Vtedy som zakročila a povedala, že je to v poriadku, a že ich nepotrebujeme. Možno to bol ojedinelý prípad, alebo možno jej mama nechcela vyzerať príliš neústupčivá, pretože nechcela zahanbiť svoju dcéru. Všetci sme to už zažili! Avšak nechceme z toho spraviť zvyk, pretože by to mohlo viesť k tomu, že naše deti budú rozmaznané. Slovo rozmaznaný možno znie staromódne, ale skutočne opisuje dieťa, ktoré sa cíti oprávnené dostať všetko hneď, keď si to zažiada, aj keď to znamená, že bude neúctivé a neposlušné. Ak sa chcete vyhnúť tomu, že raz budete mať rozmaznané deti, prestaňte robiť týchto 7 vecí.

1. Upratovať po vašich deťoch namiesto toho, aby po sebe upratali ony.

Niekedy je jednoduchšie upratať neporiadok po vašich deťoch než ich učiť po sebe upratovať. Odolať pokušeniu je ťažké, ale skúste to. Po čase na hranie vymedzte aj dostatok času na upratovanie, aby ste sa necítili v zhone. Potom dajte každému dieťaťu jednu úlohu, aby ich to nezmohlo predtým, než všetko bude na svojom mieste. Povedzte im, že ak po sebe neupracú, budú niesť následky.

2. Nechať ich rozkazovať vám a rozprávať sa s vami neúctivo.

Rozmaznané deti vedia byť majstri manipulácie. Využívajú slová, aby vyvolali pocity viny a ovládali svojich rodičov. Hneď ako sa toto začne diať, dupnite si nohou. Musíte deťom ukázať akú rolu máte vy a akú oni. Ako rodič sa musíte ujať vedenia.

3. Dávať im všetko, čo chcú, aj keď to pre ne nie je dobré.

Hranice sú úplne nevyhnutné pre každého. Vašim deťom sa páčiť nemusia, no sú v ich najlepšom záujme. Pri vymedzovaní hraníc musia rodičia pracovať ako tím. Tieto hranice by sa mali týkať aj štýlu obliekania, filmov, ktoré pozerajú, hudby, ktorú počúvajú a taktiež aj priateľov, ktorých by mali, alebo nemali mať. Keď budú vaše deti dospievať, hranice môžu byť v určitých oblastiach miernejšie, no dovtedy ich musíte presadzovať. Inak sa z nich stanú len návrhy.

4. Nechať ich vzdať sa namiesto toho, aby sa snažili ďalej.

Ak vás vaše dieťa požiada, aby ste mu dovolili ukončiť nejakú aktivitu, alebo šport, uistite sa, že poznáte dôvod. Možno má na toto rozhodnutie dobré odôvodnenie, no ak sa jednoducho „necíti“ na to, aby vynakladalo snahu naďalej, nemali by ste mu dovoliť skončiť. Mnoho štúdií ukázalo, že mimoškolské aktivity pomáhajú deťom učiť sa cenné skúsenosti a zručnosti, a taktiež im môžu pomôcť aj v štúdiu.

5. Ospravedlňovať ich neslušné, alebo zlé správanie, pretože sú „ešte len deti“.

Odkedy znamená, že ak je niekto „dieťaťom“, môže byť neslušný, neúctivý, alebo ľahkomyseľný? Vek síce ide ruka v ruke s určitým správaním, hlavne ak ide o takévývinové štádiá ako napríklad lezenie a batoľatá, no nemal byť výhovorkou pre prejavy nezdvorilosti a neposlušnosti.

6. Nestáť si za dodržiavaním disciplíny.

Ak poľavíme na dohode o treste, alebo ju úplne zrušíme, ukazujeme tým deťom, že naše slová nemajú veľkú váhu. Takže, ak poviete vášmu dieťaťu: „Ak s tým ihneď teraz neprestaneš, pôjdeš hneď do svojej izby,“ stojte si za tým.

7. Robiť pre nich všetko.

Počas dospievania by sa mali vaše deti osamostatňovať. Nanešťastie to takto stále nefunguje, predovšetkým, ak sú zvyknuté na to, že všetko urobíte za ne. Začnite krok za krokom posilňovať ich nezávislosť a sebestačnosť tým, že obmedzíte množstvo vecí, ktoré pre ne robíte. Učte ich, ako to majú robiť a dajte im viac zodpovedností za domácnosť. Ak by nechceli vyhovieť, obmedzte čas, ktorý trávia na počítači, alebo pozeraním televízora. „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje,“ je dobré pravidlo, podľa ktorého by sme mali žiť v rodine.

© IMOM.COM

„Niekedy ďakujem Pánu Bohu za nevypočuté modlitby.
Nezabúdaj, keď hovoríš s mužom o poschodie vyššie,
to, že neodpovedá, neznamená, že sa o teba nezaujíma.
Najväčším darom od Pána Boha niekedy
sú nevypočuté modlitby.“

Pieseň rozpráva príbeh o šťastne ženatom mužovi, ktorý náhodou stretne počas futbalového zápasu svoju študentskú lásku. Spomenie si, ako sa urputne modlil, aby sa stala jeho dievčaťom. Vtedy k nemu prichádza manželka, láska jeho života, a on ďakuje Pánu Bohu, že tú modlitbu nevypočul.

Bola som na strednej škole, keď som si tú pieseň obľúbila.

Spomínam si, mala som šestnásť a bola tak trochu teatrálna. Ležala som na zemi v mojej izbe, počúvala túto pieseň a rozmýšľala o chlapcovi, do ktorého som bola zaľúbená. Modlila som sa, aby sme my takto nedopadli. O štyri roky neskôr som sa za neho vydala. Sme svoji už takmer 14 rokov.

Až po niekoľkých rokoch manželstva som zažila, aké to naozaj je sedieť v tme nezodpovedaných modlitieb. Po prvýkrát v mojom pohodlnom privilegovanom živote prišla bolestivá skutočnosť, ktorá zmenila môj život. Zasiahla ma priamo na najcitlivejšom mieste a zrazila na kolená.

Na niektoré moje modlitby Pán Boh neodpovedal tak, ako som dúfala, ale čoskoro ich naplnil iným spôsobom. Vtedy som Mu ďakovala, že je taký rýchly, a uznala som, že Jeho plán je oveľa lepší než môj.

Iné modlitby môjho srdca neboli tak rýchlo naplnené.

Zdalo sa mi, že od nich závisí môj život. Možno také modlitby poznáte. Možno práve teraz prežívate obdobie, v ktorom sa takto modlievate. Také modlitby nás privádzajú na kolená, úpenlivo prosíme, aby nám Pán Boh nejako odpovedal, ale namiesto toho počujeme len ohlušujúce ticho.

Roky som sedela v takom tichu, modlila som sa a naliehavo žiadala.

Prosila som Pána Boha, aby som sa stala mamou. Modlila som sa, aby vyriešil moju záhadnú neplodnosť. Úpenlivo som Ho žiadala, aby do môjho lona vložil vytúžené dieťatko.

Modlila som sa túto modlitbu dlhé roky a mala som pocit, že odpoveďou na môj plač je len obrovské ticho. Mala som zlomené srdce. Odvtedy prešlo už viac ako sedem rokov.

Dnes som za tým.

Môžem sa obzrieť späť na to, čo bolo, a jasne vidím, ako Pán Boh konal. Ako veľmi ma miloval.

Dnes sa môžem dívať na moje deti, na tri úžasné ľudské bytosti, ktoré ma volajú mamou. Pochádzajú z lona inej ženy a mojimi sa stali po adopcii. S jasotom môžem ďakovať Pánu Bohu za nevypočuté modlitby.

Keď tak robím, uvedomujem si, že dnes sa modlím inak ako pred rokmi.

Je to tým, čomu som sa vtedy, keď Pán Boh neodpovedal na moje modlitby, naučila. A to, že možno, ale naozaj len možno, sa modlím za nesprávne veci.

Netvrdím, že bolo nesprávne či zlé modliť sa, aby som otehotnela alebo túžiť po deťoch. Hovorím len, že cez túto skúsenosť som sa naučila, čo to je pátrať po Božom pláne pre môj život viac, ako snažiť sa Ho presvedčiť o svojom.

To neznamená, že by sme sa mali prestať modliť za veci, na ktorých nám v živote záleží.

Určite sa ďalej modlime za uzdravenie, prácu a obnovenie vzťahov. Vytrvajme v modlitbách za bezpečie, pokoj a Božiu starostlivosť. Pán Boh chce, aby sme Mu to predkladali. To, čo navrhujem a čomu ma naučila každá jedna nevypočutá modlitba, je všetko Mu to prinášať s očakávaním na Neho.

Povedať: „Pane Bože, viac ako čokoľvek iné chcem to, čo chceš pre mňa Ty.“

Alebo tak, ako povedal Pán Ježiš: „Nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.“

Priatelia, je to odvážna modlitba. Je totiž pravdepodobné, že Pán Boh, ktorý nás stvoril a ktorý nás miluje viac, ako sme schopní pochopiť, Pán Boh, ktorý mal určitý zámer a cieľ, keď nás dal na túto zem, nám chce dať väčšie a dôležitejšie veci než čokoľvek, za čo sa modlíme.

Jeho láska a starostlivosť o nás je príliš veľká na to, aby ju dával skúpo.

Stále prosím Pána Boha o určité veci v mojom živote, aby sa stali, či nestali, pretože verím, že On sa stará o to, po čom túžim a aké nádeje ukrývam hlboko v srdci.

Ale viac než to. Viem, že Jeho plán pre môj život odplavuje moje plány ako voda. A tak sa učím, viac a viac, prichádzať k Pánu Bohu s očakávaním a pýtam si od Neho také srdce, ktoré túži po Jeho zámeroch.

Heather Avis
Pôvodný článok nájdete na: storylineblog.com

Pre mňa je vďačné srdce niečo, v čo dúfam a modlím sa za to, aby ho moje deti mali.

Takže denne hovorím mojej štvorročnej dcére:

Buď vďačná za to, čo máš, nie chamtivá po tom, čo nemáš.

Ale niekedy, v tomto svete väčších, lepších, rýchlejších a silnejších, kde porovnávanie sa stalo každodenným merítkom, je prejavovať vďačnosť tak náročné, ako výstup na vysokú horu (dokonca aj pre tých z nás, ktorí nemajú štyri roky).

A ako rodič som pokrytec.

Hovorím mojej dcére, aby bola vďačná a nie chamtivá, a potom o sekundu neskôr zistím, že rolujem Instagramom a túžim po väčšom, lepšom, rýchlejšom a porovnávam môj život s tými, ktorí sú okolo mňa.

Viac času strávim premýšľaním o tom, čo nemám a čo iní majú, než ďakujem Bohu za veci, ktoré mám pod nosom.

Udivuje ma, aké ľahké je učiť ostatných, ako sa správať a reagovať v danej situácii, ale aké ťažké je, keď sa v tej situácii ocitne človek sám.

Niekedy príde ku mne moja štvorročná dcéra a niečo si pýta.

Povedzme žuvačku, pretože to sa stáva viackrát za deň. Ak je moja odpoveď „nie“, hneď mi začne rozprávať, že nikdy nemala žuvačku, nikdy už žuvačku nedostane a jej kamaráti žuvačku majú.

Uprostred jej beznádeje ju zastavím a poviem: „Je mi ľúto, že sa takto cítiš. Teraz porozmýšľajme nad troma vecami, ktoré máme, a za ktoré sme vďačné.“

Jej odpoveď zvyčajne zahŕňa sladkosti a šišky, pretože kto nie je vďačný za sladkosti a šišky? A keď spravíme túto veľmi jednoduchú vec (povedz nahlas, za čo sme v našom živote vďačné), zabudne na žuvačku.

Skutok vďačnosti je jednoduchý, ale mocný.

Som si takmer istá, že toto leto som jedinou osobou, ktorej sa nepodarilo vziať si dovolenku.

Prichytila som sa na rôznych sociálnych sieťach, ako si pozerám fotky mojich priateľov pri jazere alebo na pláži, alebo ako kempujú, alebo v lietadle, ako smerujú do ďalekej krajiny. Pozerala som sa na ne a vo svojom srdci som si hovorila: „Ja nikdy nikam nechodím, ja sa nikdy nikam nedostanem a každý, koho poznám, niekde ide.“

Moje srdce nie je vďačné.

A v týchto momentoch, ktoré, zahanbene priznávam, sa počas tohto leta zopakovali viackrát, cítim, že Pán do mňa nežne štuchá svojim lakťom,

„Heather, buď vďačná za to, čo máš, nie chamtivá po tom, čo nemáš.“

A keď sa skutočne zastavím, aby som rozmýšľala o veciach v mojom živote, za ktoré som vďačná, môj prístup a postoj môjho srdca sa začína meniť. Pretože, bez ohľadu na to, ako všedne môže môj život vyzerať, bez ohľadu na to, ako veľmi túžim robiť vzrušujúce veci, ktoré robia iní okolo mňa, mám najmenej milión vecí, za ktoré môžem byť vďačná.

A tak ich začnem hovoriť nahlas alebo ich zapisovať, aby som si ich pripomenula. A keď to robím, pretváram svoje srdce na „vďačné srdce“.

Sila vďačného srdca, takého, ktoré si radšej uvedomuje to, čo má, než by hľadalo to, čo mu chýba, môže zmeniť tvoj deň, tvoj týždeň, tvoje leto, môže zmeniť všetko.

Takže sa ťa pýtam, za čo si dnes vďačný?

Heather Avis
Pôvodný článok nájdete na: storylineblog.com