Soči mi pomáha byť lepším manželom. A olympiáda tiež nanovo spôsobuje, že sa moja manželka vyžíva vo svojej úlohe. Prekvapujúca lekcia sa zobrazuje v párovom krasokorčuľovaní.

Vo svojej najlepšej časti toto podujatie zobrazuje silu a krásu jednoty: ako sa dvaja rozdielni ľudia stávajú jedným. Zlato ide dvojici, ktorá najlepšie ovládla schopnosť mužského vodcovstva a ženskej podpory tvoriacu jeden slávny celok.

On vedie, ona prijíma

On ju vedie na ľad a iniciuje každú časť ich programu. Ona prijíma vedenie a dôveruje jeho sile. Jeho surová fyzická sila sa zobrazuje viac ako tá jej; všetko dvíhanie, točenie a chytanie je na ňom. Ona dopĺňa jeho silu tou svojou; menšou a atraktívnejšou silou krásy, milosti, rýchlosti a rovnováhy. Zameraním jeho ako hlavy či lídra je zväčšovanie jej schopností. Jej zameraním je nasledovanie jeho vedenia a naznačovanie jej pripravenosti prijať jeho ďalší pohyb. On berie na seba zodpovednosť za oboch a ona dôveruje jeho vedeniu a vyžíva sa v ňom.

Ak on urobí chybu, ona zaplatí väčšiu fyzickú cenu; on zaplatí väčšiu emocionálnu cenu. Ona spadne, no on zlyhá! Takže sa on musí naučiť byť iniciatívny a riskovať. Ona mu musí pomáhať rozumieť jej pohybom a byť trpezlivá počas jeho učenia.

Je to umelecká forma, nie rozkaz. Je to usporiadanie, nie súbor pravidiel. Keď je prevedená dobre, je nádherný pohľad na partnerov, ktorí sú naplnení a tešia sa jeden z druhého.

Je to umelecká forma

Nebojujú o rovnosť na ľade; vlastnia ju ako čosi dané. Nebijú sa o férovosť. Sú zameraní na to, aby robili svoju časť dobre. Nikto nekričí: „utláčateľ!“, keď ju vedie po aréne, dvíhajúc ju a katapultujúc ju do trojitej otočky. Nikto si nemyslí, že je ponižovaná, keď nasleduje jeho vedenie, korčuľujúc vzad smerom k nemu. Nikto nevolá po tom, aby boli rovnostárski. „Do každého druhého Lutzovho skoku by mala hádzať ona jehu!“ Jeden druhého svojím prístupom dopĺňajú, aby sa stali jedným majestátnym celkom. Nikomu, a najmenej zo všetkých jemu, neprekáža, že ruže a plyšoví medvedíkovia hádzaní na ľad, keď si na konci vzájomne padnú do náručia, sú pre ňu. Je to jeho radosť.

Toto je viditeľný model toho, čo znamená mužské vedenie a ženská podpora. Je to umelecká forma, nie rozkaz. Je to usporiadanie, nie súbor pravidiel. Keď je prevedená dobre, je nádherný pohľad na partnerov, ktorí sú naplnení a tešia sa jeden z druhého.

Chce to cvik a trpezlivosť

Olympijskí korčuliari by ako prví súhlasili, že táto jednota vyžaduje cvičenie a trpezlivosť. Platia cenu za jej dosiahnutie v modrinách, porezaniach, vyvrtnutých členkoch a bolestivých pleciach. Avšak alternatívne prístupy len pridávajú viac bolesti a poskytujú menej uspokojenia.

Takže sa v Soči pozerajte, o čom odvaha spočívajúca vo vzájomnom dopĺňaní sa je. Potom vložte skutočnú odvahu do toho, aby ste robili veci správne, pokiaľ ide o veci srdca.

John Ensor © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Minulý týždeň mi len tak mimochodom povedala, že práve dokončila mesačné štúdium Knihy Daniel. „Daniel!“ Prekvapene som vykríkol. Nie som si istý, či by som vo veku 100 rokov mal na svojom zozname zvládnuť túto prorockú a apokalyptickú knihu. Ale teraz vidím, že možno by som to tam mal mať.

Joni však zápasí s jednou konkrétnou otázkou. Tá ju prenasleduje najmä v dňoch, keď stráca nádej alebo má vysoký krvný tlak. Prečo som ešte stále tu?

Pre čo žijete?

Jonin manžel tu už nie je. Jej prvorodený syn zomrel. Jej sestra sa dožila 108 rokov, ale minulý rok v decembri nás opustila. Bolia ju kĺby. Smúti nad dramatickým morálnym úpadkom našej spoločnosti. Je pripravená ísť domov. A tak sa vracia k otázke: „Prečo som ešte stále tu?“

Možno by tou najlepšou reakciou bol tichý súcit pod zvrchovaným Bohom, ktorý má vždy svoje skryté dôvody. Podľa mňa však máme aspoň čiastočnú odpoveď.

V roku 1975 som ako 20 ročný študent vysokej školy našiel jednu vzácnu časť odpovede. Čítal som Listy z väzenia (Letters and Papers from Prison) od Dietricha Bonhoeffera a jeho životopis, ktorý napísal jeho priateľ Eberhard Bethge. Po roku strávenom vo väzení a asi rok pred popravou nacistami sa Eberhardovi zveril: „Niekedy mám pocit, že žijem len dovtedy, kým mám niečo dôležité, na čom môžem pracovať“ (str. 136).

Verím, že to dnes platí pre Joni rovnako ako vtedy pre Bonhoeffera. A verím, že to platí aj pre mňa. Bol som taký ohromený týmto vyhlásením viery, že aj 47 rokov po jeho prvom prečítaní ma tieto slová stále inšpirujú a posúvajú. „Pre čo žiješ, John? Máš len určité množstvo času, aby si prispel k rozvíjajúcemu sa, neustále napredujúcemu veľkému dielu evanjelia. Využi túto príležitosť naplno!“

Najlepšie využitie zlých dní

Bonhoeffer nebol zatknutý za plánovanie vraždy Hitlera. Sprisahanie a jeho úloha v ňom boli v tom čase neznáme. Keď sa sprisahanie nepodarilo, kľúčového iniciátora Clausa von Stauffenberga na druhý deň popravili. Ostatní spáchali samovraždu, aby pri mučení neprezradili ďalšie mená.

Bonhoefferova práca v odboji bola dovtedy zakrývaná tým, že sa tváril ako pomerne naivný pastor, ktorý miluje svoju krajinu a podporuje vládu. Predstieral neznalosť politických záležitostí a tvrdil, že bol zatknutý neprávom. Počítal s tým, že po Hitlerovom konci bude prepustený — jeho úloha v sprisahaní sa nikdy nevyšetrí, nieto ešte odhalí. Ale v okamihu, keď sa dozvedel, že Hitler prežil, vedel, že jeho plán nevyjde a príde o život. Jeho meno sa objavilo v denníku jedného z hlavných sprisahancov. Keď Rusi vtrhli do Berlína, Bonhoeffera obesili po boku jeho brata a ďalších piatich sprisahancov.

Keď Bonhoeffer hovoril o tom, že žije, „kým má niečo dôležité, na čom môže pracovať,“ kontext ukazuje, že uvažoval nad Listom Efezským 5:15–16: „Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“ To, že časy sú zlé, bolo pre neho samozrejmé. Príležitosť videl v tom, že čas strávený vo väzení využije na dokončenie svojej knihy Etika.

Práce vyhradené pre vás

Prečo na mňa Bonhoefferovo vyhlásenie viery tak zapôsobilo? Prinajmenšom z dvoch veľkých dôvodov. Po prvé, Bonhoefferovo vyhlásenie vystihuje, ako vyzerá viera a život podľa verša Efezským 2:10, že všetci sme „stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.“

Každý z nás má nejaké dobré skutky, ktoré nám Boh vyhradil a ktoré nám umožňujú prispievať k jeho veľkému dielu a napredovať v ňom. Jeho plán sa rozvíja od stvorenia až po koniec. Bonhoeffer, Joni, vy a aj ja — všetci môžeme prispieť svojou časťou k jeho globálnemu, nenapadnuteľnému dielu.

Bonhoeffer vnímal svoju knihu o etike ako niečo, čo mu Boh pripravil, aby napísal vďaka mnohým skúsenostiam a rokom biblickej meditácie. So zlom a smrťou všade okolo neho a uväznený v cele, bolo napísanie knihy jedinou vecou, ktorú cítil, že musí dosiahnuť. A vzhľadom na zlo doby, cítil — ako by sme mali všetci cítiť — naliehavú potrebu čo najlepšie využiť svoje príležitosti, kým mohol.

Žiť je Kristus

Bonhoeffera popravili skôr, ako stihol dokončiť to, čo si myslel, že od neho Boh chce. Čo sa týka Joni, dožila sa takého veku, keď už nie je možné aktívne vykonávať praktické dobré skutky. To ma privádza k druhému dôvodu, prečo sa mi páči práve tento konkrétny výrok. Žiť pre samotného Krista — otvorene, denne a vytrvalo — je niečo veľké, na čom sa dá pracovať a žiť. Ako hovorí Biblia: „Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk“ (F 1:21).

Bonhoeffer žil dosť dlho na to, aby to dokázal. Joni má tiež niečo veľké, na čom môže pracovať, aj keď má už 100 rokov: ukázať nám, čo je to žiť pre Krista, aj keď sme telesne takí slabí a veľmi unavení z tohto sveta.

Úprimne povedané, nie som veľkým fanúšikom Bonhoefferových kníh. Len ťažko som sa prelúskal jeho nedokončenou Etikou. Čítal som aj knihu Cena učeníctva, a hoci si ju vážim, zaujímalo by ma, či by aj dnes bola v tlači bez jednej pozoruhodnej kvality: Bonhoeffer sám skutočne žil pre Krista — otvorene, denne a vytrvalo — a svojím životom a smrťou nám ukázal „cenu učeníctva“.

Je to človek, ktorý za knihou stojí, vďaka čomu kniha stojí za prečítanie. Žiť pre Krista v takej zlej dobe a za takých zlých okolností, a aj zomierať v čase, keď sa nacizmus dostával do záhuby — to bolo niečo dôležité, pre čo sa dalo žiť a pracovať.

Behanie s chodítkom

Joni je stále tu, pretože žiť pre Krista aj vo veku 100 rokov je veľká vec, ktorá oslavuje Boha a napomáha jeho kráľovstvu. Väčšinou neverí tomu, že len to, že žije zo dňa na deň pre Krista vo svojej izbe, modlí sa a číta si Bibliu, znamená niečo pre niekoho iného. Obviní ma, že robím veľa kriku pre nič.

Ja však hovorím, že dokončenie štúdia Knihy Daniel vo veku 100 rokov je príťažlivým obrazom toho, čo znamená hľadať Božie kráľovstvo a túžiť po dni Kristovho príchodu.

Hoci v týchto dňoch nemôže cestovať, jej svedectvo môže. Jej príbehy som rozprával v Číne, Ugande, na Kube a aj inde. Potrebuje chodítko. Ale jej príbeh môže stále bežať. Niekedy mám pocit, že žije len tak dlho, kým je potrebná na to, aby presvedčila ďalšiu generáciu žiť pre Krista. To je niečo veľké, na čom sa dá pracovať.

John Ensor © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Všetci poznáme pocit sklamania a bolesti z nenaplnenej túžby. Každý z nás si môže povedať: „Ustal som od volania… oči mi vyhasli od vyčkávania na môjho Boha“ (Ž 69:4). Chronický pocit samoty je obzvlášť bolestivý. Mnohí ľudia sú dohnaní k tomu, že chcú ukončiť tento pocit akýmikoľvek prostriedkami.

Vydala si sa na cestu, ktorú si mnoho ľudí nevyberá. Cestu, ktorá ťa napriek tvojej túžbe vydať sa a mať deti, viedla na takmer desať rokov na misijné pole. Počas svojho čakania si najprv hľadala Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť (Mt 6:33). Čakala si síce dlho, ale ten čas si strávila dobre. Tvoj ženích sa pridal k tebe na cestu, ktorou ťa Boh poslal a je vydláždená slovami: „Očakávaj Hospodina a zachovávaj jeho cestu, On povýši ťa, aby si vlastnil krajinu“ (Ž 37:34). A je to. Boh naplnil túžbu tvojho srdca. Od tejto chvíle už nebudeš zaspávať sama v tichu. Teraz sa tvoj sen o manželstve nahradí skutočnými radosťami a výzvami, ktoré s manželstvom prichádzajú.

Raduj sa v Pánovi

Čo tým chcú ľudia v skutočnosti vyjadriť, keď povedia: „Chcem sa vydať“? Myslím si, že je to jednoducho skrátená verzia vety: „Túžim po zdravom, nežnom, vrúcnom, vzájomne uspokojujúcom, dlhotrvajúcom vzťahu s niekým opačného pohlavia.“ Toto je to, na čo narážal básnik Robert Browning, keď napísal: „Plavme sa spolu, plavme sa navždy.“ Čo potom môžem povedať, aby som vás posmelil na vašej spoločnej plavbe?

Súhlasím so životnou filozofiou, ktorá hovorí, aby si „stavil všetko na jednu kartu.“ Vravíš si, že to nie je veľmi múdre. No záleží na tom, na akú kartu vsadíš. Karta, o ktorej hovorím a na ktorú vsádzam, je:

„Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži“ (Ž 37:4).

Táto karta pevne drží Božiu vôľu a ľudskú túžbu v jednote. Pozvanie do toho, aby sme sa radovali v Bohu, znamená, že Ho urobíme našou najväčšou radosťou, naším najvyšším zdrojom potešenia. Zasľúbenie, ktoré máme v tomto verši, je, že Boh sa raduje z toho, keď naplní túžbu nášho srdca, presne tak ako sa raduje otec, keď dáva dobrý dar svojim deťom. Vsaď na Neho všetky svoje karty.

Objektívne sa môžeš pýtať: „Ako by mohol Boh naplniť všetky túžby môjho srdca? Veď nie všetky moje túžby sú dobré. Niektoré sú sebecké a absolútne nesprávne.“ To je pravda. A nasledovanie svojich hriešnych alebo sebeckých túžob je istým spôsobom, ako môžeš zničiť svoje manželstvo. Ale z môjho pozorovania som zistil, že ľudia, ktorí sa radujú v Bohu, majú Božie túžby. Ľudia, ktorí milujú Boha, viac milujú ľudí naokolo. Ich túžby a Božia vôľa sú v jednote. Prelínajú sa.

Tvoja túžba vydať sa — vybudovať si zdravý, nežný, vrúcny, vzájomne uspokojujúci, dlhotrvajúci vzťah so svojím partnerom — je tiež Božia vôľa. Preto sa môžeš naplno radovať v Bohu a očakávať Jeho pomoc pri napĺňaní tejto tvojej túžby.

Všetci muži majú svoje chyby

Osvojením si tejto pravdy získaš obrovskú výhodu a vyhneš sa bežným chybám a nedorozumeniam. Napríklad ti to pomôže predísť tomu, že budeš mať vysoké očakávania a nároky na toho druhého. Ľudia, ktorí očakávajú, že ich partner naplní každú ich túžbu a spraví ich šťastnými, vyvíjajú príliš veľký tlak na svoje manželstvo. Nikto nemôže naplno vyhovieť takýmto očakávaniam od toho druhého. Manželstvá ako tieto často prechádzajú od: „Milujem ťa, pretože ma robíš šťastnou,“ ku: „Hnevám sa na teba, pretože ma teraz vôbec nerobíš šťastnou,“ a nakoniec ku: „Nenávidím ťa, pretože ma už vôbec nerobíš šťastnou. Zlyhal si.“

O takýchto prípadoch hovorí manželský poradca Larry Crabb: „Máš dvoch kliešťov, no žiadneho psa!“ Dokonca aj dobre fungujúce manželstvá musia pamätať na slová Shakespeara: „Ruže majú tŕne a strieborné fontány na spodu bahno… a všetci muži majú chyby.“ Keď urobíš Boha najvyšším zdrojom svojej radosti, a nie svoje manželstvo, tvoje očakávania zostanú reálne. Pomôže ti to brať svoje manželstvo aj s plusmi, aj mínusmi.

Dvor sa svojej manželke

Ak ťa radosť z Boha chráni od toho, aby si očakávala od manželstva viac, než by si mala, tak ťa to zároveň aj povzbudzuje k tomu, aby si sa neuspokojila len s chabým náznakom romantiky. Shakespeare povedal:

„Je nádherná preto, aby som jej dvoril.

Je ženou preto, aby som ju vyhral.“

No ako roky plynú, my muži máme tendenciu upúšťať od dvorenia sa svojej manželke. Ženy sa nikdy nesťažujú na to, že by im ich manželia prejavovali až príliš veľkú náklonnosť.

Raduj sa v Bohu a On ti vždy ukáže, čo váš vzťah práve potrebuje. Keď začnú určité veci medzi vami vädnúť, začneš cítiť nutkanie niečo s tým urobiť. Napríklad jej povedať nežné slová náklonnosti alebo pre ňu niečo urobiť, nejako jej poslúžiť. Tým jej dáš najavo, že ju stále miluješ a že sa z nej raduješ. Ako zvädnutá rastlina, ktorú poleješ vodou, taký nádherný vplyv môže mať tvoj zvyk prejavovať náklonnosť svojej žene.

Nauč sa riešiť konflikty okamžite

Radosť v Bohu je hlavným spôsobom, ako Boh bude viesť túžby tvojho srdca po zdravom, nežnom, vrúcnom, vzájomne uspokojujúcom a dlhotrvajúcom vzťahu. Ak sa budeš v Ňom radovať, budeš taktiež zachovávať Jeho prikázania. Jeho prikázania sú navrhnuté tak, aby ich naplnením boli naplnené aj túžby tvojho srdca.

Napríklad, vyriešenie konfliktu je kľúčom k vzájomne uspokojujúcemu a dlhotrvajúcemu vzťahu. Apoštol Pavol hovorí: „… nech slnko nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4:26). Dodržuj toto pravidlo a ďaleko zájdeš. Muži, dbajte na to. Aj keby to znamenalo, že budeš prvý, kto naruší to kamenné ticho po búrke medzi vami.

Boh vás pozýva, aby ste sa radovali jeden z druhého, aby ste sa neodopierali jeden druhému a aby ste sa tak zdržiavali od akéhokoľvek sexuálneho hriechu. Keď budeš načúvať a nasledovať toto volanie, budete smerovať do zdravého, vrúcneho, vzájomne uspokojujúceho a dlhotrvajúceho manželstva.

Rady manželom a manželkám

Boh, v ktorom máš svoju radosť, hovorí: „… vy každý jeden milujte si ženu ako seba, a žena nech sa bojí muža“ (Ef 5:33). Muži, to znamená, aby ste milovali svoje ženy, akoby boli súčasťou vašich vlastných tiel. Keď ju vidíš, ako sa trápi, buď v jej trápení s ňou. Keď vidíš, že sa raduje a je naplnená, raduj sa s ňou a nech ťa to napĺňa. Nie je sebecké hľadať šťastie takýmto spôsobom. Sebecké je, ak hľadáš svoje vlastné šťastie nezávisle od jej. No ak hľadáš svoje šťastie vo svätom šťastí a radosti svojej ženy, bude ťa za to milovať.

Ženy, už máte rešpekt voči svojím manželom. Teraz, keď ste v manželstve, Boh chce, aby ste aj dohliadali na to, že v tom aj budete pokračovať. „Dohliadať na to“ v sebe zahŕňa aj chvíle, keď urobí v živote nesprávne rozhodnutia, keď je jeho sebavedomie pošliapané, jeho láska stráca na svojej sile atď. V takýchto chvíľach mu buď vynadáš a budeš na neho útočiť, alebo vytrváš a dohliadneš na to, že sa budeš za neho modliť a pomôžeš mu dostať sa späť na nohy. Božia vôľa je, aby si dohliadala na to, že si ho neprestaneš vážiť. Či už v súkromí, alebo na verejnosti.

Keď si dávate svoje manželské sľuby, radím vám, snažte sa nájsť vašu radosť v Bohu a očakávajte Ho, že vám pomôže naplniť vaše túžby týkajúce sa manželstva. Chyťte sa za ruky a povedzte si navzájom text básne Roberta Browninga:

Zostarni so mnou.

To najlepšie ešte len príde.

Posledné chvíle života, pre ktoré boli tie prvé stvorené,

naše životy sú v Jeho rukách vnorené.

John Ensor © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG