Scéna z rozprávky sa preniesla do života, keď rozhorčení rodičia nedávno reagovali na oznam, že vo svojom filme so živými hercami nazvanom Kráska a zviera, ktorý má tento týždeň premiéru, spoločnosť Disney po prvý raz uvedie „výlučne homosexuálnu“ scénu. Naša obľúbená klasická rozprávka z detstva náhle ožíva ako ďalšie miesto zápasu, na ktorom musíme pozorne chrániť svoje deti pred svetom dospelých.

Prišlo to naozaj tak náhle?

Kráska a dav

Sťažovanie má jasnú podobu: „Mal som takú radosť, že vezmem svoje dieťa na Krásku a zviera, ale teraz si tým nie som istý.“ „Nedokážem uveriť, že by do detskej rozprávky chceli prepašovať tento skrytý úmysel!“

Nad takými vyjadreniami si lámem hlavu. Nie preto, že si myslím, že by rodičia nemali byť zodpovední za to, čo sledujú ich deti, či sami rozhodovať o tom, kedy začať s diskusiou o témach, akou je homosexualita. Prekvapuje ma myšlienka, že teraz hovoria kresťanskí rodičia, že nevezmú svoje deti na Krásku a zviera. Teraz si uvedomujú, že nemôžu bezvýhradne dôverovať svetskej spoločnosti, že bude vo svojich filmoch robiť reklamu na ich kresťanský svetonázor. Teraz vyjadrujú, na ktorej strane stoja. Naozaj by sa nám to malo javiť ako niečo nové?

Naším poslaním ako vyhnancov je mať otvorené oči pri každom filme, rozhovore, každej piesni a knihe.

Moji rodičia ma nikdy nevzali na film bez toho, aby ho najprv preverili. Keď som bola staršia, bolo mojou úlohou urobiť prieskum, aby sme zistili, do čoho sa púšťame ešte predtým, než sme do toho šli. Ten fakt, že sme zodpovední a musíme myslieť na skryté úmysly, ktoré publikujú či vysielajú masmédia, by nemal byť pre nás kresťanov nový. Ak došlo k nášmu prebudeniu, že nemôžeme veriť všetkému, čo sa od Disneyho dostáva priamo k našim deťom, nie je naše prebudenie veľmi oneskorené? Akí sme naivní, keď predpokladáme, že Disneymu sme mohli veriť až doteraz.

Umenie odráža presvedčenie

Novinkou nie je ani to, že homosexualita sa v našej spoločnosti stáva normálnou a tak to bude pokračovať. Pre našu spoločnosť nie je Disney tým veľkým, zlým vlkom. Sú to čoraz viac kresťania, na ktorých sa hľadí ako na čudákov a nepriateľov. Pravých veriacich v Ježiša je stále menej, stáva sa z nich menšina. Je načase, aby sme prestali konať tak, akoby sme si mysleli, že je úlohou masmédií prinášať nám uspokojenie. Naším poslaním ako vyhnancov je mať otvorené oči pri každom filme, rozhovore, každej piesni a knihe. Nemali by sme sa rozhorčovať kvôli tomu, že slová nejakého režiséra, ktorému ide najskôr o publicitu, vyvolali kontroverznú debatu o jeho novom filme. Je dôležitejšie, aby sme sa viac zaujímali o možné ovplyvňovanie a tvarovanie kultúry, v ktorej sa nachádzame, a nielen pri tom pokrytecky krútili hlavou. 

Je namieste vyjadriť želanie, aby Disney neposúval hranice v tejto oblasti. Je v poriadku, keď sme trochu sklamaní, že sú naše filmové plány zmarené. Áno, je dobré túžiť po našom večnom domove, keď nám naša spoločnosť pripomína, že sa tam nenachádzame. Nie každý kresťan, vyjadrujúci svoje obavy, to tak robí s vidlami v ruke. Tie pocity zármutku z hriechu sú opodstatnené.

Jednoducho sa nazdávam, že my ako pútnici vo svete, ktorý nie je naším domovom, by sme mali mať svoj pocit oprávnenosti posudzovať médiá.           

Disney zostane Disneym

Keď som bola dieťaťom, môj otec pozastavil prehrávanie Pocahontas a mali sme dlhý, nezabudnuteľný rozhovor o panteizme. Bola som príliš mladá na to, aby som porozumela heréze vyjadrenej slovami „Všetky farby vetra rozoznáš“ (slovenský preklad časti pôvodnej piesne „Colors Of The Wind“, pozn. prekl.), ale on otvoril 1. kapitolu Listu apoštola Pavla Rimanom a hovoril nám, ako majú ľudia vo svojom hriechu blízko k tomu, aby uctievali „stvorené veci a im slúžili namiesto Stvoriteľovi“ (Rim 1:25).

Výchovu našich detí nemôžeme prenechať spoločnostiam Disney alebo Pixar, Dora či Sesame Street.

Jasné, homosexualita nie je panteizmus. Ale je dosť zaujímavé, že obidve témy sú obsiahnuté v tej istej pasáži spomínaného listu. Apoštol Pavol nám hovorí, že keď sa raz zriekneme Stvoriteľa v prospech stvorenia, striehne na nás každá bezbožnosť (Rim 1:29). Myslím si, že by nebol prekvapený z toho, že filmová spoločnosť bez kresťanského svetonázoru propaguje veci, ktoré nie sú v súlade s naším vyznaním viery. Či už opisujú nejaký konkrétny pohľad na svet, alebo sa snažia v pozitívnom svetle predstaviť homosexualitu, odhaľujú nám nové kultúrne „presvedčenie“, ktoré sa nedá ignorovať.           

Vychovávajte ich podľa Krista

Disneyho skryté úmysly nás môžu a nemusia šokovať, mali by však byť nadčasovou pripomienkou, že výchovu našich detí nemôžeme prenechať spoločnostiam Disney alebo Pixar, Dora či Sesame Street. Nie je o nič bezpečnejšie vziať svoje deti do kina na Disneyho rozprávku, či ich posadiť pred televízor, aby sledovali kreslený film. Tento svet nie je naším domovom a táto kultúra nie je naším spojencom a tomu by mala zodpovedať miera našej ostražitosti.

List apoštola Pavla Efezanom 6:4 nám ako rodičom pripomína, aby sme svoje deti vychovávali „s prísnosťou a napomínaním podľa Pána.“ Nemôžeme od kultúry očakávať, že tu za nás urobí ťažkú prácu. Tým nemám na mysli, že sa nemôžeme rozčúliť, keď film, na ktorý sme chceli vziať svoje deti, uvádza posolstvá stojace v protiklade s tým, čo chceme, aby počuli; naopak, hriech by nás mal rozčúliť a znechutiť. Ale nemali by sme byť šokovaní či zhrození, keď sa stane to, čo sa stať musí.

Príležitosť na rozhovor

Či už ide o posolstvo vo filme, nejaký rozhovor v škole alebo citové prejavy ich vlastných hriešnych sŕdc (Jer 17:9), sme zodpovední za to, aby sme svoje malé deti učili a usmerňovali.

Pre vašu rodinu to môže znamenať, že sa vopred dohodnete pozrieť si nejaký film teraz a vážne sa porozprávať o skrytých úmysloch Hollywoodu pred alebo po filme, či aj pred, aj po. Pre inú rodinu to môže znamenať, že pomôžu svojmu dieťaťu pri rozhovore so spolužiakmi správne odpovedať na otázku, prečo nevideli nový film. V každom prípade je toto vzácna príležitosť, ktorú nesmieme premárniť.

Tento svet nie je naším domovom a táto kultúra nie je naším spojencom.

Bez ohľadu na to, či bude táto „výlučne homosexuálna“ scéna neškodná alebo plná detailov, tento film nám nevnucuje novú myšlienku — ale odráža ideológiu našich blížnych. A liekom pre túto ideológiu nie je slepý hnev, ale cieľavedomé ohlasovanie Kristovho evanjelia, ktoré sa začína pri našich deťoch, či už si ten film pozrieme alebo nepozrieme.

JASMINE HOLMES © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Vedela som, že sa chce rozprávať o nás a hoci som si bola vedomá, že tento rozhovor sa blíži a že som už netrpezlivo čakala, kedy sa uskutoční, keď sa mal naozaj odohrať, spanikárila som. Skutočnosť, že som išla začať vzťah s niekým, koho som rešpektovala tak veľmi ako jeho, ma vystrašila na smrť.

Možno tento pocit upätosti zasahuje iba ľudí, čo o tom, podobne ako ja, prehnane rozmýšľajú, ale keby každý z nás venoval chvíľku skutočnému zamysleniu sa nad všetkým tým, čo môže vzťah priniesť, možno by sme boli všetci o čosi menej netrpezliví a o čosi viac vyľakaní.

Rok od toho telefonátu som porozumela tomu, prečo som mala túto prvotnú reakciu: Nebola som pripravená. Počas nasledujúcich 365 dní, som však začala chápať, že moja nepripravenosť len zobrazuje Kristovu vernosť.

Nebola som pripravená nechať sa zraniť

Pred manželstvom som zažila poníženie a bolesť srdca, ktoré často sprevádzajú rozchody. Vždy, keď prišla bolesť, v zákutiach svojej mysle som túžila po manželstve s mužom, ktorý by ma nikdy tak strašne nezranil.

C.S. Lewis píše:
Cítiť aspoň nejakú lásku znamená byť zraniteľným. Miluj čokoľvek a tvoje srdce bude zovreté, možno aj zlomené. Pokiaľ si chceš byť istý, že sa ho nič nedotkne, nesmieš ho dať nikomu, dokonca ani zvieraťu. Dôsledne ho zabaľ do svojich koníčkov a malých cenností. Vyhýbaj sa všetkým zväzkom. Bezpečne ho zamkni v truhle alebo v rakve svojej sebeckosti (Štyri lásky).

Pravda Lewisovej poznámky sa pre mňa vyjasnila hneď, keď som sa vydala. Čím viac vo mne rástla láska k môjmu manželovi, tým zraniteľnejšou som sa stala voči bolesti. Keď naša intimita prekonala čokoľvek, čo som poznala predtým, narástla aj moja zraniteľnosť. Bolestivé pocity, poranená pýcha a zranené srdcia sú častými prejavmi celkovej bolesti, ktorá sprevádza „stávanie sa jedným“.

Nebola som pripravená nechať sa tvarovať

Zvykla som si byť nezadanou. V skutočnosti som sa v tom dokonca zlepšovala! Milovala som svoju rodinu, svoju prácu, svojich priateľov a svoju normálnosť. Keď mi priatelia hovorili, že som „úlovok“, len som sa pousmiala. Manželstvo som odložila do pohodlnej kategórie „niekedy“.

Keď prišiel môj manžel, „niekedy“ sa zmenilo na „teraz“ a moje priority života nezadanej sa začali meniť na priority života čerstvého páru. Tá zraniteľnosť prišla do hry, keď sme začali viesť čoraz usadenejšie životy. Dôležitosť komunikácie sa ukázala úplne zjavnou, keď sa začala naša nová cesta posvätenia. Už som to viac nebola ja. Stala som sa súčasťou tímu (Efezským 5:31). A nech to v mojej hlave znelo akokoľvek romanticky, v skutočnosti to znamenalo konštantný boj.

Nebola som pripravená byť milovaná

Vždy som si myslela, že bude úžasne oslobodzujúce byť milovaná aj napriek mojim zlyhaniam. V mojej mysli som mala nádherný obraz nezaslúženej lásky, ktorú pre mňa Boh prebohato daroval v Kristovi (Rímskym 5:8).

V srdci som však cítila kyselinu. Moja pýcha si náklonnosť chcela zaslúžiť, nie iba prijať. Bolo veľmi ťažké dovoliť niekomu milovať ma uprostred mojej zlomenosti, lebo ja som chcela byť milovaná pre svoju úplnosť.

V manželstve však tento typ lásky možný nie je. Môj manžel oceňuje moje dary, ale ak by miloval iba moje najlepšie stránky, ešte veľmi veľa by toho ostávalo neodkrytého (1. Petra 4:8). Vidí moje hriechy jasnejšie než ktokoľvek iný, a miluje ma aj napriek tomu. Môžem ním pre túto znalosť buď opovrhovať, alebo tomu čeliť s pokorou a vďačnosťou.

Nebola som pripravená umrieť

Ak by bremeno toho, že musím byť pre svojho manžela dokonalou manželkou spočívalo výlučne na mojich pleciach, moje pôvodné obavy by boli úplne oprávnené. Ja to jednoducho nedokážem. A chválim Boha za to, že to bremeno na mojich pleciach nikdy nespočívalo!

Predtým, než som sa stala Philipovou manželkou, som bola súčasťou Cirkvi, Nevestou Kristovou. Pred stvorením sveta (Rímskym 8:29) si ma môj večný Ženích vybral napriek faktu, že som si ho nezasluhovala (Efezským 1:3–4). Uprostred mojej zlomenosti pre mňa zomrel (Rímskym 5:8). Odel ma do svojej spravodlivosti. Adoptoval si ma za svoju vlastnú. Zachránil ma. Vybral môjho manžela, aby bol ozvenou tejto večnej zmluvy. Vybral si nás nie pre našu dokonalosť, ale pre svoju schopnosť stáť dokonalo na našom mieste. Môj život je jeho. Naše manželstvo je jeho.

A vo svetle týchto slávnych právd, hoci naša sebeckosť, zahľadenosť do seba a pokrytectvo volajú ako umieračik starého človeka (Galatským 2:20), vieme, že posledné víťazstvo patrí nášmu nebeskému ženíchovi (Filipským 1:6). Naša slabosť nás privádza k jeho sile (2. Korintským 12:9).

Moje manželstvo nie je konečným cieľom, ale ukazuje zjednodušený obraz manželstva, ktorým je (Zjavenie 19:7–9) a o svoje obavy prichádzam vďaka skutočnosti, že táto nevesta je milovaná dvomi ženíchmi, ktorí tento obraz majú v mysli.

Jasmine Holmes © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org