Odpočinok a pokoj pre ľudskú dušu, o ktorom hovorí Augustín, prichádza len prostredníctvom nájdenia odpustenia a zmierenia s Bohom skrze vieru v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa. Ľudia boli stvorení špeciálne pre dôverný vzťah s Bohom, a preto nič iné neuspokojí skutočnú ľudskú túžbu.

Kresťania a bolesť duše

Dokonca aj kresťania, ktorí prijali úžasnú, zachraňujúcu Božiu milosť v Ježišovi Kristovi, stále túžia vidieť Boha tvárou v tvár. Túžia dôverne milovať Trojjediného Boha a tešiť sa z neho (alebo z nich) navždy. Existuje mnoho existenciálne citlivých kresťanských duší, ktoré v tomto živote hlboko pociťujú túžbu po konečnom a vrcholnom božskom stretnutí s Pánom. Kresťanský poradca Larry Crabb si myslí, že všetci kresťania aj po svojom obrátení ku Kristovi naďalej prežívajú bolesť duše:

Pred boľavou dušou však niet úniku, môžeme to iba popierať. Prísľub, že jedného dňa budeme s Ježišom v dokonalom svete, je pre kresťana jedinou nádejou na úplnú úľavu. Dovtedy buď stonáme, alebo sa tvárime, že to tak nie je.

Nedávno sme s manželkou navštívili koncert populárneho hudobného umelca Steva Winwooda. Winwood bol v 60. a 70. rokoch minulého storočia rockovou hviezdou, ale za to, že v 80. rokoch prijal kresťanstvo, vďačí čiastočne aj čítaniu spisov C. S. Lewisa. Počas koncertu Winwood zahral jednu zo svojich klasických bluesových piesní s názvom Can't Find My Way Home. Toto je refrén piesne:

Nemôžem nájsť cestu domov.

Ale ja nemôžem nájsť cestu domov.

Stále nemôžem nájsť cestu domov.

Keď som počúval Winwoodov spev v jeho príťažlivom soulovo-bluesovom štýle, pomyslel som si, že dobre opisuje moje bežné životné skúsenosti. Hoci som bol v živote požehnaný šťastím — najmä pokiaľ ide o vieru, rodinu a priateľov –, stále mám duchovnú túžbu stretnúť sa s Trojjediným Bohom tvárou v tvár a často mám pocit, že nemôžem nájsť cestu domov.

Jeden z mojich najobľúbenejších úryvkov z evanjelia je ten, v ktorom Veľký lekár, poradca, filozof a predovšetkým Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus ponúka slová trvalej nádeje pre tých, ktorí trpia smútkom a bolesťou duše:

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ Matúš 11:28–30

Stretol som sa s úžasnou Božou spasiteľnou milosťou v Ježišovi Kristovi, ale stále túžim po konečnom odpočinku a pokoji duše. Hoci som ako omilostený hriešnik požehnaný tu a teraz, stále existenčne túžim po tej plnšej blízkosti s Pánom. Niekedy moja duša skutočne vzdychá, aby našla cestu domov k Bohu.

Kráľ Dávid rozumel mojej situácii:

„Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo ako zem suchá a bez vody, vyprahnutá.“ Žalm 63:1

Kenneth R. Samples © Reasons.ORG

Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia sú oveľa pozornejší a vnímavejší na moje slová o Kristovi a kresťanských pravdách, keď sú iniciátorom rozhovoru práve oni. Nechcem tým povedať, že nikdy nespomeniem evanjelium z vlastného popudu — pravdaže tu boli rozličné momenty, kedy som usúdil, že sa potrebujem podeliť o evanjelium s človekom, ktorý sa ma naň prvý neopýtal. No vo všeobecnosti, keď príde na to, podeliť sa so svojou vierou s ľuďmi, s ktorými máme dlhodobý vzťah, ako napríklad neveriaci člen rodiny, kolega alebo priateľ — zistil som, že rozhovor prináša oveľa viac ovocia, keď s témou začne práve tá druhá osoba.

Ale aké veci môžu pritiahnuť pozornosť iných ľudí na našu vieru o duchovnej realite? Tu ponúkam tri kvality, o ktorých si myslím, že provokujú ľudí, aby sa pýtali na našu vieru.

1. Snaha mať pevnú pracovnú etiku

To, ako jednotlivec pristupuje k práci alebo zamestnaniu, o ňom samom veľa odhaľuje. Ľudia sú už zvyknutí stretávať iných, ktorí si hľadajú ľahšiu cestičku, sú leniví a majú nespočetné výhovorky, prečo vlastne nemôžu poriadne pracovať. No človek s pevnou pracovnou etikou vytŕča. Prečo? Lebo napodobniť pravú poctivú prácu sa nedá. Naše pracovisko je miestom, kde prakticky povedané buď „makaj alebo sklapni“. Keď si získame povesť tvrdého pracanta, ľudia chcú vedieť, odkiaľ náš zápal pochádza. Vážne žasnú prečo do toho dávame všetko. Písmo odhaľuje, že veriaci majú pracovať usilovne, aby tak ctili Boha (Kolosenským 3:23).

2. Snaha ceniť si a zachovávať pravdu akoby bola posvätná

Ľudia vidia, keď sa bezohľadne zahrávate s pravdou. Faktom je, že klamstvo je tak bežné, že ho očakávame aj od ľudí, ktorí sľúbili byť pravdiví. No čestný človek, ktorý sa drží pravdy, či už dôležitej alebo bezvýznamnej s oddanosťou a presnosťou, vyčnieva. Pravdovravníci sú zriedkaví, a keď ich ľudia v živote stretnú, sú ochotnejší brať ich vážne. Trojjediný Boh je Pravda s veľkým P. Vlastne Ježiš Kristus špeciálne sám seba nazval Pravdou (Ján 14:6). Preto by sa kresťania mali snažiť zaobchádzať s pravdou akoby bola posvätná, lebo takou je.

3. Snaha zaobchádzať so všetkými ľuďmi s úctou

Ako sa správate k iným ľuďom, najmä k tým nepríjemným, odhaľuje veľa o vašom charaktere. Je ľahké správať sa milo k ľuďom, ktorí vám to opätujú. Ale výnimočnú reputáciu si získate, ak sa správate čestne a s rešpektom  aj k nevrlým ľuďom. Môžete zaobchádzať s človekom s úctou, aj keď ho zvlášť nemáte radi. Ak to robíte, znamená to, že sa ku všetkým správate, akoby mali prirodzenú dôstojnosť a morálnu hodnotu. Keď sa správame k ľuďom s úctou bez ohľadu na situáciu, ostatní budú chcieť vedieť prečo. Odpoveď kresťana je, že všetci ľudia si zaslúžia úctu, pretože sú stvorení na Boží obraz (1. Mojžišova 1:26–27).

Snažiť sa byť pracovitým, pravdovravným a správať sa vždy s úctou nie je ľahké a nikto z nás to nezvládne perfektne. Musíme mať na pamäti, že sme všetci len ospravedlnení hriešnici s porušenou prirodzenosťou a s potrebou božskej premeny. Vďakabohu, spása pochádza výhradne z Božej milosti. No aj napriek našej nedokonalosti si nekresťania všimnú, keď sa snažíme brať prácu, pravdu a úctu k človeku vážne.

Kenneth R. Samples © Reasons.ORG