže ponúka povzbudenie, keď sme v ťažkej skúške, ale On aj vstúpi do hlbokej jamy, v ktorej sa nachádzame, aby tým prechádzal s nami.

Jozef v jame

Predstavme si ten emocionálny nátlak, ktorý musel Jozef vydržať. Potom ako ho jeho bratia zbili a predali obchodníkom, Jozef videl, ako sa uzavrela ďalšia dohoda. Midjánčania ho predali Egypťanovi (1. M 37:36). Jozef sa musel cítiť sám, keď bol odrezaný od svojej rodiny a domoviny. Bola to veľmi prekvapujúca situácia pre muža, ktorý sa narodil do rodiny obklopenej prísľubmi o Božej blízkosti.

Teraz na nachádza v cudzej krajine bez rodiny a mohlo by sa zdať, že sa celkom vzďaľuje od Božích požehnaní. Jozef je v ťažkostiach a zdá sa, že je veľmi osamelý. Autor knihy Genezis chcel, aby sme videli a cítili tú pochmúrnosť, aby v tom mohol poukázať na Boží zámer.

Božie zámery v ťažkostiach

Môžeme byť v pokušení vyvodiť si záver z okolností, ktoré boli v Jozefovom živote, že Boh bol buď nahnevaný na Jozefa, alebo ho úplne opustil. Podobne si aj my môžeme myslieť, že keď nastanú v našom živote ťažkosti, tak sa buď Boh jednoducho vyparil, alebo je s nami nespokojný.

„Boh nás nielen cez to všetko mení. Boh je v tom s nami.“

Ale čo ak majú skúšky odhaliť niečo iné? Čo ak nám Boh chce ukázať vzácnosť jeho lásky, kým posilňuje našu vieru? Neskôr v príbehu čítame tieto slová: „Hospodin bol však s Jozefom” (1. M 39:2). Boh ho neopustil v jame ťažkostí. Bol stále s ním.

Ale čo viac? Boh s ním niečo robil. Ťažkosti, v ktorých sa nachádzal, mali zmysel, nezostali bez pointy. V Biblii nachádzame inštrukcie, ako nezavrhnúť osobné ťažkosti ako niečo zlé. Namiesto toho máme hľadieť očami viery a vidieť za oponu, kde nás Boh premieňa, aby sme vyzerali viac ako On. Jakub dáva inštrukcie veriacim, aby s radosťou prijímali skúšky, pretože sú prozreteľne použité, aby posilnili našu vieru a aby sme vďaka nim dospeli. (Jk 1:2–4)

Ako Boh dáva pokoru

Žalmista nám pripomína, že Boh použil súženie ako nástroj, aby ho urobil poslušným. (Ž 119:67)

V Jozefovom živote môžeme vidieť, ako ho Boh týmto spôsobom menil. Keď čítame Jozefov príbeh, sme zasiahnutí morálnymi hodnotami, ktoré mal. Ale kde získal túto výchovu? Ako v ňom Boh spôsobil pokoru, ktorá sa pred Ním trasie a je vždy pripravená hľadieť na Jeho prikázania? Spomeňme si na Jozefa v mladšom veku. Nielenže mu chýbala značná miera taktu, ale aj pokora, keď hovoril svojim bratom o sne, čo sa mu sníval (1. M 37:1–11). Boh ho pokoril skrze skúšky. Okrem toho mu aj ukázal vzácnosť Božej lásky a vernosti (1. M 39:21–23).

Boh Jozefa neopustil, keď sa nachádzal v ťažkostiach, ktoré sa zdali nezmyselné. Jozef bol presne tam, kde ho Boh chcel mať — kde Boh mohol pracovať na tom, aby ho zmenil.

Boh je s tebou

Keď čítame a premýšľame nad životom muža, ako je Jozef, nepozeráme na ďalší úžasne mocný dokument na Netflixe. Samozrejme, sú určité fakty a detaily, ktoré si všímame ohľadom jeho doby a kultúry. Ale v jeho príbehu je aj mnoho toho, čo môžeme aplikovať do nášho života. Ako veriaci sa snažíme priblížiť k tomu istému Bohu. On k nám prehovára skrze svoje Slovo a zasľubuje nám, že bude pracovať v okolnostiach našich životov pre svoju slávu a pre naše dobro (R 8:28).

„Nikdy sa nepotopíme hlbšie, než by bol Kristus schopný zostúpiť. Nikdy sa nemôžeme vymknúť z jeho milujúcej zvrchovanosti.”

Rozmýšľaj nad tým, aká mocná je táto pravda. V tvojom živote neexistuje náhoda. Všetko je riešené s Božou prozreteľnosťou. Každá okolnosť, v ktorej sa nachádzame, či už je dobrá, alebo zlá, slúži pre naše večné dobro. Ťažkosti nie sú bezvýznamné, ale zmysluplné. Boh nás skrze ne premieňa, aby sme sa viac naňho podobali.

Boh nás nielenže cez ne premieňa, On je s nami uprostred našich ťažkostí. On vstupuje do našich skúšok s nami. Potešuje nás svojou prítomnosťou, preukazuje nám milosrdenstvo, chápe naše slabosti a občerstvuje nás svojím Slovom. Nikdy sa nepotopíme hlbšie, než by bol Kristus schopný zostúpiť. Nikdy sa nemôžeme vymknúť z jeho milujúcej zvrchovanosti. Prichádza k nám do našich ťažkostí, aby nám dal viac seba.

V akejkoľvek skúške sa nachádzaš

Čo môže pomôcť tomu, kto už nevládze ďalej plakať? Čo ťa uteší, keď vieš, že už neexistuje žiadna ďalšia možnosť liečby? Čo ťa upokojí, keď sú tvoje vzťahy zničené? Na koho sa obrátiš, keď mnohí proti tebe falošne svedčia? Čo ťa môže posilniť, keď ti minulosť zväzuje nohy?

Keď sa ti zdá, že životné skúšky sú až príliš ťažké, upriam svoju pozornosť na prítomnosť Boha a na to, že On vie o zámere všetkého, čo sa deje. To, čo sa deje, nie je náhoda a ty v tom nie si sám. Nie si opustený. Boh je s tebou v tvojich ťažkostiach pre Jeho slávu a tvoje dobro.

Erik Raymond © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Tu je pár základných rád pre pastorov, ktorí sa s mužmi stretávajú:

Počúvaj. Títo muži ťa už veľakrát počuli rozprávať. Toto je tvoja príležitosť vypočuť si ich. Pýtaj sa otázky, ktoré ti pomôžu lepšie im porozumieť. Zaujímaj sa o ich rodiny, prácu, koníčky, atď. Opýtaj sa ich, ako sa stretli so svojou manželkou, odkiaľ pochádzajú, čo presne robia vo svojom zamestnaní, aké sú vzťahy v ich širšej rodine. Pýtaj sa dobré otázky, a potom už len počúvaj.

Uč sa. A ako ich budeš pozorne počúvať, zistíš, že títo chlapci sú veľmi zaujímaví. Dokonca aj tí najtichší muži sa postupne otvoria, a keď sa to stane, niečo si získal. Pred pár dňami som sa stretol s mužom, ktorého by som nazval hrdinom vojny vo Vietname. Obetoval veľmi veľa, aby mohol poslúžiť mnohým, a keď som počúval jeho príbehy, vypočul som si veľa aj na tému spravodlivosti. Spoznal som muža, ktorý v tichosti slúžil Ježišovi celé desaťročia. Myslíte si, že taký mladý človek, ako ja, by sa mohol niečo od tohto kresťana naučiť? Samozrejme. Učím sa, keď vidím jeho lásku pre svoju manželku, deti, cirkevnú rodinu, susedov či priateľov. Učím sa z jeho húževnatej vytrvalosti v modlitbách. A to je príklad len jedného človeka, no okolo mňa sú celé zástupy, ktorí ma učili pevnej vytrvalosti.

Miluj. Keď sa budeš s mužmi zo svojho zboru rozprávať, budeš počuť príbehy slabostí a zlyhania. Pripúšťajú svoje nedostatky, výzvy, bolesť. Budú hovoriť o pokušeniach, hriechu aj pokání. Ako k tomu všetkému pristupovať? Miluj ich pravdou Písma. Definuj, ako vyzerá ich problém z pohľadu Božieho charakteru a Jeho zasľúbení a ukáž im, ako Ježišovo dielo odpovedá na ich slabosti. Sľúb, že sa budeš za nich modliť, dbaj na ich vykázateľnosť, no aj ty sám buď pred nimi vykázateľný. Miluj ich.

Veď. Jedna z vecí, ktorú na týchto stretnutiach milujem je, že často máme možnosť zbadať u ľudí známky skrytého problému skôr, ako sa dostane do toho najvážnejšieho štádia. To je vzácne zlato pastorálnej práce. Keď máš príležitosť všimnúť si u nich nesprávne myslenie alebo návyk, s láskou ho pomenovať a nasmerovať ich na Písmo — a keď to napokon aj oni sami pochopia — práve si vybojoval jedno dôležité pastorálne víťazstvo. Je nekonečne ľahšie katastrofe predchádzať, ako neskôr napravovať jej následky. Spoločné obedy s farárom/pastorom pomáhajú takéto tiché problémy identifikovať a ponúkajú možnosť v láske mužov viesť po tom správnom chodníku.

A napokon, nemusia to byť ani nejaké fatálne chyby či problémy v ich kresťanstve, ktoré sa počas vašich stretnutí vynoria. Často tieto stretnutia predstavujú len obyčajnú porciu modlitieb, čítania Biblie a vedenia. Je skvelé mať možnosť len tak si s mužmi sadnúť a povzbudzovať ich k vernosti evanjeliu. V čase medzi jednotlivými obedmi som mnohokrát u takto vedených mužov videl, ako sa stávajú vernejšími vo vedení svojich rodín, v osobnej zbožnosti aj osobnom svedectve. Je skutočne úžasné sledovať to.

Ak si pastorom, potom bude pre tvoju dušu dobré, ak sa takéto príležitosti na stretnutie s mužmi stanú tvojou prioritou. Potrebuješ dobré správy a povzbudenie. Potrebuješ spoznať ľudí, ktorí ti boli zverení. Potrebuješ sa starať o ich duše. Tak choď s vpred odhodlaním požehnať a prijať požehnanie, keď sa budeš snažiť bdieť nad ich dušami (Židom 13:17).

Erik Raymond 2012

Pôvodný článok nájdete na www.ordinarypastor.com