Ako cestoval do mesta, bol si vedomý toho, čo sa mu stane. Jeho nepriatelia získajú prevahu, bude zavrhnutý a ukrižovaný. A ešte tej generácie bude mesto zrovnané. Takto o tom hovorí Ježiš v evanjeliu podľa Lukáša, 19, 43 — 44:

Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. Zrovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe, a nenechajú ti kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.

V Ježišovi, jeho synovi, ich Boh navštívil: Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali (Ján 1:11). Ale oni nespoznali čas svojho navštívenia. Potkli sa na Jeho kameni. Stavitelia kameň odmietli a zahodili. Ježiš o tom všetkom vedel. 

Kráľ plače 

Ako na to odpovedal? Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním a povedal: Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami (Lukáš 19:42–43). Ježiš plakal nad slepotou a blížiacim sa utrpením Jeruzalema. 

Ako by si tieto slzy popísal? Ja by som ich nazval slzami zvrchovanej milosti. Efekt týchto sĺz by nás mal priviesť k obdivu Krista, aby sme si ho strážili a uctievali nad všetkým ostatným, ako nášho milostivého Vládcu. A keď uvidíme nádheru jeho milosti, staneme sa spolu s ním milostiví. A to všetko na Jeho slávu. 

Poďme spolu obdivovať Krista v túto Kvetnú nedeľu.

Obdivovanie Jeho moci 

Čo robí Krista tak iným oproti ostatným a hodným obdivovania je to, že v sebe spája toľko vlastností, ktoré by v druhých spôsobovali nepriazeň. Vieme si predstaviť nadradenú moc a nežnú milosť. Ale na koho sa pozrieme, ak chceme spojiť milosrdnú moc a panujúcu milosť? Pozeráme na Ježiša. Žiaden iný náboženský či politický uchádzač sa mu ani len nepribližuje. 

Pozrime sa na tri ukazovatele jeho moci.

Prvým je, ako davy chválili Boha za Ježišove zázraky (Lukáš 19:37). Vyliečil malomocenstvo dotykom, slepých učinil vidieť, hluchých počuť a chromých chodiť. Porúčal nečistým duchom a tí ho poslúchali. Zastavil búrky, chodil po vode, premenil 5 chlebov a 2 ryby na jedlo pre tisíce. Ako vchádzal do Jeruzalema, vedeli, že ho nemožno zastaviť. Stačilo slovo a Pilát by zmizol. Rimania by sa rozohnali. Bol mocný.

Ako druhé, sa pozrime na verš 38. Volali: Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! Ježiš bol kráľom, a nielen hocijakým. Bol zoslaný a menovaný samotným Pánom Bohom. Vedeli, ako ho Izaiáš opisoval — ako vládcu nad celým neporaziteľným, nikdy nekončiacim kráľovstvom.

Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí (Izaiáš 9:6).

Všestranné, nikdy nekončiace kráľovstvo istené horlivosťou všemocného Boha. Bol to kráľ vesmíru, ktorý dnes vládne národom a galaxiám. Oproti nemu sú USA, ISIS alebo hociktorý iný politický štát len zrnkom piesku a parou.

Tretím ukazovateľom je verš číslo 40. Keď mu farizeji hovorili, aby zakázal ľuďom nazývať ho kráľom, odpovedal: „Hovorím vám, ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“ (Lukáš 19:40) Prečo? Pretože Ježiš bude oslavovaný! Celý význam vesmíru je to, že Kristus bude velebený. A ak to neurobia ľudia, zaistí, že to budú robiť kamene. 

Inak povedané, On je moc. Všetko bude tak, ako chce. Ak my odmietneme ho chváliť, kamene budú mať tú radosť.

Naplnenie, nie zlyhanie

Je pozoruhodné, ako sú Ježišove slzy vo verši 41 tak často použité na popretie jeho mocnosti. Niektorí hovoria: „Pozri, plače nad Jeruzalemom, pretože jeho plán sa nenaplní. Tešil by sa ich spáse, ale oni vzdorujú. Zamietnu ho. Odovzdajú ho, aby bol ukrižovaný. A tak jeho plán zlyhal.“ Ale s popieraním jeho moci takýmto štýlom nie je niečo v poriadku.

Veď dokáže priviesť kamene ku chvále. Takže by bol schopný urobiť to isté aj so stvrdnutými srdcami v Jeruzaleme. Avšak všetko to odmietnutie, prenasledovanie a zabitie Ježiša nie je zlyhaním jeho plánu, je to jeho naplnením.

Vypočuj si, čo tesne pred tým povedal v evanjeliu podľa Lukáša 18:31–33: 

Vtedy si vzal so sebou dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú. Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.

Zrada, posmievanie, hanba, pľuvanie, bičovanie, vražda a všetko ostatné bolo plánované. Všetok ten vzdor, odmietnutie, nevera a nepriateľstvo neboli pre Ježiša prekvapením. Boli súčasťou plánu, ako to sám hovorí. 

Pravdepodobne preto sa na konci 42. verša píše: „Teraz je to však skryté pred tvojimi očami.“ Pamätaj si, čo Ježiš hovorí o jeho podobenstvách v Lukášovom evanjeliu 8:10: „Vám bolo dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva, ostatným je dané len v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počúvali, a nechápali.“ Boh ich nechával v ťažkostiach. Bol to rozsudok.

Milostivý a mocný

Božia milosť je mocná. „Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.“ (Rímskym 9:15) Ale tu je zmysel, ktorý vidíme v Kvetnej nedeli: tento všemocný Kristus plače nad zatvrdnutými ľuďmi Jeruzalema, zatiaľ čo naplňujú jeho plán. Je nebiblické a zlé používať tieto slzy milosti na popretie jeho absolútnej moci. Ježiš bol pokojný v žiali, a zarmútený v moci. Ježišove slzy sú slzami zvrchovanej milosti.

A preto je jeho moc o to viac obdivuhodná a nádherná. Harmónia vecí, ktoré sa zdajú byť inak v napätí, ho robí tak veľkým — milostivým a mocným — ako spievame. Obdivujeme moc viac, ak je to moc milostivá. A milosť obdivujeme viac, ak je mocná.

Nech túto Kvetnú nedeľu vidíme a okúsime Ježišovu nádheru. Jeho slzy plné silnej radosti, obetavej lásky a poslušnosti, ktoré ho previedli každým krokom počas jeho Svätého týždňa. A zatiaľ čo ho tento týždeň obdivujeme a chválime, nech sa vďaka tomu,čo vidíme staneme lepšími ľuďmi.

John Piper © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Len čo príde Immanuel — len čo príde svitanie — zistíme, že vykúpenie iba začína. Buďme si istí, že je to veľkolepé iba. Krv bola preliata. Dlh je splatený. Odpustenie je získané. Boží hnev je odstránený. Synovstvo je zaistené. Prvá splátka je v banke. Časť úrody je v sýpkach. Budúcnosť je istá. Radosť je veľká. No stále to nie je koniec.

Smrť sa stále vyťahuje. Choroby z nás stále robia úbožiakov. Pohromy stále udierajú. Satan sa stále zakráda. Telo stále vedie vojnu proti duchu. Hriech je stále prítomný. A my stále „vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela“ (List Rímskym 8:23). Stále čakáme „zjavenie sa nášho Pána Ježiša Krista“ (List Korintským 1,7). Stále vyčkávame na toho, „ktorý nás vytrhuje z budúceho hnevu“ (Prvý list Tesalonickým 1:10). „Očakávame nádej spravodlivosti“ (List Galatským 5:5). Túžba pokračuje.

Stále túžiť 

Známa melódia, ktorú v roku 1851 spojil s týmito slovami Thomas Helmore, zachytáva  žalostnú atmosféru túžby. Je v nej vynikajúco vystihnutá nálada túžby, bolesti, želania a nádeje.  Nie je to to isté ako bujaré „Joy to the world, the Lord has come“ (radosť svetu, Pán prichádza) či energické „Hark the herald angels sing, glory to the newborn King“ (čujte, anjeli spievajú posolstvo, sláva novonarodenému Kráľovi).

Kresťanský život osciluje medzi dvoma pólmi —  prekypujúca radosť „už“ vykúpeného človeka (List Efezským 1:7) s uslzenou túžbou „ešte“ nevykúpeného človeka(List Efezským 4:30). V tomto živote nás nikdy neopustí jedno ani druhé. Sme „smutní, ale vždy veselí“ (Druhý list Korintským 6:10).

Je dobré mať vianočné piesne, ktoré zachytávajú obe dimenzie nášho života.

Myslím si, že ako sa približujeme k Vianociam, veľa kresťanov zažíva vzrušenie aj smútok. Nikdy nesmieme smútkom zničiť jednoduchú radosť detí. Väčšina z nich nežila dosť dlho na to, aby trpeli. Nechajme ich vidieť v Ježišovi toľko svetla, koľko dokážu vidieť. No nemyslime si, že pre nás dospelých musí byť advent len veselý a rolničkový.

Závažný žiaľ v našej radosti

Okolo 3,7 milióna ľudí zomrie celosvetovo počas adventu, pol milióna z nich sú deti. Okolo 105 osôb za minútu. Väčšina z nich bez nádeje. Len zlomok z nich sa dostane do správ — až na obete terorizmu. Obrovská väčšina trpí a umiera nebadane s výnimkou tých, čo majú niekoho pri sebe. Taký žiaľ sa dotýka každého kresťana. Všetci vieme o niekom, kto umiera, nehovoriac o trápeniach, ktoré robia život tak ťažkým.

Je skvelé, že existujú vianočné piesne napísané pre reálny svet žiaľnej radosti, tak ako pre reálny svet bujarej radosti. „Ó príď, ó príď, Immanuel“ je jednou z nich. Môžeme počuť to „ó“, s ktorým sa začína každý verš: „Ó príď, Immanuel. Ó, príď, Izajov výhonok. Ó, príď, slnko z výsosti. Ó, príď, kľúč od domu Dávidovho. Ó, príď, skvost národov.“ To je „Ó“ túžby.

Immanuelove mená

Každé Ježišovo meno je plné nádeje.

• Immanuel (Izaiáš 8:8) — „Boh s nami“ — zaplatí výkupné, ktoré môže zaplatiť iba Boh— človek
• Izajov výhonok (Izaiáš 11:1), vyrastajúci z mŕtveho pňa, oslobodí svojich ľudí svojou smrťou a vzkriesením spod Satanovej tyranie a urobí ich naveky slobodnými
• Slnko z výsosti (Lukáš, 1,78) — úsvit Božieho kráľovstva — bude svetlom sveta, vyženie beznádej a temnotu
• Kľúč od domu Dávidovho (Izaiáš 22:22) — zachráni nás od pekla, zamkne dvere za nami, odomkne dvere neba a privedie nás domov
• Skvost národov  (Aggeus 2:7) — pritiahne vykúpených z každého národa a utvorí pre nich kráľovstvo pokoja

Toto je Ježiš. Toto je to, čo už dosiahol i to, čo ešte dokončí. A tak sa refrén dotkne našich slabých sŕdc a potiahne ich nahor, vo viere, aby videli istotu dobrého konca.

„Radujme sa, radujme sa, Immanuel
príde k tebe, ó Izrael.“

Rytmus žalostnej túžby vo veršoch prerušovaný mocnými výbuchmi radosti je jednoducho perfektný. Zachytáva záhadu a zázrak kresťanského života. Smutný, a predsa vždy veselý. Už — no ešte nie… Naplnenie slávnych zasľúbení — stalo sa! Ale ich dovŕšenie na novej zemi s novými telami bez hriechu — ešte nie. Sme ponechaní v smelej dôvere, ale stále  voláme: „Ó, príď, ó, príď, Immanuel.“
Uverejnené 8.12.2016

JOHN PIPER © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Po druhé je stále prítomný pri svojich deťoch, lebo nám zasľúbil, že pri nás bude vždy stáť. Sľúbil, že bude pre nás pracovať a obráti všetko na naše dobro. „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ (Mt 28:20)

Kedy s nami nie je?

Určitým spôsobom s nami Božia prítomnosť nie je neustále. Z toho dôvodu nás Biblia opakovane povoláva, aby sme „hľadali Pána… nepretržite hľadali Jeho prítomnosť.“ Božie zjavenie, vedomie, dôveryhodnú prítomnosť nezažívame neustále. Mávame obdobia, keď na Boha nedbáme, nemyslíme na Neho a neodovzdávame Mu našu dôveru. Zdá sa nám „nezjavený“. Inými slovami, nevidíme Ho naším srdcom ako veľkého, krásneho a cenného Boha.

„Boh nás povoláva, aby sme si užívali poznanie Jeho najvyššej veľkosti, krásy a hodnoty.“

Jeho tvár — jas Jeho osobnosti — je skrytá za závesom našich telesných túžob. Tie sú neustále pripravené na to, aby nás pohltili. Z tohto dôvodu máme „hľadať Jeho prítomnosť nepretržite.“ Boh nás povoláva, aby sme si užívali poznanie Jeho najvyššej veľkosti, krásy a hodnoty.

Čo znamená hľadať?

To sa deje „hľadaním“. Nepretržitým hľadaním. Čo to ale znamená v praxi? Starý aj Nový zákon vraví, že je to „zameranie mysle a srdca“ na Boha. Znamená to nepretržite zameriavať a sústrediť na Boha pozornosť našej mysle a túžby nášho srdca.

„Zamerajte teda svoju myseľ i srdce na hľadanie Hospodina, svojho Boha!“ (1. Kron 22:19)

„Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi.“ (Kol 3:1–2)

Vedomá voľba

Toto zameranie mysle je opakom duševného plachtenia. Je to vedomé rozhodnutie, že nasmerujeme srdce na Boha. Za toto sa Pavol modlí pre cirkev: „Nech vám Pán vedie srdce k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti.“ (2. Tes 3:5) Je to vedomá snaha z našej strany. Snaha hľadať Boha je však zároveň darom od Boha.

„Hľadanie Boha je vedomá snaha dostať sa prirodzenými spôsobmi k samotnému Bohu.“

Túto duševnú a emočnú snahu hľadať Boha nevynakladáme kvôli tomu, že je Boh stratený. Preto by sme hľadali mincu alebo ovcu. Boh však nie je stratený. Napriek tomu je tu niečo, cez čo alebo okolo čoho musíme prejsť, aby sme Ho vedome stretli. To znamená hľadať Boha. Je často skrytý. Zahalený. Musíme prejsť cez prostredníkov a dostať sa cez prekážky.

Nebesá hovoria o Božej sláve. Môžeme Ho hľadať cez ne. On sa nám dáva poznať v Písme. Môžeme Ho hľadať cez neho. Dáva sa nám poznať cez milosť iných ľudí. Môžeme Ho hľadať cez nich. Hľadanie je vedomá snaha dostať sa prirodzenými spôsobmi k samotnému Bohu. Je to nepretržité zameranie mysle na Boha vo všetkých skúsenostiach, zameranie našej mysle a srdca na Neho cez rôzne spôsoby Jeho zjavovania. Toto znamená hľadať Boha.

Prekážky, ktoré musíme prekonať

Aby sme Ho videli jasne, a teda mohli byť vo svetle Jeho prítomnosti, musíme prekonávať nekonečné množstvo prekážok. Musíme sa vyhnúť aktivitám, ktoré otupujú naše zmysly. Musíme pred nimi utekať, dostať sa cez ne. Stoja nám v ceste.

Vieme, čo spôsobuje, že sme citliví na Božie zjavenia vo svete a v Písme. A vieme, čo nás otupuje a oslepuje a dokonca čo spôsobuje, že Ho ani nechceme vidieť. Týmto veciam sa musíme vyhýbať a dostať sa cez ne, aby sme Ho videli. Aj toto je súčasťou hľadania Boha.

Keď zameriame svoju myseľ a srdce na Pána vo všetkom, zvoláme na Neho. Aj to znamená hľadať Ho.

„Hľadajte Hospodina, kým sa dá nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko.“ (Iz 55:6)

„Ale ak budeš hľadať Boha a Všemocného budeš prosiť o milosť… “ (Job 8:5)

Hľadanie zahŕňa vzývanie a prosenie. „Ó, Pane, odtiahni záves mojej vlastnej slepoty. Pane, maj milosť a zjav sa. Túžim vidieť Tvoju tvár.“

Pokora ako základ

Veľkou prekážkou pri hľadaní Pána je pýcha. „Bezbožník vo svojej namyslenosti Ho nehľadá.“ (Ž 10:4) Z toho dôvodu je pokora základom hľadania Pána.

Tí, ktorí hľadajú Pána, majú veľké zasľúbenie, že Ho nájdu. „Ak Ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť… “ (1. Kron 28:9) Ak Ho nájdeme, budeme odmenení. „Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú“ (Žid 11:6). Našou najväčšou odmenou je samotný Boh. Ak Ho máme, máme všetko. Preto „hľadajme Pána a Jeho silu, hľadajme Jeho prítomnosť nepretržite!“

John Piper © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Nakloň mi srdce k svojim svedectvám, nie k ziskuchtivosti. (Žalm 119:36)

2. Aby sa otvorili oči môjho srdca

Otvor mi oči, aby som videl zázraky Tvojho zákona. (Žalm 119:18)

3. Aby moje srdce bolo osvietené týmito „zázrakmi“

A osvietil oči vášho srdca. (List Efezským 1:18)

4. Aby moje srdce bolo pre Boha zjednotené, nie rozdelené

Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste: nech chodím v Tvojej pravde; na to mi sústreď myseľ, aby som sa bál Tvojho mena. (Žalm 86:11)

5. Aby moje srdce bolo spokojné s Bohom a nie so svetom

Nasýť nás ihneď zrána svojou milosťou, aby sme po všetky svoje dni radostne plesali. (Žalm 90:14)

6. Za silu v tejto radosti a vytrvalosť v ťažkých obdobiach

Aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku. (List Efezským 3:16)

7. Za viditeľné dobré skutky a skutky lásky k druhým

Aby ste chodili hodní Pána, na Jeho úplnú ľúbosť, prinášajúc ovocie v každom dobrom skutku, rastúc v poznaní Boha. (List Kolosenským 1:10)

8. Aby bol Boh oslávený

Posväť sa meno Tvoje! (Matúš 6:9)

9. V Ježišovom mene

Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? (List Rímskym 8:32)

JOHN PIPER © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

„Neviem o žiadnej inej praktike v kresťanskom živote, ktorá by bola z praktického hľadiska prospešnejšia ako memorovanie Písma.“

Chuck Swindoll napísal: „Neviem o žiadnej inej praktike v kresťanskom živote, ktorá by bola z praktického hľadiska prospešnejšia ako memorovanie Písma… Žiadna iná činnosť neprináša väčšie duchovné dividendy! Posilní sa váš modlitebný život. Vaše svedectvo bude výraznejšie a oveľa účinnejšie. Vaše postoje a pohľad na svet sa začnú meniť. Vaša myseľ sa stane bdelou a pozornou. Vaša sebadôvera a istota sa zvýšia. Vaša viera sa upevní“ (Rastúca sila v rôznych obdobiach života, str. 61). 

Jedným z dôvodov, prečo Martin Luther dospel k svojmu veľkému biblickému objavu o ospravedlnení iba vierou, bolo to, že v prvých rokoch svojho pôsobenia v augustiniánskom kláštore bol ovplyvnený láskou k Písmu zo strany Johanna Staupitza. Luther hltal Bibliu v časoch, keď ľudia získavali doktoráty z teológie bez toho, aby Bibliu vôbec čítali. Luther povedal, že jeho kolega Andreas Karlstadt nevlastnil Bibliu ani v čase, keď získal titul doktora teológie, a nevlastnil ju ani o mnoho rokov neskôr (Richard Bucher, Láska Martina Luthera k Biblii). Luther poznal z Biblie tak veľa naspamäť, že keď mu Pán otvoril oči, aby videl pravdu o ospravedlnení v Liste Rímskym 1:17, povedal: „Potom som si po pamäti prešiel Písmo,“ aby si potvrdil, čo našiel.

Tu je teda niekoľko dôvodov, prečo mnohí považujú memorovanie Písma za také dôležité pre kresťanský život.

1. Prispôsobovanie sa Kristovi

Pavol napísal, že: „My všetci… vidíme… slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy“ (2. K 3:18). Ak sa chceme premeniť na podobu Krista, musíme ho neustále vidieť. To sa deje v Slove. „Hospodin sa i naďalej zjavoval v Šíle, lebo Samuelovi sa vyjavoval Hospodin vo svojom slove“ (1. S 3:21). Učenie sa Biblie naspamäť spôsobuje, že náš pohľad na Ježiša je stabilnejší a jasnejší.

2. Každodenné víťazstvo nad hriechom

„Učenie sa Biblie naspamäť spôsobuje, že náš pohľad na Ježiša je stabilnejší a jasnejší.“

„Ako zachová mladík svoj chodník čistý? Keď bude zachovávať Tvoje slovo… Tvoju reč som skryl vo svojom srdci, aby som proti Tebe nehrešil“ (Ž 119:9, 11). Pavol povedal, že „ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí“ (R 8:13). Jediná časť výzbroje, ktorá sa používa na zabíjanie, je „meč Ducha,“ ktorým je Božie slovo (Ef 6:17). Keď hriech zvádza telo k hriešnemu konaniu, pripomenieme si Kristovo zjavujúce slovo z Písma a zabijeme pokušenie vyššou hodnotou a krásou Krista nad tým, čo ponúka hriech.

3. Každodenné víťazstvo nad satanom

Keď bol Ježiš na púšti pokúšaný satanom, recitoval si z pamäti Písmo a zahnal satana na útek (Mt 4:1–11).

4. Útecha a rada pre ľudí, ktorých milujete

Časy, keď ľudia potrebujú, aby ste im poskytli útechu a radu, sa nie vždy zhodujú s časom, keď máte poruke Bibliu. A nielen to, samotné Božie slovo spontánne vyrieknuté z vášho srdca má neobyčajnú moc. V Prísloviach 25:11 sa píše: „Ako zlaté jablká na strieborných podnosoch je slovo povedané v pravý čas.“ To je krásny spôsob, ako povedať: Keď srdce plné Božej lásky môže čerpať z mysle plnej Božieho slova, z úst prúdia včasné požehnania.

5. Šírenie evanjelia neveriacim

Príležitosti na šírenie evanjelia prichádzajú vtedy, keď nemáme v ruke Bibliu. Skutočné verše Biblie majú svoju prenikavú silu. A keď vychádzajú z nášho srdca, ako aj z knihy, vydávame svedectvo, že sú dostatočne cenné na to, aby sme sa ich naučili. Všetci by sme mali byť schopní zhrnúť evanjelium do štyroch hlavných bodov: 1. Božia svätosť/zákon/sláva; 2. hriech/vzbura/neposlušnosť človeka; 3. Kristova smrť za hriešnikov; 4. bezplatný dar života skrze vieru. Naučte sa jeden alebo dva verše týkajúce sa každej z týchto tém a buďte pripravení podeliť sa o ne v každom čase.

6. Spoločenstvo s Bohom v radosti z jeho Osoby a ciest

Spôsob, akým komunikujeme s Bohom (čiže s Ním máme spoločenstvo), spočíva v tom, že rozjímame o jeho vlastnostiach, vyjadrujeme mu svoju vďaku, obdiv a lásku a hľadáme jeho pomoc, aby sme žili život, ktorý odráža hodnotu týchto vlastností. Preto nám ukladanie textov o Bohu do pamäti pomáha spoznať ho takého, aký skutočne je. Predstavte si, napríklad, že by sme si počas dňa mohli pripomenúť toto:

„Hospodin milosrdný je a ľútostivý, zhovievavý a bohatý je v milosti. Nebude sa ustavične prieť, nebude sa naveky hnevať. Nenakladá s nami podľa našich hriechov a neodpláca nám podľa našich vín. Veď ako nebo vysoko je nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše prestúpenia. Ako sa zmilováva otec nad synmi, tak sa Hospodin zmilováva nad tými, čo sa Ho boja. Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach.“ (Ž 103:8–14)

„Ukladanie textov o Bohu do pamäti nám pomáha spoznať ho takého, aký skutočne je.“

Zámerne som použil slovo „radosť“, keď som povedal: „spoločenstvo s Bohom v radosti z jeho Osoby a ciest.“ Väčšina z nás je emocionálne ochromených — vlastne všetci. Nezažívame Boha v plnosti svojho citového potenciálu.

Ako sa to zmení? Jedným zo spôsobov je zapamätať si emocionálne výrazy z Biblie a hovoriť ich Pánovi a sebe navzájom, kým sa nestanú súčasťou nášho bytia. Napríklad v Žalme 103:1, hovoríme: „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu!“ Pre mnohých ľudí to nie je prirodzený prejav. Ak sa však naučíme tento a ďalšie citové výrazy z Biblie naspamäť, budeme ich často opakovať a prosiť Pána, aby tieto emócie v našich srdciach uskutočnil, môžeme do týchto emócií a výrazov skutočne dorásť. Stanú sa súčasťou toho, kým sme. Budeme menej emocionálne ochromení a schopnejší vzdávať Bohu náležitú chválu a vďaku.

Existujú aj iné dôvody, prečo sa učiť Písmo naspamäť. Dúfam, že ich nájdete v praxi.

JOHN PIPER © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

• Čítať poriadne neznamená rýchlo prechádzať očami po písmenách na stránke. Znamená to presne rozumieť faktom a myšlienkam, správne oceniť ich pravdu a krásu a použiť ich tak, aby sme viedli dobrý život.
• Aritmetika na tej najjednoduchšej úrovni znamená zásobenie mysle nástrojmi na rozmýšľanie (sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie). Na tých pokročilejších úrovniach matematiky sa používa logika na budovanie vecí a múdre žitie: je lepšie kúpiť tri 8-litrové nádoby, každú za 1€, alebo dve 12-litrové nádoby, každú za 1,40 €?
• Písanie používate na uchovávanie informácií pre seba a na sprostredkovanie toho, čo si myslíte, s ostatnými.

Vzdelanie je Božou záležitosťou. Dal nám premýšľajúce mysle. On vytvoril svet, ktorý skúmame. Napísal knihu prírody. Vytvoril pravidlá logiky. On je mierou toho, čo je pravdivé a čo nie, čo je dobré a zlé, krásne a škaredé. Ignorovať ho znamená byť nesmierne nevzdelaným. Premýšľajme (a pomôžme tak aj našim deťom) nad nasledujúcimi biblickými pravdami.

Máme prikázané milovať nášho Pána celou svojou mysľou

Matúš 22:37: „Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.“ 

Bez Boha ako najvyššej hodnoty vo vzdelaní je každé myslenie zbytočné, temné a kruté

List Rímskym 1:20–21; 28: „… že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo… A keďže nepokladali za hodné zachovať si poznanie Boha, vydal ich Boh prevrátenému zmýšľaniu, aby páchali, čo sa nesluší.“

Máme byť dospelí v usudzovaní

Prvý list Korintským 14:20: „Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, ale v zlom buďte deti; v usudzovaní buďte dospelí.“

Ak nemilujeme pravdu, smerujeme k zániku

Druhý list Tesalonickým 2:10: „… k tým, čo hynú,  pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení.“

Múdri rastú v poznaní

Príslovia 15:14:  „Srdce rozumného hľadá poznanie, ale ústa bláznov sa pasú na pochabosti.“

Príslovia 18:15:  „Rozumné srdce získava poznanie a ucho múdrych hľadá poznanie.“

Príslovia 22:17:  „Nakloň si ucho, počuj slová múdrych a venuj pozornosť môjmu učeniu!“ (Porovnaj s Príslovia 2:1–6; 23:12)

Myslenie nenahradí Boha a Boh nenahradí myslenie

Druhý list Timoteovi 2:7: „Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému.“ 

Premýšľajme spolu na slávu Božiu

JOHN PIPER © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

A tak, aby ste boli pripravení…

Po prvé, zamyslite sa nad tým, že potrebujeme Spasiteľa. Vianoce sú obžalobou skôr, ako sa stanú radosťou. „Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán“ (L 2:11). Ak nepotrebujete Spasiteľa, nepotrebujete ani Vianoce. Vianoce nebudú mať svoj zamýšľaný účinok, kým nebudeme zúfalo cítiť potrebu Spasiteľa. Nech vám tieto krátke adventné rozjímania pomôžu prebudiť vo vás horko-sladký pocit potreby Spasiteľa.

Po druhé, venujte sa triezvemu seba preskúmaniu. Advent je pre Vianoce tým, čím je pôst pre Veľkú noc. „Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139:23–24). Nech mu každé srdce pripraví priestor… upratovaním.

Po tretie, budujte vo svojom dome radosť, vzrušenie a očakávanie zamerané na Boha — najmä kvôli deťom. Ak sa tešíte na Krista vy, budú sa tešiť aj ony. Ak dokážete urobiť Vianoce vzrušujúcimi len vďaka materiálnym veciam, ako deti získajú túžbu po Bohu? Využite svoju fantáziu, aby ste deťom zviditeľnili zázrak príchodu Kráľa.

Po štvrté, veľa sa venujte Písmu a zapamätajte si významné pasáže! „Či nie je moje slovo ako oheň — znie výrok Hospodinov“ (Jer 23:29)! Zhromaždite sa okolo tohto ohňa v adventnom čase. Je teplý. Iskrí farbami milosti. Uzdravuje tisíce bolestí. Je svetlom pre temné noci.

Definícia pôstu

Najprv si definujme pôst. Tu je všeobecne prijímaná definícia pôstu medzi kresťanmi v priebehu storočí. Pôst znamená dočasne sa zrieknuť niečoho, čo je samo osebe dobré, napríklad jedla, aby sme zintenzívnili vyjadrenie potreby niečoho väčšieho — konkrétne Boha a jeho diela v našom živote.

„Ježiš trval na tom, aby sme sa nepostili preto, aby sme urobili dojem na iných ľudí.“

Takto definovaný pôst nie je v Biblii pre kresťanov výslovne prikázaný. Pôst nemá v kresťanstve také miesto ako napríklad v islame. Pôst, ktorý moslimovia dodržiavajú počas mesiaca ramadán, je v islame požiadavkou každého skutočného moslima. V skutočnosti nemôžete tvrdiť, že ste moslim, ak hovoríte: „Ja jednoducho nebudem dodržiavať ramadán.“

Pôst nemá v kresťanstve také miesto. Aj keď v Novom zákone nie je príkaz postiť sa, predsa len existujú náznaky, že to bolo normálne a že Ježiš očakával, že sa to bude diať medzi jeho nasledovníkmi.

Tajomstvo pôstu

Napríklad v Matúšovi 6:16–18 Ježiš hovorí:

„Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“

V tomto úryvku je teda niekoľko vecí, ktoré vystupujú do popredia. Jednou z nich je, že Ježiš hovorí: „Keď sa postíte,“ nie: „Ak sa postíte.“ A presne to mám na mysli, keď hovorím, že zrejme očakáva, že sa jeho nasledovníci budú postiť.

V tomto úryvku je ešte jasnejšie, že Ježiš trval na tom, aby sme sa nepostili preto, aby sme urobili dojem na iných ľudí. V skutočnosti by sme sa podľa neho mali čo najviac snažiť — umývať si tvár, česať vlasy, aby sa ostatní ľudia nedozvedeli, že sa postíme. To dáva pôstu pre kresťanov radikálne zameranie na Boha a v tomto zmysle je pôst veľkou skúškou a potvrdením, že Boh je pre nás skutočný, pretože v mnohých situáciách je Boh jedinou osobou, ktorá vie, že sa postíte. Disciplína nemôže nikoho ohromiť a jediné, čo môže urobiť, je otestovať, či tu medzi vami a Bohom skutočne prebieha interakcia.

Dôsledky Novej zmluvy

Ďalším dôležitým úryvkom pre význam kresťanského pôstu je Matúš 9:14–17. Ježiš prirovnáva starý, predkresťanský pôst k starým mechom na víno a pôst, ktorý budú dodržiavať jeho učeníci, k novému vínu, ktoré sa do starých mechov nenalieva, lebo sa roztrhnú. Inými slovami, v kresťanskom pôste je niečo nové, čo ho odlišuje od starozákonného pôstu. Nie je to to isté. Hovorí toto:

„Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nového súkna; veď taká záplata vydrapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. Ani nové víno nevlievajú do starých nádob, lebo sa roztrhnú nádoby, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa zachová.“

Ježiš hovorí, že jeho učeníci sa nepostia, kým je s nimi. On je prítomný Ženích. My sa nepostíme, keď je prítomný Ženích. Hovorí, že keď odíde (čo sa aj stalo, pretože sa vrátil do neba), potom sa učeníci budú postiť.

Hlad po Kristovi

To zrejme naznačuje, že kresťanský pôst je spôsob, ako vyjadriť našu túžbu po návrate Ženícha, Ježiša Krista, nášho Kráľa. To je spojenie medzi pôstom a druhým príchodom Krista.

Jedným z významov kresťanského pôstu je to, že vyjadrujeme svoj hlad po Pánovi Ježišovi, túžime, aby sa vrátil a ujal sa svojej kráľovskej moci na tomto svete. To, prečo je kresťanský pôst jedinečný — nové víno, ktoré sa nezmestí do starých mechov — je to, že Kristus už prišiel. Ženích, Kráľ, tu už bol. Videli sme ho a poznali sme ho. Milujeme ho, pretože sme okúsili jeho prítomnosť. Už sme okúsili prítomnosť Ježišovho kráľovstva.

Kresťanský pôst teda nie je len dúfanie, hlad a túžba po niečom budúcom. Je založený na tom, čo sa už stalo — nie iba na tom, čo ešte len bude. Kráľ už prišiel. Zomrel za naše hriechy. Vstal z mŕtvych. A odišiel do neba.

V našich srdciach sme už zažili jeho prítomnosť a jeho Ducha, ale túžime a očakávame deň jeho návratu, jeho príchodu a kraľovania.

Kresťanský pôst je teda jedinečný medzi všetkými pôstmi na svete. Je jedinečný v tom, že vyjadruje viac než len túžbu po Kristovi alebo hlad po Kristovej prítomnosti. Je to hlad, ktorý je zakorenený — vychádza z už prítomnej, zažitej skutočnosti Krista v dejinách a v našich srdciach.

Vyjadrenie našich potrieb

Dovoľte mi uviesť ešte jeden úryvok, ktorý približuje význam pôstu pre kresťanov. V Skutkoch apoštolov 13:1–3 je táto krásna ilustrácia toho, ako sa pôst stal nástrojom na to, aby sa Boh ujal formovania služby, ktorá zmení svet. Píše sa tu toto:

„V Antiochii, pri tamojšom cirkevnom zbore, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Šimon, prímenom Čierny, Kyrénsky Lukios, Manahen, odkojený spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul. Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal. Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich.“

Zdá sa teda, že vedúci cirkvi sa postili, aby Bohu vyjadrili svoju vlastnú potrebu, túžbu a želanie, aby ich Boh viedol k misijnému úspechu. A Božia odpoveď úplne zmenila svet, pretože misia Barnabáša a Saula (alebo Pavla) bola jedným z najdôležitejších misijných počinov v dejinách sveta. Evanjelium preniklo do západnej časti Rímskej ríše a od tohto prelomu už nič na svete nebolo také, ako predtým.

Prostriedky uctievania

Dovoľte mi zhrnúť podstatu kresťanského pôstu a dôvody, prečo ho my kresťania dodržiavame. Dá sa to povedať aj tak, že pôst je hladným kresťanským sluhom viery. Pôst nenahrádza vieru v Ježiša. Je služobníkom viery v Ježiša.

Pôst je spôsob, ako svojím žalúdkom a celým telom povedať, ako veľmi potrebujeme, chceme a dôverujeme Ježišovi. Je to spôsob, ako povedať, že sa nenecháme zotročiť jedlom ako zdrojom nášho uspokojenia. Z času na čas sa zriekneme jedla, aby sme vyjadrili, že Ježiš je lepší ako jedlo. Ježiš je potrebnejší ako jedlo.

„Pôst je spôsob, ako svojím žalúdkom a celým telom povedať, ako veľmi potrebujeme, chceme a dôverujeme Ježišovi.“

Jedlo je dobré. Nech v tomto nedôjde k omylu. Nie sme askéti v tom zmysle, že by sme popierali dobrotu Božieho stvorenia. Jedlo je dobré. Je to Boží dar a oslavujeme ním Boha dvoma spôsobmi, nielen jedným. Vychutnávame si ho s vďačnosťou za Božiu dobrotu a z hladu po samotnom Bohu si jedlo odopierame.

Keď hodujeme, s radosťou ochutnávame symbol nášho nebeského pokrmu: chlieb života, samotného Ježiša. A keď sa postíme, hovoríme: „Milujem skutočnosť viac ako symbol.“ Hostina aj pôst sú pre kresťana bohoslužbou. Obe oslavujú Krista. Samozrejme, obe majú svoje osobitné nebezpečenstvá. Nebezpečenstvo hodovania spočíva v tom, že sa zamilujeme do daru, a nebezpečenstvo pôstu spočíva v tom, že znevažujeme dar a chválime sa svojou silou vôle, svojou disciplínou.

V najlepšom prípade kresťanský pôst nie je znevažovaním dobrého daru jedla. Je to jednoducho úprimný, telom precítený výkričník na konci vety: „Milujem ťa, Bože. Potrebujem ťa viac ako jedlo — viac ako život.“

John Piper  © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Keď hovorím o „žiadostivosti“, myslím tú oblasť myšlienok, predstáv a túžob, v ktorej dochádza k nesprávnemu pochopeniu sexuality. Tu predkladám súbor stratégií vo vojne proti nesprávnym túžbam.

Vystríhaj sa, čo najviac ako je možné a rozumné, pohľadom a situáciám, ktoré vzbudzujú nevhodnú túžbu.

Hovorím „ možne a rozumne“, pretože nejaké vystavenie sa pokušeniu je neodvratné. A hovorím „nevhodná túžba“, pretože nie všetka túžba po sexe, jedle a rodine je zlá. Dokážeme rozpoznať, kedy sa stáva nevhodnou, neužitočnou, a teda cestou, na ktorej nás táto túžba zotročuje. Poznáme naše slabosti a tiež to, čo ich aktivuje. „Vystríhanie sa“ je biblická stratégia. „Pred chúťkami mladosti utekaj, ale snaž sa za spravodlivosťou.“ (2. Tim 2:22) „Ale o telo sa nestarajte tak, aby v ňom vznikali zlé žiadosti.“ (R 13:14)

Povedz nie každej jednej žiadostivej myšlienke do piatich sekúnd.

A povedz to pomocou autority Ježiša Krista. „V mene Ježiša, NIE!“ Skutočne nemáš oveľa viac ako päť sekúnd. Vystav sa žiadostivosti bez odporu na dlhší čas a uviazneš v takej sile, ktorá je skoro neporaziteľná. Ak sa odvážiš, povedz si to aj nahlas. Buď tvrdý a bojovný. Ako povedal John Owen, „Zabíjaj hriech alebo on bude zabíjať teba.“ Zasiahni rýchlo a zasiahni tvrdo. „Vzoprite sa diablovi — a utečie od vás.“ (Jk 4:7)

Bojuj ohňom proti ohňu. Proti prísľubom hriechu postav Kristove prísľuby.

Obráť svoju myseľ na Krista ako na nadradené uspokojenie.

Povedať „nie“ nestačí. Musíš sa presunúť z obrany do útoku.Bojuj ohňom proti ohňu. Proti prísľubom hriechu postav Kristove prísľuby. Biblia nazýva žiadostivosť: „klamné žiadosti.“ (Ef 4:22) Klamú. Sľubujú viac, ako môžu dodržať. Biblia ich nazýva „žiadosti z času nevedomosti“. (1. Pt 1:14) Iba blázni sa podvolia. “Ihneď šiel za ňou ako vôl, keď ide na jatku.“ (Pr 7:22) Podvod je porazený pravdou. Nevedomosť je porazená znalosťou. Musí to byť úžasná pravda a prekrásna znalosť. Musíme vyplniť naše mysle nadradenými Ježišovými prísľubmi a potešením. Musíme to urobiť hneď ako povieme žiadostivosti: „NIE!“

Pevne si udržiavaj zasľúbenie a potešenie z Krista vo svojej mysli, pokým nevytlačíš iné obrazy.

Upriam svoju pozornosť na Ježiša. Mnohí zlyhajú v tom, že sa vzdajú príliš skoro. Hovoria, „pokúšal som s tým zápasiť ale nefungovalo to“. Potom sa opýtam, „ako dlho si skúšal?“ Ako silno si namáhal svoju myseľ? Myseľ je ako sval. Môžeš ju ponaťahovať, aby sa vylepšila. Uchváť kráľovstvo násilím. (Mt 11:12) Buď neľútostný. Udržuj zasľúbenie Kristovo pred svojimi očami. Drž ho. Drž ho! Nepúšťaj ho! Neustále ho udržiavaj! Ako dlho? Tak, ako to bude nevyhnutné. Bojuj! Pre Krista bojuj, až pokým nevyhráš. Ak by elektrické garážové dvere boli kúsok od toho, aby rozdrvili tvoje dieťa, držal by si ich celou svojou silou a kričal o pomoc a držal by si ich a držal a držal.

Raduj sa z vyššieho uspokojenia.

Pestuj si schopnosti pre potešenie v Kristovi. Dôvod, prečo žiadostivosť panuje, je preto, lebo Kristus pre teba nie je príťažlivý. Sme v predvolenom nastavení pre podvod kvôli našej malej radosti v Kristovi. Nehovorte, „to jednoducho nie som ja“. Aké kroky si podstúpil, aby si v sebe prebudil lásku k Ježišovi? Bojoval si za radosť? Nerezignuj. Bol si stvorený, aby si si cenil Krista celým svojím srdcom — viac ako si ceníš sex alebo cukor. Ak máš malú záľubu v Kristovi, protichodné pôžitky vyhrajú. Žiadaj Boha o uspokojenie, ktoré sa ti nedostáva. „Nasýť nás ihneď zrána svojou milosťou, aby sme po všetky svoje dni radostne plesali.“ (Ž 90:14) Neustále hľaď na najveľkolepejšiu Osobu na svete, pokiaľ ho neuvidíš takého, aký v skutočnosti je.

Bol si stvorený, aby si si cenil Krista celým svojím srdcom — viac ako si ceníš sex alebo cukor.

Presuň sa k užitočným činnostiam, preč od lenivosti a ostatného správania, ktoré by ťa zranilo.

Žiadostivosť rastie najrýchlejšie v záhrade voľného času. Nájdi si vyhovujúcu prácu, ktorú budeš robiť a rob ju s celou svojou silou. „Nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúci, slúžte Pánovi.“ (R 12:11) „Buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom.“ (1. K 15:58) Buďte v hojnosti práce. Postav sa a nájdi si niečo, čo by si robil. Pozametaj izbu. Zatlč klinec. Napíš list. Oprav vodovodný kohútik. A to všetko rob pre Ježiša. Bol si stvorený, aby si spravoval a tvoril. Kristus zomrel, aby si ty „horlil za dobré skutky“. (Tit 2:14) Nahraď nečistú žiadostivosť túžbou po dobrých skutkoch.

Bojujúc na tvojej strane,

Pastor John

Uverejnené 17. 8. 2011

John Piper © 2005. Desiring God.

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja. (v. 24)

Medzi všetkými nehodnými hriešnikmi na svete sú niektorí, ktorých Boh „dal Ježišovi“. Sú to tí, ktorých Boh pripravil pre Ježiša. (Ján 6:44, 65) Sú to kresťania — ľudia, ktorí „prijali“ Ježiša ako ukrižovaného a vzkrieseného Spasiteľa a Pána a Poklad ich životov. (Ján 1:12, 10:11, 17–18, 20:28, 6:35, 3:17) Ježiš hovorí, že chce, aby boli s Ním.

Niektorí ľudia tvrdia, že Boh stvoril človeka, pretože sa cítil osamelo. Inak povedané, „Boh nás stvoril, a preto by sme mali byť s Ním“. Súhlasil by s tým Ježiš? Dobre, skutočne chce, aby sme boli s Ním. Áno, ale prečo? Posúď zvyšok verša. Prečo Ježiš chce, aby sme s Ním boli?

… a videli moju slávu, ktorú si (Otec) mi dal, pretože si ma miloval ešte pred založením sveta.

Toto veľmi nesúvisí s osamelosťou. „Chcem, aby videli moju slávu.“ V skutočnosti to nevyjadruje osamelosť. Ježiš nie je osamelý. Ježiš, Jeho Otec a Duch sú hlboko uspokojení priateľstvom Trojice. Nie On, ale my niečo potrebujeme. Čo Ježiš chce na Vianoce, je, aby sme mohli zažiť to, kvôli čomu sme boli stvorení — vidieť a zakúsiť Jeho slávu.

Boh to chce vliať do našich duší! Ježiš nás stvoril (Ján 1:3) na to, aby sme videli Jeho slávu. Práve pred ukrižovaním vyznáva Otcovi svoje najhlbšie túžby: „Otče, chcem — chcem! — aby oni… boli so mnou, kde som ja, aby videli moju slávu.“

Ale toto je iba polovica toho, o čo Ježiš žiada v záverečných vrcholiacich veršoch jeho modlitby. Práve som povedal, že sme boli stvorení, aby sme videli a zakúsili jeho slávu. Je to to, čo chcel — aby sme nielen videli jeho slávu, ale ju aj zažili, mali v nej záľubu, tešili sa z nej, vážili si ju a milovali? Pouvažujme nad veršom 26 (posledný verš):

Oznámil som im Tvoje meno a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja aby som bol v nich.

Toto je záver modlitby. Čo je Ježišovým konečným zámerom s nami? Nie aby sme iba videli jeho slávu, ale aby sme ho milovali rovnakou láskou, akou ho miluje Otec: „… aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich.“ Ježišovou túžbou je, aby sme videli Jeho slávu a aby sme boli schopní milovať to, čo vidíme láskou, ktorú má Otec pre Syna. A nemyslí tým, že máme iba imitovať lásku Otca k Synovi. Otcova veľká láska sa stáva našou láskou k Synovi. Teda milujeme Syna láskou Otca k Synovi. A to je to, čo udeľuje a prináša Duch do našich životov: Lásku k Synovi od Otca cez Ducha.

To, čo Ježiš chce na Vianoce najviac, je, aby jeho vyvolení boli zhromaždení a dostali, po čom najviac túžia — vidieť Jeho slávu a zažiť ju láskou, ktorú má Otec pre Syna.

To, čo si ja najviac tento rok želám na Vianoce, je spojiť sa s vami (a mnohými ďalšími) vo vnímaní Ježiša v jeho plnosti, a tak budeme spolu schopní milovať to, čo vidíme láskou, ktorá prekračuje našu vlastnú ľudskú polovičatú schopnosť milovať.

Toto je to, o čo Ježiš prosí na Vianoce: „Otče, ukáž im moju slávu a daj im moju radosť, ktorú mám od teba.“ Ach, nech uvidíme Krista očami Boha a zažíjeme Krista cez srdce Boha. To je podstata neba. Je to dar, pre ktorý Kristus prišiel vykúpiť hriešnikov vlastnou smrťou.

Nech Ho vidíte a zakúsite

Pastor John

Uverejnené 21.12.2011

By John Piper © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok môžete nájsť na www.desiringgod.org