„Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte.“ (Ján 13:17)

Ospravedlňujem sa za názov. Existujú skvelé zbory, plné verných učeníkov Ježiša Krista, ktorí tieto veci dodržiavajú, neplatí to pre všetkých. No to neneguje fakt, že tisíce nemenovaných zborov fungujú primárne len pre seba, bez akejkoľvek vízie von zo svojich dverí a bez zľutovania pre tých, ktorí klopú na ich dvere.

Ak nič z tohto na vás alebo vaše zhromaždenie neplatí, buďte vďační. No ak áno, tak ste týmto určení viesť zmeny. Napriek tomu neprehliadnite naše poznámky v závere.

1. Zabúdame, že druhé prikázanie je prikázaním.

Chceme aby naše náboženstvo bola naša osobná vec, len „ja a Boh“.

Ježiš túto hru odmieta hrať. Povedal: „A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.“ (Matúš 22:39) Toto je prikázanie, nie možnosť, názor, Facebookový „like“ či len dobrý nápad. Milovať blížneho skutočne je kľúčovou zložkou toho, ako majú Ježišovi vyslanci do sveta vyzerať.

Tak prečo to nerobíme? Príde nám to byť nevýhodné, ťažké a mnoho vyžadujúce. Keď ľudí milujeme — skutočne sa o nich zaujímame až tak, že o tom vedia — tak nás možno začnú potrebovať, čo by mohlo ovplyvniť náš voľný čas. Je omnoho jednoduchšie milovať milých, starať sa o tých, ktorí to ocenia alebo oslovovať tých, ktorí potrebujú len málo alebo vôbec nič.

2. Zabúdame na dve veci o Ježišových prikázaniach — sýtiť hladných, obliekať nahých, navštevovať chorých, atď. v Matúšovi 25.

Po prvé, zabúdame, že toto sú príkazy a že to nie je voliteľná aktivita. Nie je to len niečo, v čo Pán dúfa, že si na to nájdeme čas popri mnohých oveľa závažnejších veciach. Ježiš od svojich ľudí skutočne očakáva, že to robiť budú. Som rád, že môžem vyhlásiť, že poznám veľa zborov, ktorí toto prikázanie berú vážne, a zapájajú svojich ľudí do náročnej služby — tým zvonku, tým zabudnutým, nevýznamným.

Tak prečo to nerobíme? Príde nám to byť nevýhodné, ťažké a mnoho vyžadujúce.

Po druhé, keď to robíme „najmenšiemu z týchto mojich bratov“, berie to osobne. Máme robiť dobré všetkým, no bratia a sestry v Kristu majú nárok na našu podporu. Pavol povedal: „A tak teda, kým máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.“ (Galatským 6:10)

Poznámka: Nikde — a to si podčiarknite — nikde v Biblii sa nepíše, že zbor sa má starať o všetkých chudobných na celom svete. Je to unavujúce počúvať ľudí, ako hovoria, že vláda by sa nemusela starať o blahobyt, keby si cirkev plnila svoju úlohu. (Je to takmer smiešne predstaviť si Ježiša, ako hovorí tuctom učeníkom v Jeruzaleme, že majú ísť do celého sveta a riešiť fyzické nedostatky miliónov. Neurobil to. Buďme vďační.)

3. Zabúdame, že milovať ľudí a Boha nie je o emóciách, ale o akcii.

Keď nám náš Pán prikázal milovať našich nepriateľov (Lukáš 6:27nn), okamžite vysvetlil, že nás volá do akcie, aktivity: robiť dobre, žehnať, modliť sa, dávať, atď. Počas diskusie v hornej izbe (Ján 13:16) dával Ježiš dôraz na fakt, že ktokoľvek ho miluje, dodržiava Jeho prikázania. Slová sú dôležité, samozrejme, aj emócie môžu byť. No nič nemá taký efekt ako akcia, to čo spravíme. Boh povedal: „A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.“ (Matúš 7:24)

Nikto nedokáže svoje emócie — strach, hnev, láska, nenávisť atď. — ovládať až natoľko, aby ich mohol zapnúť a vypnúť podľa svojej vôle. Tak teda, ak je láska len pocit, tak prikázaním milovať všetkých (Boha, suseda, rodinu, učeníkov, nepriateľov) od nás Boh žiada niečo nemožné. Našťastie, to čo od nás chce, je úplne zvládnuteľné a možné. Môžeme dávať, modliť sa, žehnať a pomáhať iným. Robiť toto — bez ohľadu na to, ako sa cítime! — je robiť vec v láske.

4. Zabúdame na to, že Boh povedal, že sa k nám budú ostatní správať zle.

„Prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.“ (Ján 16:2)

Boží učeníci očakávajú, že budú milovaní a oceňovaní tými, ktorým slúžia a často skončia odrovnaní ich nepriateľstvom. Čudujeme sa: „Prečo sa k nám takto správajú? Jediné, čo som robil, bolo, že som im pomáhal a žehnal.“ „Kde je Boh? Čo sa deje?“

Odpoveď: Nič nie je zvláštne. Presne to sedí.

Zabudli sme na Matúša 10:16–22 a podobné pasáže, kde nás Ježiš varuje, že nás budú nenávidieť pre „Jeho meno.“

Stretávam sklamaných služobníkov, ku ktorým sa ostatné zbory správali zle, a teraz sú nahnevaní na Boha, ktorý ich do tejto služby povolal, no napriek tomu to vyzerá tak, že pre nich nemá miesto, kde by slúžiť mohli. Niektorí už viac do zboru nechodia. Čudovali by ste sa, či títo ľudia vôbec čítajú Bibliu. Nevidia, že Písmo nás varuje, aby sme očakávali problémy vo vnútri zboru tak ako aj zvonku? (Skutky 20:28nn napríklad.)

5. Zabúdame, že nám prikázal milovať svojich nepriateľov.

Tento bod vhodne nasleduje za predchádzajúcim. Oni sa k nám správajú zle a ako máme reagovať? Máme ich milovať. Nie nenávidieť, hnevať sa na nich alebo obhajovať našu nevôľu a odpor voči nim tým, že už máme kartičku „von z väzenia“, ktorá nás oprávňuje nimi pohŕdať.

Ktokoľvek, kto trávi čo i len pár minút na Facebooku čítaním príspevkov ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú kresťania, bude zhrozený nenávisťou niektorých Ježišových učeníkov, keď sa vyjadrujú k iným náboženstvám, politikom, milovníkom svetských túžob.

Joe McKeever

churchleaders.com

„Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých! A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.“ (Lukáš 14:13–14)

Títo ľudia si získali srdce nášho Boha. Sú preňho špeciálni. „Kto sa zľutuje nad biednym, požičiava Hospodinovi,“ hovorí Písmo v Prísloviach. Čím sme Ježišovi bližšie, tým viac nám bude záležať na týchto.

7. Obyčajne zabúdame, že „Ježiš zachraňuje“.

Vieme, že odpúšťa, a radi o tom spievame. No čo sme odsunuli úplne na kraj, je fakt, že prišiel zachrániť hriešnikov (pozri Matúš 1:21 a Lukáš 2:11) a to má byť aj naše poslanie.

My, ktorí dávame samých seba na službu druhým — sýtime hladných, obliekame nahých a tak ďalej, si niekedy myslíme, že tým sme splnili našu úlohu. No ani z diaľky nie. Nestačí, že ľuďom dáme chlieb a o našom Spasiteľovi budeme mlčať. Veď to je On, ktorý môže naplniť ich skutočné potreby, ich najhlbší hlad a vyliečiť ich najväčšie zranenia.

8. Zabúdame, že s Ježišom sú zmeny normou.

Lukáš 5:36–39 prezentuje nové víno ako Boží vzor pre svojich učeníkov: silní, flexibilní, verní, rastúci atď.

Máme radi náš status quo. Fyzici to nazývajú „inertia“, tendencia tela pokračovať v robení toho, čo robilo predtým. No napriek tomu s nami Boh túto hru nehrá. Neprestajne nás volá opustiť naše komfortné zóny, von z našich obvyklých metód, do nových rozmerov videnia a robenia a dosahovania. Nikto, kto sa odmieta neprestajne meniť a prispôsobovať, nebude schopný Ježiša nasledovať dlho.

9. Zabúdame na to, že zámerom nie je dodržiavanie pravidiel.

Zámerom je byť poslušný Bohu, nie otrocky plniť pravidlá. Mnoho Božích detí, ktoré to myslia dobre prehliadajú rozdiel medzi týmito dvomi vecami.

Máme naše náboženstvo radi, keď je jednoduché a chutné, pohodlné a nevyžadujúce veľa, s okamžitými odmenami a žiadnym priestorom pre „outsiderov“, pokým sa rýchlo nestanú takými, akými sme my.

„Lebo litera (slovo zákona) zabíja, ale Duch oživuje.“ (2. Kor 3:6) Ktokoľvek, kto vyžaduje dôkaz tohto tvrdenia, potrebuje navštíviť nejaký formálny kostol a ostať tam pár týždňov. On či ona bude mať zlomené srdce z toho, ako ľudia dodržiavajúci zákon „zanedbávajú, čo je závažnejšie v zákone“, aby dávali „desatiny z mäty, kôpru a rasce“ (Matúš 23:23).

Minule, keď som prednášal v kostole blízko početnej komunity Amishov, pastor mal príbehy o zaujímavých spôsoboch týchto susedov. Jeden muž vydedil svojho dospelého syna kvôli tomu, že si kúpil auto. No ten istý muž si predtým raz prenajal auto a šoféra, aby svojho syna dostal do Nashville, kde nastúpil do lietadla, ktoré letelo okolo celého sveta.

Pre farizejov, ktorí prekrúcali Boží zákon na okovy pre svojich blížnych, náš Boh povedal: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.“ (Marek 2:27)

Bez strachu a neskoršieho popierania tvrdím, že každý jeden zbor má členov (a často aj lídrov) , ktorí si toto potrebujú pripomínať deň čo deň.

10. Zabúdame čítať celé Slovo Božie, a nie len vyberať verš či dva z kontextu.

„Tu verš, tam verš.“ Stojím tu dnes pred vami a hovorím, že som vinný rovnako ako ktokoľvek, koho poznám. Milujeme naše veršíky, však? Tak dobre pasujú na nálepky a do statusov.

Aké množstvo ľudí pozná a miluje Jeremiáša 29:11 („Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami… “) a tvrdia, že to je ich verš, bez toho, aby rozumeli, čo sa v danej kapitole deje alebo komu bola adresovaná.

Tu je ďalší: V Lukášovi 9:3, Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani kapsu, ani chleba, ani strieborné peniaze, ani dve košele.“ Celkom zrozumiteľné, nie? Nesprávne.

Nedávno jeden významný kresťanský fejtonista citoval Lukáša 9:3 ako základ toho, čo od nás Boh vyžaduje — chudobu. Napriek tomu to Boh v Lukášovi 22:35–36 poprel.

Je to jednoduchá a bežná chyba, kým nie sme poctivými študentmi Slova.

Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty — znie výrok Hospodinov — (Izaiáš 55:8).

Máme naše náboženstvo radi, keď je jednoduché a chutné, pohodlné a nevyžadujúce veľa, s okamžitými odmenami a žiadnym priestorom pre „outsiderov“, pokým sa rýchlo nestanú takými, akými sme my.

Teraz ste na konci článku a usúdili ste, že váš zbor je vinný za zabúdanie na Ježišovo učenie a že funguje primárne len pre seba. Tak čo robiť?

1) Uznaj samého seba za člena tých, ktorí idú začať robiť zmeny.

2) No nikdy sa nezačni hnevať, či trápiť ostatných členov za ich nedbalosť.

3) Namiesto toho všetkým naokolo preukazuj súcit (to znamená robiť skutky lásky).

4) Potom, neskôr, povedzme po štyroch mesiacoch aktívnej lásky začni hovoriť niektorým priateľom v zbore — možno vo vašich skupinkách či iných zhromaždeniach — o svojom presvedčení a povedz svoje vlastné svedectvo. Vidíš to? „Tvoje svedectvo.“ Nikomu nehovor, čo má robiť. (Je to veľké pokušenie, no dá sa premôcť.) Len im povedz, čo ti Boh ukázal a ako si sa rozhodol.

5) Potom čakaj na Boha. Buď pri Ňom blízko, neprestajne sa modli za svoje vedenie a členov a buď poslušný.

6) Buď trpezlivý. Úpadok nezačal len minulý týždeň a ani zhnité drevo sa tam nezjavilo zo dňa na deň. To znamená, že zmeny neprídu okamžite len preto, že jeden člen niečo včera čítal.

Nech vám Boh žehná a dá obrovskú radosť do sŕdc z toho, že mu slúžite a žehnáte ostatným v mene Ježiša Krista.

Končím s jedným z najsilnejších a nejprehliadanejších veršov k tejto téme: Jeremiáš 22:16.

„Či tvoj otec (Joziáš) nejedol a nepil? On prisluhoval právo a spravodlivosť a dobre sa mu vodilo; dopomáhal k právu biednemu a chudobnému. Vtedy bolo dobre. Či práve toto neznamená mňa poznať? — znie výrok Hospodinov.“

Joe McKeever

churchleaders.com