Presne v ten deň mi život hodil do cesty niečo veľké. V nemocnici mojej dcére diagnostikovali rakovinu. Bola to najsilnejšia bolesť, akú som doposiaľ poznal, a zároveň najväčšia hrozba pre moju nádej. Naša dcéra v súčasnosti pokračuje v liečbe. V týchto dňoch sa potrebujem učiť, ako čeliť budúcnosti bez strachu viac než kedykoľvek predtým. Kam sa môžeme obrátiť, keď je naše srdce plné starostí a keď nám hrozí, že nás premôžu vlastné obavy?

Šepot v tme

Nik nie je lepšie vystrojený na to, aby hovoril k našim obavám, ako Ježiš Kristus. Noc predtým, ako bol ukrižovaný, pomáhal svojim učeníkom, ktorí uvažovali o budúcnosti a boli skľúčení, ustráchaní a opustení. Povedal im: „Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká“ (J 14:27). Ježiš neostáva pri tomto príkaze, ale hovorí ďalej o pravdách, ktoré ich mali viesť od strachu k viere. Hovorí im dobré správy o budúcnosti.

Odpoveďou teda nie je prestať rozmýšľať o budúcnosti. Namiesto toho by sme mali prekonať strach z budúcnosti tým, že si budeme pripomínať našu budúcnosť v Kristovi. V tú noc, keď sa dôvera vytrácala, a učeníkov znepokojovali budúce dni, im Ježiš pripomenul, že im ide pripraviť miesto (J 14:3). Povedal, že im pošle Radcu, Ducha Svätého, ktorý ich posilní, poteší, povedie a bude s nimi navždy (J 14:16). Ježiš svojim učeníkom sľúbil večný život v Božej prítomnosti: „Pretože ja žijem, aj vy budete žiť“ (J 14:19).

Prirodzene trávim viac času rozoberaním toho, čo o svojej budúcnosti neviem, ako tým, čo o nej viem. Avšak Božie slovo odhaľuje nádherné pravdy o našej budúcnosti v Kristovi. To, čo o budúcnosti vieme, musí formovať náš pohľad na to, čo o nej nevieme.

Viac milosti v budúcnosti

V jedno ráno, keď bola moja dcéra taká slabá z boja s rakovinou, že nevládala ani chodiť, a celá naša rodina bola vyčerpanejšia než kedykoľvek predtým, mi moja manželka čítala citát od Charles Spurgeona z knihy Beside Still Waters. Pri čítaní jej po tvári stekali slzy. Boli to slzy bolesti, úľavy, nádeje.

Máme mnoho potrieb, ale Kristus má obrovské zásoby. A možno budeme mať počas života na zemi ešte väčšie a zložitejšie potreby ako doteraz. Ale na celej našej ceste životom sú už teraz pripravené miesta na odpočinok, každé zaopatrenie je už teraz položené v správnej časti našej cesty, zásobárne povzbudenia sú plné a nič sa neprehliadlo. Proviantné stredisko večnosti je úplne dokonalé.

Väčšina vojenských základní má proviantné stredisko, ktoré slúži ako sklad jedla a zásob. Máme mnoho potrieb, ale Kristus o každej jednej vie a už teraz je pripravený naplniť ich. Nič neprehliadol. Boh sľubuje, že sa postará o naše budúce potreby tým, že nám dáva budúcu milosť. Sami osebe sme chudobní, ale nachádzame bohatstvá milosti v Kristovi.

Zbožný optimizmus

Tí, ktorí patria Kristovi, nemajú žiaden dôvod byť pesimistickí ohľadom budúcnosti. Nádej určuje náš pohľad. Hľadíme na všetko, čo by nám teoreticky mohlo v živote vojsť do cesty, a pokladáme sa za viac ako premožiteľov. Randy Alcorn vraví: „Vďaka istote Kristovej obety a jeho prísľubom sa biblický realizmus stáva optimizmom.“

Biblia podporuje optimizmus, avšak konkrétny druh optimizmu. Nie je to svetský optimizmus pozitívneho myslenia ani prirodzený optimizmus, ktorý majú ľudia s pokojnou osobnosťou. Je to zbožný optimizmus kresťanskej nádeje. Skutočná nádej vydrží aj v tmách. Skrze slzy zbožného náreku vidíme krásu našej nádeje najjasnejšie. Zbožný optimizmus je poznačený realizmom a zmiešaný so zármutkom. Vieme, že v tomto svete máme súženie, ale v dôvere dúfame v Toho, ktorý premohol svet (J 16:33). Plač môže trvať do noci, s ránom však prichádza plesanie (Ž 30:6).

Prečo ťa čaká svetlá budúcnosť

Čo vieme o dňoch, ktoré majú prísť? Vieme, že náš verný Boh má pre nás novú milosť v každej situácii (Ž 3:22–23). Vieme, že nech budeme čeliť akýmkoľvek skúškam, Boh bude s nami, aby nás viedol a zachoval (Iz 43:2). Vieme, že nič náš nemôže odlúčiť od lásky Božej v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (R 8:38–39).  

Hoci o svojej budúcnosti nevieš všetko, vieš o týchto najdôležitejších pravdách:

• Boh bude s Tebou.
• Kristus sa bude za Teba prihovárať.
• Duch Svätý Ťa umocní.
• Boh sa postará o Tvoje potreby.
• Vzkriesený Pán Ťa bude chrániť.
• Božia láska sa Ťa bude držať.
• Všetko Ti bude slúžiť na dobré.
• Hriech a smrť sú definitívne porazené.
• Stretneš sa s Kristom tvárou v tvár.
• Budeš chváliť Baránka, ktorý bol zabitý.
• Tvoje telo bude vzkriesené.
• Už nebude viac bolesti.
• Budeš s milovanými v Kristovi.
• Boh Ťa bohato odmení.
• Kristus všetko učiní nové.

Často nemáme toľko nádeje a odvahy, koľko by sme ako kresťania mali mať. No Kristus nás každý deň premieňa a posilňuje, aby sme dokázali čeliť budúcnosti s dôverou v Neho. A tak buď silný v Pánovi Ježišovi. Nech je Tvoje srdce odvážne. Pozeraj na budúce dni s radostnou nádejou.

S Božou milosťou sa učíme očakávať svetlé zajtrajšky. Ak Mu dôveruješ, svitne Tvoje nové ráno.

Jared Mellinger © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

V Kristovi je viac milosti než hriechu v najväčších hriešnikoch. Práve preto by žiaden rodič nemal nikdy stratiť nádej. Som živým dôkazom toho, že žiadny tínedžer nie je mimo dosah Božej spásy.

Život strávený v aute

Ako všetci ostatní rodičia, aj dúfali, že v období mojich tínedžerských rokov si budeme blízki. Celkom skoro si ale uvedomili, že to tak nebude. Pred ich vlastnými očami sa z chlapca, ktorý bol kedysi citlivý na Božie veci, chlapca, ktorý sa zaujímal o Bibliu a v zbore tancoval so svojou mamou, stal niekto, kto zaujal postoj absolútnej rebélie.

V tom období som definoval Boha podľa určitých vlastných kritérií. Tak ako som chcel ja. A tento mnou vytvorený obraz Boha spôsobil to, že sa Boh pre mňa stal bezvýznamným. Bezvýznamný boh, ktorý ma opustil, a nezaujímal sa o detaily môjho života. Mojim rodičom som povedal, že som aj chcel ľutovať veci, ktoré som robil, no neľutoval som ich. Mojou ambíciou bolo ničiť spoločný čas, ktorý sme mali ako rodina. V rozhovoroch s rodičmi bolo mojím cieľom rozčúliť môjho otca a rozplakať moju mamu.

Vzďaľoval som sa od svojich rodičov fyzicky aj emocionálne. Kamkoľvek moja rodina išla, na akúkoľvek dovolenku, rodinné stretnutie, oslavy, návštevy; ja som zostal vždy sedieť v aute. Vypli motor a ja som jednoducho hodiny sedel v našom aute, až pokým neprišli.

Jedno leto moji rodičia našetrili peniaze a vzali nás na výlet po národných parkoch. Jedno miesto, na ktoré sme šli, bolo naozaj dych vyrážajúce. Výhľad na Jenny Lake vo Wyoming. Je to nádherné krištáľovo čisté jazero s majestátne sa týčiacimi horami Grand Teton v pozadí, ktoré sa vo svojich farbách odrážajú na hladine jazera. Naozaj úžasné.  

Alebo teda, aspoň tak mi to bolo opísané. Ja som videl iba pohľadnicu, ktorú mi odtiaľ priniesli. Vo svojej tvrdohlavosti a hlúposti som znovu len sedel v aute.

Stretnúť sa so živým Bohom

Mojou najväčšou túžbou v živote bolo, aby ma všetci nechali na pokoji. Vďaka Bohu, nikto to neurobil. Moji rodičia ma neopustili a ani neoblomná Božia milosť so mnou neskončila. Dokonca aj keď som sa bol na tom najhoršie, nikdy som nepochyboval o tom, že ma moji rodičia milujú.

Moji rodičia si aj od iných ľudí v našom zbore pýtali rady, ako sa majú ku mne správať. Často sa za mňa modlili, pretože vedeli, že aj keď oni nie sú schopní urobiť nič, čo by zmenilo moje srdce, Boh je schopný ma zachrániť. Namiesto toho, aby ma opustili a nechali na pokoji, sa rozhodli byť viac so mnou. Dohodli si so mnou pravidelné stretnutia, kde sa pýtali otázky, ktoré ma mali vytiahnuť von z tohto obdobia rebélie, v ktorom som sa nachádzal. Pokúšali sa radovať sa z toho, že spolu trávime čas, aj keď ja som bol odhodlaný urobiť im to čo najťažšie. Môjmu hriechu a faktu, že som sa uzavrel sám do seba, čelili milosrdenstvom a láskavosťou. Často mi preukazovali lásku. Nikdy neprestali veriť sile Božej milosti.

Ako prechádzali týždne, mesiace, roky, nezdalo sa, že by vo mne nastala nejaká zmena. Nebolo vidno žiadne ovocie a nezdalo sa, že by vôbec niečo pomáhalo. Keď sa obzriem späť do toho času a vidím, ako moji rodičia dôverovali Bohu, verne rozsievali, sadili a milovali ma, keď som bol na tom najhoršie, vidím, ako cez lásku, ktorú mi moji rodičia preukazovali, som bol schopný skutočne pochopiť Božiu lásku.

Rozsvietilo sa svetlo

Boh si nepoužil nič nové, iné, čo by moji rodičia urobil alebo povedali, čím by ma zachránil. V auguste 1997 sme boli na rodinnej dovolenke na Floride a moji rodičia vedeli, že budeme dosť veľa času cestovať autom ako rodina. Preto si pripravili otázky na diskusiu založené na materiále, ktorý sme spolu prechádzali. Až neskôr som sa dozvedel, že si pripravili 76 ručne napísaných otázok, z ktorých si potom vyberali.

Boh si na tejto dovolenke zázračne použil jeden úplne obyčajný rozhovor, aby mi otvoril oči. Uvidel som svoj hriech, potrebu pokánia a ako urgentne potrebujem začať dôverovať Kristovi.

Môj otec túto našu rodinnú dovolenku neskôr okomentoval takto: „Ideme na výlet a z ničoho nič nastane takáto zmena.” Povedal: „Bolo to, akoby niekto zrazu rozsvietil svetlo.” No vlastne, presne to sa aj stalo. V mojom srdci sa rozsvietilo svetlo. Boh vo mne spôsobil to, že som odrazu rozumel tomu, kým je a akú veľkú váhu má Jeho pravda v mojom živote. V tej chvíli som nebol schopný vysvetliť, čo sa vo mne udialo. Žiadne slzy, žiadne vyznanie hriechu ani žiadna modlitba spasenia, ktorú by som sa modlil so svojimi rodičmi. No niečo sa udialo v mojom srdci.

Nevzdávajte sa

Boh ma usvedčil z hriechu, zjavil mi Ježiša ako ohromne reálneho a dal mi túžbu žiť pre neho. „Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo,” zasvietil do môjho srdca, „aby svietilo poznanie slávy Božej v tvári Kristovej” (2. K 4:6). A môj život bol navždy zmenený.

Milujem hovoriť ľuďom svoj životný príbeh, pretože je dôkazom toho, že Božia milosť víťazí. Rodičia, nevzdávajte sa. Modlite sa a preukazujte lásku svojmu márnotratnému dieťaťu. Pamätajte na to, že Pán miluje vaše deti omnoho viac ako vy. „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha” (L 18:28). Kristus „prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo,” (L 19:10) a stále privádza ďalších márnotratných synov naspäť domov. Keďže Ježiš Kristus vládne v moci a láske, môžeme mať stopercentnú istotu toho, že nikto nie je beznádejný prípad.

Jared Mellinger © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG