Hospodin nás niekedy povolá nabok z našej práce na určitý čas a požiada nás, aby sme mlčali a učili sa predtým, ako pôjdeme znovu do služby.

Hodiny, strávené čakaním, nie sú strateným časom.

Jeden staroveký rytier si raz uvedomil, keď utekal pred nepriateľmi, že jeho kôň potrebuje vymeniť podkovu. Zdalo sa, že rozvážnym rozhodnutím v tejto chvíli je ponáhľať sa bez zdržiavania. No vyššia múdrosť mu hovorila, aby sa na pár minút zastavil u kováča pri ceste. Hoci počul cval kopýt koní nepriateľov, čakal, kým jeho tátoš nebol podkutý a potom pokračoval v úteku. Práve, keď sa nepriateľ objavil vo vzdialenosti asi sto metrov, vyskočil do sedla a uháňal preč rýchlosťou vetra. Vtedy spoznal, že to zastavenie urýchlilo jeho útek.

Dosť často nás Boh bude žiadať, aby sme čakali predtým, než pôjdeme, aby sme sa mohli úplne obnoviť, vzchopiť z poslednej služby predtým, než vstúpime do ďalšej fázy našej cesty a práce.

Z knihy Pramene v púšti. Slovenské Evanjelizačné stredisko © 2010. Všetky práva vyhradené. Ak by ste mali záujem o knihu Pramene v púšti, môžete si ju objednať na: evs@evs.sk