Len vedieme rozhovory s ľuďmi, alebo sa usilujeme o vzťahy, ktoré môžu pomôcť našim životom, plánom a snom? Alebo rozumieme tomu, že jediná vec o ktorú by sme sa mali usilovať, je naša láska voči iným ľuďom bez ohľadu na ich postavenie?

Tento problém nie je nový, len internet ho trochu zmenil

Jedna z najhorších vecí, ktorú človek dokáže urobiť, čo v podstate robíme už od počiatku, je vziať iného človeka a premeniť ho na spotrebný tovar — zmazať rozdiel medzi ním a chlebom, oblečením či naším autom.

Zdierame, naťahujeme sa a zneužívame rozvíjajúce sa krajiny pre ich zdroje, za čo sme ochotní dať len pár centov.

Všetko je to o tom — byť najefektívnejší za čo najmenej peňazí.

Takýto spôsob života sa vkradol do našich vzťahov

V knihe Exodus vidíme, že faraón Izraelčanov zapriahol do roboty na stavbe svojich miest. Pre faraóna boli Izraelčania len obyčajné veci, ktoré chcel použiť na to, aby z nich získal čo najviac, aby sa jeho investícia lepšie oplatila. No keď ich Boh zachránil z Egypta, okamžite zaviedol — žiadnou náhodou — viacero opatrení. Tie Izraelčanom priamo dokázali, že On nie je ako „boh“ faraón, ktorého zažili.

Keď Boh povoláva Izraelčanov z Egypta, premieňa ich identitu spotrebného materiálu (tvoja hodnota vychádza z tvojho konania) na ich pravú identitu nositeľov Božieho obrazu, ktorá bola daná v edenskej záhrade (si hodnotný preto, že si). Boh dal izraelskému národu na púšti množstvo zákonov, ktoré mali obrátiť ich svetonázor hore nohami a povedať mu nie.

Ľudia sú blížni, ktorí majú byť milovaní, a nie predmety, ktoré by mali byť spotrebované.

Tento Boh bol Bohom lásky, nie vydierania

Ľudia boli blížni, ktorí mali byť milovaní, nie predmety, ktoré mali byť spotrebované. Jedna vec je istá, a to, že nikdy nie sme viac ľudskejší, ako keď zachovávame dôstojnosť, hodnotu a dôležitosť inej ľudskej bytosti ako spolunositeľa Božieho obrazu.

Ale toto ide rovnako proti prúdu ako v časoch Exodu. Zákon daný Izraelčanom bol revolučný dokument.

V tých časoch väčšina využívala, zneužívala a vykorisťovala toho druhého, zatiaľ čo zákon hovoril, aby sme milovali svojich blížnych ako seba samých.

Iní hovorili, aby sa pracovalo bez prestania, zatiaľ čo zákon Izraelčanom prikazoval odpočívať, tešiť sa z jedla a z rodiny.

Iní hovorili: hľaď na seba, zatiaľ čo zákon špeciálne prikazoval nechať časť úrody chudobným či prebývajúcim cudzincom.

Otázka znie: Podľa čoho sa chceme riadiť vo svojom živote?

Príliš často som videli manažérov, ktorí sa hlásili k nasledovníkom Ježiša, zatiaľ čo svojich zamestnancov dohnali až do bodu vyhorenia.

Ak chceme byť ľuďmi vzkriesenia, potom sa stane, že naše postupy v podnikaní budú ľuďmi zvonku niekedy považované za mrhanie času, a to len preto, že uprednostníme celistvosť jednotlivca pred jeho zlomením v záujme dosiahnutia najlepších výsledkov.

Niekedy to môže znamenať odmietnuť „lepšiu príležitosť“, pretože láska pretrváva.

Inokedy to môže znamenať využiť naše postavenie a vyzdvihnúť tak ostatných, namiesto toho, aby sme profitovali znova my.

Jeff Bethke
Pôvodný článok nájdete na: storylineblog.com

Jeff & Allysa Bethke. Videoklip použitý zo stránky youtube.com