Modlíme sa, stenáme, voláme k tomu Jedinému, čo môže urobiť niečo v náš prospech, ale kamkoľvek sa otočíme, nevidíme Ho nikde nablízku, presne ako Jób (Job 23:3, 8–9). Zdá sa, že mlčí, a my sa snažíme potlačiť strach z toho, že možno túto túžbu nenaplní. Trápime sa, že sa k nám nedostane. Sme nervózni z toho, ako bude život, ktorý sa pred nami rozprestiera, možno vyzerať s touto nenaplnenou túžbou, čo nám v srdci stále bije. Uvažujeme, či bude hriechom ďalej túžiť, ďalej sa modliť, volať, stenať. Ako správne žiť v tom čakacom priestore medzi prosbou a získaním?

Trpezliví v našom čakaní

Tu do hry vstupuje trpezlivosť — trpezlivosť tak so svojou vlastnou osobnou vierou, ako aj tým Bohom, ktorý nás vyzýva k viere, ktorá produkuje trpezlivosť.

Trpezlivosť nie je úplne to isté, čo čakanie. Kým čakanie je niečo, čo robíme, trpezlivosť je niečo, čo ponúkame. Čakáme, lebo musíme — nemáme v tejto veci veľmi na výber. No kým čakáme, dávame nášmu Otcovi trpezlivosť ako svoj dar. V čase mlčania, uprostred čakania chce trpezlivosti prehlasovať: „Pane, milujem Ťa. Viem, že Ťa nemilujem tak, ako by som mal, ale chcem Ťa milovať viac ako Tvoju odpoveď na moje modlitby. Vynasnažím sa a ponúknem Ti svoje trpezlivé srdce, kým odo mňa budeš žiadať, aby som v tej veci čakal.“

Čo je vlastne trpezlivosť? Trpezlivosť sa podobá na vytrvalosť. Jakub nás povzbudzuje, aby sme potichu vyčkávali ako roľník čaká, kým vyrastie jeho úroda (Jk 5:7–11). Pavol nám hovorí, aby sme „v súžení boli trpezliví“ (R 12:12) a vyzýva nás, aby sme to uprostred bolestivých okolností zvládali bez sťažností či hnevu. A pripomína nám, že trpezlivosť je druhom ovocia stále rastúceho života Ducha v nás a dôkazom, že patríme Kristovi Ježišovi (G 5:22–24).

Trpezlivosť dokazuje našu lásku k Bohu a našu dôveru, že Jeho plán za to čakanie stojí. Trpezlivosť ponúka nášmu nebeskému Otcovi pokojné srdce. Kajáme sa zo svojej nervozity a mrzutosti z toho, že zdanlivo mlčí. Dívame sa s pokojom do tmy okolo nás a robíme rozhodnutie veriť tomu, čo nám hovorí o sebe, a opierame sa o vedomie, že On skutočne vidí, vie o tom, stará sa napriek tomu, ako sa to javí v našej súčasnej situácii.

Láska, ktorú je vidieť

Trpezlivosť je nádherný spôsob, akým Bohu preukazujeme svoju neochvejnú lásku. Pavol nám hovorí, že skutočná láska je trpezlivá (1. K 13:4), a preto milujeme Boha skrze našu trpezlivosť, keď

• sa neprestávame vytrvalo modliť za to túlavé dieťa;
• sa pokojne vyrovnáme s obávanou diagnózou;
• statočne to zvládame, keď čelíme našej bolestnej rozlúčke;
• dôkladne zvážime neodvratný dlh;
• verne vytrváme do konca v práci, ktorá je pramálo zaujímavá, či
• v tichosti prijmeme Boží plán pre našu budúcnosť, hoci sa líši od našich snov.

Trpezlivosť, ako každá iná kristovská cnosť, je živená našou láskou k Bohu — Bohu, ktorému sa dá dôverovať vo všetkom, čo robí, a za každej okolnosti. Trpezlivosť ukazuje našu lásku k Bohu. Trpezlivosť hovorí: „Pane, milujem ťa viac ako svoju vytúženú odpoveď v tejto ťažkej situácii.“ Môžeme Bohu ukázať svoju lásku skrze našu trpezlivú vytrvalosť, keď skúša pravosť našej viery, viery drahšej ako zlato, viery, ktorá môže priniesť Ježišovi Kristovi chválu, slávu a česť (1. Pt 1:7).

Kľúč k vernej poslušnosti

Trpezlivosť je kľúčom k vernej poslušnosti. Život, ktorý sa navonok prejavuje pokojným odovzdaním Božím cestám a vôli. Rozmýšľajte so mnou o tom, ako nám trpezlivosť môže pomôcť s nadšením prijímať Desať Božích prikázaní (2. M 20:3–17):

1. Trpezlivé srdce nám pomáha byť spokojnými s Bohom ako naším jediným Bohom. On sa stáva dostatočným — stále a navždy.
2. Trpezlivé srdce nám pomáha uctievať Boha tak, ako nás to požiadal robiť — bez toho, aby sme svoje srdce zapĺňali bôžikmi svojich vlastných túžob.
3. Trpezlivé srdce si pamätá, koho sväté meno vyslovujeme, a pomáha nám, aby sme sa ako rodina podobali nášmu prvorodenému Bratovi.
4. Trpezlivosť nám pomáha odstupovať od náročných programov, aby sme rozvíjali program zameraný na Boha.
5. Trpezlivosť nám pomáha ponúkať vďačnosť a úctu našim rodičom, ktorí majú ďaleko k dokonalosti.
6. Trpezlivý veriaci je ten, ktorý život rozdáva, a nie ktorý ho odsáva.
7. Trpezlivé srdce je opevnené pred sexuálnym pokušením a chaosom v manželstve.
8. Trpezlivosť mení chamtivých mamonárov na štedrých darcov, lebo na nás čaká väčšia odmena.
9. Trpezlivé srdce nám pomáha, aby sme hovorili pravdu, pretože vieme, že keď sa naplnia všetky Božie zámery a konečne napravia všetky krivdy, Boh podá pravdivé svedectvo o svojich služobníkoch.
10. Trpezlivé srdce môže Bohu povedať: „Keď mám teba, nič iné už nepotrebujem.“

Trpezlivosť znamená milovať Boha, pretože máme spokojné srdce. Je to rozvaha, ktorá nám pomáha zastaviť sa dosť dlho na to, aby sme sa samých seba pýtali: „Akej veci, týkajúcej sa Boha, nerozumiem v tejto situácii? Prečo som taký netrpezlivý? Prečo mi tu Boh nestačí?“ Trpezlivosť nás vezme hlbšie do Božieho srdca. Vytvára zmysel pre očakávanie, čo prinesie zajtrajšok kvôli Božej dobrote, ktorú „uchoval pre tých, čo sa [ho] boja“ (Ž 31:20).

Nikdy dopredu nevieme, akou dobrotou nás Boh zahrnie v najbližších dňoch!

Všetko, čo potrebujeme

Trpezlivosť znamená milovať Boha dostatočne na to, aby som povedal: „Vďaka ti,“ aj za ťažké veci. Pravá trpezlivosť, počas všetkých život meniacich a dušu zdrvujúcich skúseností prežitých medzi narodením a nebom, je pokorný dar, ktorý ponúkame Bohu. A On je ten, ktorý nám umožňuje Mu ten dar ponúkať.

Pavol nám hovorí, že je to moc jeho slávy, ktorá nás všemožne posilňuje „ku všetkej vytrvalosti a trpezlivosti“ (Kol 1:11). Koniec-koncov, trpezlivosť je vzkriesený Kristus, ktorý žije v nás, keď vyhlasujeme: „Ak mám Ježiša, mám všetko, čo potrebujem.“

Jani Ortlund © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Vyrástla som s tým, že som verila lži. Lži, ktorú som si so sebou niesla až do dospelosti. Verila som, že budem šťastná, keď sa mi konečne splnia moje sny. A tak som tvrdo drela — naozaj tvrdo –, aby som okolo seba nazhromaždila všetko, po čom túžilo moje srdce.

Tyrania strachu

Ale potom, keď som zistila, že začínam dosahovať niektoré svoje ciele, začala som mať strach z toho, že by som ich mohla stratiť. Akým krutým dozorcom bol pre mňa strach! Chytil ma do siete pochybností a sústredenia sa na samú seba a okradol ma o radosť.

Na jednej strane som sa bála, že moje manželstvo bude slabé a zraniteľné a na druhej strane som sa bála bolestivej samoty z toho, že by som bola nezadaná. Bála som sa tlaku z úspechu a bála som sa hanby z neúspechu. Bála som sa neplodnosti a bála som sa tehotenstva. Bála som sa zodpovednosti, ktorá prichádza s výchovou detí a bála som sa prázdnoty z domova bez detí. Bála som sa stresu z práce mimo domova a bála som sa izolácie, ktorú by som zažívala, keby som zostala celý čas doma. Bála som sa, že vyzerám nevyspelo a bála som sa, že zostarnem. Čoho som sa vlastne nebála? Tak toho bolo veľmi málo.

„Bála som sa okolností v mojom živote viac ako Boha.”

Nenávidela som to, že som taká ustráchaná. Nenávidela som to, čo tieto strachy urobili mne a tým, ktorých milujem. Snažila som sa logicky ich vyvrátiť a prekonať, čo ma priviedlo k tomu, že mi v hlave začala blikať veta, ktorá ma síce desila, ale upútala moju pozornosť: „Jani, ty to nemáš pod kontrolou. A ani to nikdy mať nebudeš.” Videla som, že sa bojím okolností v mojom živote viac, ako som sa bála Boha. Stratila som ten pohľad na realitu, že obe, aj skúšky, aj víťazstvá, sú  súčasťou dobrého príbehu, ktorý Boh píše v mojom živote. Nevážila som si tú pravdu, že On je rovnako s nami, keď sa smejeme, aj keď plačeme, keď oslavujeme, aj keď sme v trápení.    

Niekedy sa život zdá dosť pochmúrny a neprimerane trpký. Zdá sa nám to, pretože to tak je. Vidíme samých seba, ako čakáme na výnimočného muža, ktorý nás zavolá na rande, alebo na stálu prácu na vysnívanej pozícií, alebo na krvné testy, ktoré nás ubezpečia o našom dlho očakávanom: „všetko v poriadku.” Je veľmi ťažké čakať v nádeji, pretože „čo ak… ?”

Liek na naše strachy

Čo môže utíšiť naše strachy? Liekom nie je odstúpenie alebo viac sebakontroly, a dokonca to nie je ani budovanie si odvahy. Liek na naše strachy je nádej — nádej v Boha, ktorý je oveľa viac ako len rovný všetkému, čoho sa bojíme tu na zemi, v Boha, ktorý nám prisľubuje, že bude blízko a vždy skutočný:

 „Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď ty si so mnou… “ (Ž 23:4)

„Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou.” (Iz 41:10)

Skutočná nádej je osobou

Nedrž sa svojich strachov tak pevne. Prines ich Bohu, ponúkni mu ich s otvorenými dlaňami a pýtaj si od Neho, aby nahradil tvoje strachy nádejou. Vzdaj sa svojich strachov a drž sa Boha. Keď necháme naše strachy pri Ňom, On nás utíši svojou láskou (Sof 3:17), aby nám pomohol spýtať sa nás samých: „prečo si skľúčená, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu” (Ž 43:5).

„Obe, aj skúšky, aj víťazstvá sú súčasťou dobrého príbehu, čo Boh cezo mňa píše.“

A ako vyzerá nádej? Je upokojujúca a istá ako Boh sám, pretože nádejou je skutočná osoba. Pavol nám hovorí v Liste Rimanom 15:13: „Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.” Ak sa pridŕžame Boha nádeje, to, čo máme potom, nie je psychologické pozdvihnutie, ale Boh sám ako náš spojenec v každej pochybnosti a nebezpečenstve.

Ako sa pridŕžaš Boha? Všetko, čo potrebuješ, je byť pri Ňom blízko. Potrebuješ Ho poznať lepšie. Ako môžeš spoznať Boha lepšie? Presne tak isto, ako keď spoznávaš hocikoho iného — tráviť spolu čas. Čo mi najviac pomáha spoznávať Boha nádeje je, keď s Ním trávim čas — so zámerom a dôsledne prichádzam, aby som sa s Ním stretla v stranách Biblie. Od biblických časov sa vo svete zmenilo mnoho vecí. Ale Boh sa nezmenil. Boh nádeje, ktorého vidíme na stranách Biblie, je Boh, s ktorým sa teraz stretávame.

Nádej je voľba

Nádej je voľba. Čo vedie túto voľbu, čo jej dáva príchuť, ktorá ju živí? To, keď si denne otvárame Bibliu a premýšľame nad Bohom nádeje. Moja svokra, Anne Ortlundová, ma naučila vziať si nejakú pasáž z Písma, a keď ju budem čítať, mám sa pýtať tie isté dve otázky, ktoré sa pýtal Saul, keď sa prvýkrát stretol s Kristom: „Kto si, Pane?” a „Čo mám robiť, Pane?” (Sk 22:8, 10)  Každá žena s otvorenou Bibliou tam môže nájsť Boha a zosilnieť v nádeji tým, že sa bude pýtať tieto dve otázky.

Buďme ženami, ktoré sa usídlia v Božej dobrote. Vychutnajme si Jeho múdru starostlivosť nad každým momentom v Jeho vesmíre. Prinesme tieto prosby o naše šťastie, tie sny, bez ktorých nevieme žiť, pred nášho Kráľa s otvorenými dlaňami. Vyberme si nádej. Potom budeme schopní povedať spolu s Dávidom: „Na čo by som mal teda čakať, Pane? Moja nádej sa upiera k tebe” (Ž 39:8).

Jani Ortlund © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG