Naše povolanie však nemá závisieť od toho, či sú naši manželia verní tomu svojmu. Pred Pánom stojíme každý sám za seba a všetko robíme preňho. A je pravdou, že je ľahšie vidieť nedostatky iných — zvlášť keď ide o niekoho, s kým žijeme pod jednou strechou a koho zvyky a zvyklosti poznáme naspamäť. Môže sa nám stať, že kriticky presne vidíme to, akí by mali byť, a samy na sebe si veľa vlastných nedostatkov ani nevšimneme.

No tak či tak, ak sa naši manželia nevenujú svojmu duchovnému životu ako modlitbe a štúdiu Biblie, je to problém. A ak chýba láska, je to ozaj žalostné. Ako teda odložiť našu vlastnú bolesť a sklamanie a žiť naše povolanie kresťanských manželiek? Ako nasledovať pastiera, ktorý svoje stádo nevedie dosť dobre? Tu sú opísané tri spôsoby, ako milovať svojho nedokonalého manžela.

1. Modli sa za svojho manžela

Pre nás manželky je najsilnejšou službou našim manželom naša modlitba. Nemali by sme rozmýšľať spôsobom: „Vidím, že nič iné nefunguje, tak sa skúsim modliť.“ Ide skôr o zmýšľanie, ktoré je nasiaknuté presvedčením, že modlitba je prvá a najdôležitejšia — a že je to najmocnejšia a najefektívnejšia služba, ktorú našim manželom vôbec môžeme ponúknuť.

Za svojho manžela sa môžeme modliť tak, ako to nikto iný nedokáže. Vidíme jeho úspechy i slabé chvíle, jeho nálady a postoje, jeho silné stránky i zraniteľnosť. Vidíme, čomu venuje svoj čas. Na jeho slovách a skutkoch vidíme odovzdanosť jeho srdca Božím veciam. To, čo s týmto vhľadom urobíme, je kľúčové. Môžeme sa pokúsiť „dať veci do poriadku“ my samy — s pripomienkami, ktoré rýchlo prejdú do sťažností, alebo upozorneniami, z ktorých bude zakrátko kritika. Alebo môžeme dôverovať Dobrému pastierovi, že tú prácu vykoná vo svojom čase a vo svojej moci.

Modlitba pozýva Ježiša, aby bol uprostred starostí a potrieb, ktoré pre svojich manželov máme. Tým sa náš postoj úplne mení. Už sa nesústredíme na problém, ale na osobu, ktorá ho dokáže vyriešiť. Zrazu si uvedomujeme, že pre Boha nie je nič príliš ťažké. Tak ako „Srdce kráľovo je v ruke Hospodinovej ako vodné toky, vedie ich, kamkoľvek chce“ (Pr 21:1), rovnako aj srdcia našich manželov sú plne dostupné a poddajné Božej ruke. On jeho srdce dokáže obrátiť k sebe. Skrze naše modlitby sa k našim manželom pridávame, aby prišla zmena.

Modlitba za našich manželov vykonáva prácu aj na našich vlastných srdciach. Naše srdcia prihováraním sa zjemnejú. Získavame pokoru a súcit, ako si uvedomujeme, že máme obaja, manžel i manželka, chyby a obaja nutne potrebujeme milosť. Toto platí ešte viac, ak váš manžel nepozná Ježiša ako svojho Pána. Naše modlitby nám nanovo pripomínajú milosť spasenia, ktorú sme prijali a ktorú je Boh schopný vyliať do životov našich manželov, čím privodí spásonosnú premenu.

2. Povzbudzuj svojho manžela

Prijať Božie povolanie byť hlavou rodiny nie je závideniahodné bremeno. Naši manželia nesú na svojich ramenách očakávania a záväzky pred Bohom, ktoré sú veľké a ku ktorým patrí povolanie veľa milovať. Ženy majú jednoducho milovať svojich manželov (Tit 2:4), ale manželia majú milovať svoje ženy tak, ako Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu (Ef 5:25). Bez ohľadu na to, ako blízko kráčame s Bohom, obetavá láska je neľahký štandard. A skutočne, tá šírka Božieho štandardu, ktorý majú nasledovať naši manželia — štandardu lásky, zaopatrenia a duchovného vedenia rodiny —, im môže spôsobiť viac stresu, než si uvedomujeme.

Hoci je prirodzené, že si všímame oblasti, v ktorých sa naši manželia potrebujú zlepšiť, mali by sme skôr hľadať spôsoby, ako im povzbudením žehnať. Toto nie je vždy ľahké, zvlášť ak konštatujeme správanie, ktoré sa viackrát opakuje. Môžeme pochybovať o akejkoľvek zmene k lepšiemu. Môžu sa nám vtierať do mysle slová ako „Uvidíme, ako dlho mu to vydrží“. Môže sa nám stať aj to, že budeme minimalizovať snahy našich manželov a vnímať ich ako nedostatočné.

Ale pri príhovore za našich manželov musia naše postoje a činy zodpovedať žiadanému výsledku. Mali by sme veriť, že zmena je možná, a povzbudiť ich aj v malých posunoch k lepšiemu. Ak používame slová, ktoré budujú a prinášajú milosť (Ef 4:29), oživujeme našich manželov rovnako ako naše manželstvá.

3. Umrieť sama sebe

Jediný spôsob, akým môžeme napĺňať naše povolanie manželiek napriek našim vlastným zraneniam a sklamaniam, je umrieť sama sebe. Toto je naša úloha ako veriacich: denne ukrižovať svoju telesnosť, aby mohol Kristus plne žiť skrze nás. A keď žije skrze nás Kristus, zažívame nezlomnú silu Jeho moci.

Boh vie, že vo svojej vlastnej sile nedokážeme byť takými manželkami, akými nás povoláva byť — a ani to od nás nečaká. Keď sa však zbavujeme ega, Jeho Duch preberá vedenie a napĺňa nás veľkou milosťou a silou. Sme schopné modliť sa, aj keď sa nám už modliť vôbec nechce, a milovať, aj keď v tej chvíli lásku pocitovo neprežívame.

Milosť poukazuje na spôsoby, akými môžeme povzbudiť, zušľachťuje naše slová a upokojuje nášho ducha. A zatiaľ čo čakáme, kým Ježiš odpovie na naše modlitby za manželov, Jeho milosť nám pomáha vzhliadať k Nemu, k nášmu Dobrému pastierovi, k Tomu, ktorého máme nasledovať ponajprv. V tomto sa ukrýva večný poklad. Keď poslušne napĺňame naše povolanie manželiek, nachádzame požehnanie v našom vzťahu s Pánom.

KIM CASH TATE © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Ale my sme už boli na tejto ceste. Boli to napr. každotýždňové večerné rande, každovečerné spoločné stíšenia alebo čítanie duchovne obohacujúcej knihy. Začali sme s nasadením, no poľavovali sme, až kým sme našu snahu nevideli vytrácať sa pre životné prerušenia.

Tak ľahko prišla potom táto myšlienka — Aký to má zmysel?

Prijala som ju a bola ticho.

V ten istý večer ma však Pán znepokojil mojím postojom. Ako som sa modlila a uvažovala, uvedomila som si, že som ustupovala nepriateľovi. Namiesto toho, aby som stála pevne a spoliehala sa na Pána, že posilní túto oblasť, som sa vzdala. Stiahla som sa. Tiež som mohla prehlásiť, že už nebudem zaberať túto oblasť v mojom manželstve. „Nepriateľ, môžeš ju mať.“

Toto je vojna

V našich útulných kuchyniach, kde sme obklopení pečenými kurčatami a dobrou konverzáciou, je také ľahké zabudnúť, že sme vo vojne. Denne sme napádaní myšlienkami a návrhmi, ktoré opatrne preniknú do nášho prúdu vedomia. Perfektne sa hodia do našej situácie a prispôsobia sa nášmu spôsobu myslenia, takže ich prijímame, hoci ich úlohou je zničiť nás.

V Božom slove je jasné varovanie. Náš boj nie je proti telu a krvi, ale je proti celej démonickej sile (Efezským 6:12). Sú proti nám vytvorené úklady a vystreľované ohnivé šípy na našu vôľu (Efezským 6:11, 16). A mnoho z týchto úkladov a šípov je namierených na naše myšlienky vrátane toho, čo akceptujeme ako pravdu.

Verila som klamstvu, že nemá zmysel ísť smerom, ktorý by mohol obohatiť moje manželstvo. Len by sa to zasekávalo a nakoniec zlyhalo. Kde bol môj štít viery, aby uhasil ten šíp? Prečo som nezaujala postoj vojaka? Kde bol môj boj?

Je toho mnoho, čoho by sme sa mohli desiť, keď vidíme stav manželstva a rodiny v tejto krajine. Dokonca môžeme byť vydesení zo stavu nášho vlastného manželstva a rodiny. Ale hlavne s ohľadom na rodinu je dobré si pamätať, že sme povolaní byť Kristovými vojakmi a bojovať.

1. Bojujeme za naše rodiny tým, že stojíme pevne

Keďže sme vojaci Pána Ježiša Krista, náš postoj nikdy nesmie byť postojom stiahnutia sa. Vieme, že stojíme pevne preto, že sa obliekame do Pánovej výzbroje a sily (Efezským 6:10–20). Máme všetko, čo potrebujeme, aby sme odolali útoku. Ale často je problém v uvedomení si, že sa na nás útočí.

Prosila som Pána, aby mi ukázal, v akých ďalších oblastiach som sa vzdala. Spomenula som si na jedného z mojich tínedžerov a uvedomila som si, že som sa prestala modliť za konkrétnu záležitosť, ktorá sa ho týkala. Bolo to zložité, hlboko zakorenené a korene usadené tak hlboko, že som to zjavne uzavrela s tým (keď som sa na to pozrela spätne), že sa to nezmení. Zaujala som postoj, že to je jednoducho tak, ako to je. Verila som ďalšej lži. Pravdou je, že Božia milosť a sila sú veľmi schopné zmeniť akúkoľvek situáciu.

Existuje nejaký aspekt tvojho manželstva, pri ktorom si to vzdal, pretože si si povedal: „ Aký to má zmysel?“ Existuje nejaká záležitosť týkajúca sa jedného z tvojich detí, ktorú si uzavrel s tým, že To je jednoducho tak? Apatia je ohnivý šíp. Jeho jed vedie k postoju stiahnuť sa. Musíme sa naučiť spoznať takéto smrteľné myšlienky, odmietnuť ich a namiesto ústupu musíme stáť v Pánovej sile.

2. Bojujeme kráčaním vo viere

Keď vidíme realitu našich manželstiev a rodín, vytvorené modely a zvyky, ktoré pretrvali, disfunkciu, ktorá sa stala normálnou, prichádza pokušenie kráčať videním a veriť, že sa to nikdy nezmení. Ale táto cesta oslabuje naše odhodlanie a robí nás náchylnými na znechutenie. Okrem toho aj maľuje obraz bez duchovnej reality.

Viera dvíha náš zrak nad pozemské veci ku Spasiteľovi, ktorý rozumie našim slabostiam, posilňuje nás, aby sme vydržali a obnovuje našu nádej. Viera nám dáva boj. Pripomína nám, že naša vlastná realita bola kedysi bez nádeje, a predsa z Božej milosti sme boli zachránení a pozdvihnutí k novému životu. Ak Pán môže spraviť zázrak znovuzrodenia v našich vlastných srdciach, určite môže mocne pracovať v našich manželstvách a rodinách.

3. Bojujeme tým, že sme vytrvalí v modlitbe

Ak existuje nejaká oblasť, v ktorej by sme nikdy nemali ustúpiť, tak je to modlitba. Pretože je veľmi mocnou zbraňou v našom duchovnom arzenáli, tak nepriateľ vystreľuje na nás šípy apatie, ktoré spôsobujú, že si o modlitbe myslíme, že je zbytočná.

Tu je jedno z mnohých zasľúbení, ktoré nám pomáhajú stáť pevne:

A toto je dôvera, ktorú máme v Ňom, lebo o čokoľvek prosíme podľa Jeho vôle, počuje nás. A keď vieme, že nás počuje, o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že nám splnil prosby, ktorými sme Ho prosili. (1. Jána 5:14–15)

Keď hľadáme Pána pre duchovné zdravie a blahobyt našich manželstiev a rodín, tak sa môžeme modliť s dôverou. A keď sa modlíme, stojíme vo viere, sme vytrvalí a veríme, že nás bude počuť a aj odpovie.

Z Božej milosti sa nestiahneme. Z jeho milosti budeme dobre bojovať za naše rodiny.

Kim Cash Tate © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org