Radosť je jednou z hlavných kontroliek na palubnej doske kresťanského života. Ak kontrolka zasvieti, teda ak stratíš radosť, mal by si spozornieť. Ak chceš ostať pevný vo viere, musíš dávať pozor na svoju radosť.

Životne dôležité kanáriky

Ako to celé funguje? Dovoľte mi vysvetliť to na príklade:

Baníci vedia, že v šachtách sa môžu kedykoľvek nebadane hromadiť nebezpečné plyny. Oxid uhoľnatý by mohol baníkov udusiť. Metán zas vybuchuje.

Výbuch metánu v bani v Západnej Virgínii v roku 2006 pripravil o život dvanástich mužov. V roku 1906 zas vo francúzskom meste Courrières zomrelo pri masívnom výbuchu v bani takmer 1100 mužov.

 „Pre satana je ťažké pokúšať radostného veriaceho s prázdnymi potešeniami tohto sveta.“

No už pri počiatkoch baníctva ľudia prišli na jednoduché, no zároveň veľmi účinné riešenie tohto problému — priniesli do baní kanárikov. Metabolizmus kanárika je veľmi citlivý na kvalitu vzduchu. Takže kým žltý vtáčik čviriká a vyspevuje, baníci vedia, že sú v bezpečí. Ak sa však v bani zvýši množstvo plynov, kanáriky prestanú spievať, zakolíšu sa na bidle, až napokon padnú na spodok klietky.

Radosť kresťana je ako ten spievajúci žltý vtáčik. Jeden z prvých dôsledkov hriechu je strata radosti v Kristovi. Ak Tvoje srdce prestane spievať, mal by si spozornieť a preskúmať svoj život.

Ježiš je Tvoja radosť

Sám Ježiš prepojil náš každodenný duchovný život s radosťou.

„Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske… Toto som vám hovoril, aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť aby bola úplná“ (J 15:10–11).

Ak si spokojný v Kristovi, budeš sa v Kristovi aj radovať. Prestaň hľadieť na Krista a stratíš radosť. Radosť je meradlom duchovného života.

Nemýľte si však túto jedinečnú radosť s inými pozitívnymi pocitmi. Úprimná kresťanská radosť nespočíva v sile pozitívneho myslenia. Radosť neznamená mať veselú a optimistickú povahu. Radosť nie je pocit šťastia, lebo všetko ide podľa mojich predstáv. Radosť neznamená kráčať životom s naivným prístupom poloplného pohára.

 „Radosť v Kristovi neudusia žiadne životné okolnosti.“

Ježiš hovorí, že je to Jeho radosť v nás. Pavol zas hovorí: „Radujte sa v Pánovi“. Radosť je emóciou spásy. Je to radosť z toho, že vidíme, poznáme, milujeme a dôverujeme Ježišovi Kristovi. Sami nedokážeme vyprodukovať takúto radosť — je to ovocím Svätého Ducha v nás (G 5:22). Radosť je potešenie a blaženosť v Ježišovi Kristovi.

Takúto radosť neudusia žiadne životné okolnosti. Radosť, ktorú dáva Boh, je silnejšia a mocnejšia než akýkoľvek problém, ktorý nám príde do cesty. Ako hovorí prorok Abakuk:

„Hoci figovník nekvitne, ovocia niet na viničoch a sklame úroda olív, polia nedodajú potravu, ulúpené sú ovce z košiara a dobytka nieto v stajniach. Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy“ (Ab 3:17–18).

Radosť ako meradlo duchovnosti nie je podriadená okolnostiam života. Svetlo Ježišovej tváre svieti aj v najtmavšej noci. Ježiš povedal: „Nik vám nevezme vašu radosť“ (J 16:22).

Radosť chráni pred náboženstvom

Ako nás chráni radosť, ktorú nám dáva Duch Svätý, keď upierame pohľad na Krista? Uvediem dva spôsoby.

Po prvé, radosť Ťa chráni pri službe. Ak stratíš radosť, môže to byť znamením, že Tvoja práca pre Pána už nie je uctievaním. Radosť Ťa chráni pred službou Bohu z nesprávnych dôvodov.

George Müller bol evanjelistom a riaditeľom detského domova v Bristole, v Anglicku. Je známy svojou obrovskou vierou a naozaj efektívnou službou. Počas svojho života sa staral o viac než 10 000 sirôt. Radosť bola v Müllerovom živote každodennou prioritou.

 „Radosť Ťa chráni pred službou Bohu z nesprávnych dôvodov.“

„Uvedomil som si, že mojou každodennou primárnou úlohou je pracovať na tom, aby sa moja duša tešila v Pánovi. Čiže primárne by som sa nemal zaoberať tým, koľko by som mohol slúžiť Bohu, ale tým, ako priviesť moju dušu do radosti a ako posilniť môj duchovný život.“

Bez lásky ku Kristovi sa ťažká práca pre Ježiša (a to aj v prípade, že sa staráte o tisíce sirôt) stáva chladnou a prázdnou povinnosťou. Radosť ťa chráni pred službou, ktorá je len náboženskou povinnosťou.

Radosť chráni pred pokušením

Po druhé, radosť ťa chráni pred pokušením. Matthew Henry raz povedal: „Radosť v Pánovi ťa ochráni pred prázdnym potešením, ktoré pokušiteľ používa ako návnadu“.

Radosť ťa chráni, pretože pochádza zo spokojnosti v Kristovi. Veľmi sa mi páči výrok Jonathana Adwardsa:

„Naše duše dokážu byť skutočne spokojné len v radosti, ktorú ponúka Boh. Nebo a dokonalá radosť v Božej prítomnosti sú miliónkrát lepšie ako tie najpríjemnejšie veci na tejto zemi. Otcovia a mamy, manželia a manželky, deti či priatelia tu na zemi sú len tiene, no Boh je podstata. Sú len lúče, no Boh je slnko. Sú len pramene, no Boh je oceán.“

Keď na Vianoce vstávam od stola, posledné, čo chcem, je ďalšie jedlo. Nikto ma nemôže pokúšať s ďalším kúskom. Rovnako ťažké je pre satana pokúšať radostného veriaceho s prázdnymi potešeniami tohto sveta.

 „Úprimná kresťanská radosť nespočíva v sile pozitívneho myslenia.“

Radostný kresťan je nadmieru spokojný v Kristovi. Čo viac by mohol chcieť? Zameraj sa na spokojnosť v Kristovi, aby si sa radoval v Pánovi, a nájdeš bezpečie a silu bojovať s hriechom. Baníci vedia, že ak kanárik nespieva, prichádza problém.

Tak sa radujte v Pánovi! Ako som už povedal, utvrdí Vás to a ochráni.

Jim Johnston © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Ale dosť veľa veriacich s prežívaním radosti zápasí. Prečo je to tak?

Niektorí ľudia majú prirodzene smutnú povahu a radovať sa je pre nich náročnou úlohou. Keď som čítal klasiku od Martyna Lloyd-Jonesa Duchovná depresia, bol som prekvapený, že zmieňuje temperament alebo osobnosť ako „prvotnú a najdôležitejšiu príčinu“. Asi má pravdu.

Ale existujú aj ďalšie dôvody. Čerstvé mamy bývajú často prekvapené svojou únavou — fungujú bez spánku a sú vyčerpané — a hľadanie radosti je pre nich zápasom. Ak smútiš alebo trpíš, možno si neuvedomuješ, že Boh má pripravené jedinečné potešenia pre konkrétne okolnosti, v ktorých sa nachádzaš. A nezabúdaj, že náš nepriateľ nás nenávidí a ukradne nám každý gram radosti, ktorý môže.

Ale tými najnešťastnejšími kresťanmi, akých som videl, sú tí, ktorí žijú jednou nohou v obidvoch svetoch.

Snažia sa rozdeliť svoje riziká. Majú jedno oko upreté na nebo a druhé na zem. Vzývajú meno Krista, ale stále sa pokúšajú nájsť bezpečie, uspokojenie, radosť a naplnenie v tomto svete. Vôbec sa nevedia rozhodnúť. A nie sú šťastní.

Si takým aj ty? Jediný spôsob ako dosiahnuť radosť, je povedať bezpodmienečné „áno!“ Bohu. To znamená povedať svetu „nie“.

Veľké Áno

Je dôležité, aby bol každý kresťan presvedčený, že Boh je dobrý. A nielen to, ale že Boh jediný je dobrý.

Pokiaľ nie sme absolútne presvedčení, že Boh jediný je dobrý, nebudeme schopní povedať „nie“ ostatným bohom, ktorí síce sľubujú radosť, ale prinášajú žiaľ. Nesmieme si ani predstaviť, že existuje čo i len smietka dobra mimo Boha a jeho vôle pre náš život. Ani kúsoček.

Žalmy ukazujú na túto pravdu.

„Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba!“ (Žalm 16:2)

A opäť.

„Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi.“ (Žalm 73:25)

A znova.

„K Tebe volám, Hospodine, hovorím: Ty si… môj podiel v krajine živých.“ (Žalm 142:6)

V Novej zmluve Jakub píše:

„Nemýľte sa, bratia moji milovaní! Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa.“ (Jakub 1:16–17)

Každý gram dobra na tomto svete je od Boha. Nič nedokáže byť ani v najmenšom dobré, pokiaľ to neprichádza od Boha. Radostný kresťan verí tejto pravde. Vsádza na ňu svoj život — a svoju radosť.

Kalvín to podáva takto:

„Nestačí jednoducho mať názor, že existuje jeden, ktorého si všetci musia vážiť a zbožňovať, pokiaľ nebudeme rovnako presvedčení, že je zdrojom všetkého dobra, a že nesmieme nič hľadať inde, než v ňom… Pretože kým ľudia neprídu na to, že dlhujú všetko Bohu, že sú živení jeho otcovskou starostlivosťou, že on je Pôvodcom všetkého ich dobra, že nesmú okrem neho túžiť po ničom inom — nikdy sa mu nepodvolia v dobrovoľnej službe. Veru nie, pokiaľ svoje skutočné šťastie nezaložia na ňom, nikdy sami seba nedajú skutočne a úprimne jemu.“ (Inštitúty, I,2,1)

Boh je dobrý. Boh jediný je dobrý. A všetko dobro pochádza od Boha.

A to najlepšie zo všetkého je, že Boh nám dáva samého seba. On je našou radosťou — nevysloviteľne slávnym pôžitkom našich sŕdc. Dávid hovorí:

„Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.“ (Žalm 16:11)

Veľké nie

Satan nás pokúša myslieť si, že je možné nájsť niečo dobré a uspokojujúce mimo Boha. My však musíme povedať silné a rozhodné „nie“ čomukoľvek, čo sľubuje dobré bez neho. Toto veľké „nie“ je základom kresťanskej radosti.

Základom hriechu je túženie po dobrom mimo Boha a jeho vôle. Takto bola zvedená naša mama Eva.

„Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol.“ (1. Mojžišova 3:6)

Zakopávame tak isto ako ona. Vždy keď hĺbam pod povrchom ktoréhokoľvek hriechu v mojom živote, zistím, že sa vlastne snažím o niečo dobré mimo Boha a jeho ciest. Touto dobrou vecou môže byť pôžitok, bezpečie, sláva, uspokojenie, spravodlivosť, príslušnosť k niečomu, pohodlie, nejaká fyzická potreba, a pod. Snažím sa to získať mimo Boha.

V konečnom dôsledku tu ide o modloslužbu. Hľadím na niečo iné než Boha, aby som naplnil svoje potreby a uspokojil svoje túžby. Títo bohovia sľubujú radosť, ale prinášajú nešťastie.

Toto je dôvod, prečo sa polovičatý kresťan nemôže neprestajne radovať v Kristu. Dávid hovorí:

„Mnohé sú bolesti tých, čo k inému bohu sa utiekajú.“ (Žalm 16:4)

A tiež:

„Život mi žiaľom hynie, a moje roky vzdychaním. Podlomila sa moja sila vlastnou vinou a kosti sa mi rozpadli.“ (Žalm 31:11)

Utiekame sa k iným bohom, lebo hľadáme radosť, ale nachádzame žiaľ.

Mladá žena vie, že by si nemala brať nekresťana, ale myslí si, že v tomto vzťahu nájde lásku a bezpečie — aj napriek tomu, že v ňom nie je Boh. Chce niečo dobré, ale spolieha sa na iného boha, aby jej to zabezpečil, a jej zármutok sa znásobí.

Muž si myslí, že nájde uspokojenie v pornografii alebo v sexuálnych románikoch po práci. Sexuálne uspokojenie podľa Božieho plánu je dobrou vecou. Ale tento muž žiada iného boha, aby mu ho dal a tieto letmé sekundy uspokojenia sa v jeho ústach premenia na prach a popol.

Žena hľadá svoj význam v klebetách. Cíti sa dôležitá, keď niekomu hovorí, čo robia druhí ľudia. Nenachádza svoju hodnotu v Kristovi. Beží za iným bohom, aby uňho našla svoju hodnotu.

Muž, ktorý nevie odpúšťať, v sebe drží zášť. Myslí si, že je jeho povinnosťou veci napraviť. Spravodlivosť je dobrá vec, ale ten muž nepozerá na „toho, čo súdi celú zem“, aby ju vykonal. Beží za iným bohom.

Takže si dnes vyber, komu budeš slúžiť. Pozeraj na Boha a jeho vôľu pre každý dobrý dar v tvojom živote. Povedz spoločne so žalmistom. „Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom“ (Žalm 16:5).

Polovičatí kresťania nie sú šťastní kresťania. Dúfaj v Boha a neutiekaj sa k iným bohom. Toto je cesta k radosti.

Jim Johnston © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org