No čo sa stane, keď skutočnosť nezodpovedá našim predstavám a snom? Čo ak nás skutočný príbeh nášho života a manželstva sklame? Je náš rytier v lesklej zbroji ešte stále tým, za koho sme ho pokladali, keď sme sa zaň vydali? Dokáže nás uchrániť pred ohnivým drakom?

Vysnívané manželstvo sa nedostavilo

Problémom sú naše nerealistické predstavy. Chceme prežívať rozprávky aj v osobnom živote. Túžime po šťastnom konci a myslíme si, že práve manželstvo nám ho dá. Očakávame šťastný koniec — ba niekedy ho vyžadujeme. Každej z nás v mysli beží romantický príbeh o tom, aké to bude, keď sa vydáme, ale napokon zistíme, že tento vysnívaný svet sa veľmi nezhoduje s realitou. Naše patetické, krehké predstavy a sny sú zničené. Raní nás a metie manželov hriech (a tiež náš vlastný). Nikdy sme si neuvedomili, že manželstvo môže byť také náročné.

Milujeme romantické knihy a filmy — rozprávky — pretože náš vlastný život môže byť sklamaním. Hlúpo si myslíme, že sme konečne „dorazili“ do cieľa, keď sa náš stav zmení so single na vydatá. No Boh vie, že práve toto je len začiatok. Potrebujeme sa preto pozerať na manželstvo cez iný žáner, a to vojnový film.

Svadby a vojny

Všetky potrebujeme na manželskom bojisku poznať mentalitu vojnových časov. Keď skončí rozhodovanie o tých správnych šatách, kvetoch a svadobnom menu, zrazu čelíme dennodenným rozhodnutiam napĺňania našich manželských sľubov. Sladké romantické blaho, ktorým chutil svadobný deň, je súčasťou manželstva ako chvíľa, ktorú je potrebné si uchovať. Ale sú to práve milosťou víťazne dobojované bitky, ktoré udržiavajú manželstvo nažive.

Či už si to uvedomujeme alebo nie, súboj sa vyslovením sľubov ešte len začína. Naše hriešne túžby sa okamžite vzopnú ako strašný ohnivý drak. Satan nám hodí granát lží rovno pod nohy. Budeme si musieť dávať pozor, kadiaľ kráčame, aby sme neodpálili mínové pole ukrývajúce sa v našom dome. Mnohokrát sú to práve naše nereálne predstavy, ktoré nás zaslepujú, a tak nevidíme náboje svištiace všade okolo nás. Musíme sa vzdať detskej rozprávky a prosiť Boha, aby nám naše oči otvoril a mohli sme tak vidieť duchovnú vojnu v našom manželstve, boj, v ktorom musíme bojovať o vieru.

Satanova predstava vášho manželstva

Satan chce roztrhnúť nádherný evanjeliový obraz manželstva: stelesnenie Kristovej obete za jeho milovanú nevestu, cirkev. Nepriateľ sa nezastaví pred ničím, aby mohol zničiť každý odraz Krista vo svete. Vie, že naše vlastné predstavy o manželstve mu môžu pomôcť zabiť to, čo Boh tak miluje. Preto sa nás snaží podviesť, a to podsúvaním len kúsku toho, čo Boh pre manželstvo zamýšľa.

„Náš rytier v lesklej zbroji je tesár z Betlehema“

Satan nás chce presvedčiť o tom, že manželstvo je predovšetkým o napĺňaní našich nedosiahnutých potrieb a túžob; že je to žitie sna, ktorý predávajú romantické knihy; že je to iba odškrtnutie políčka v zozname alebo, konečne, usporiadanie si života dokopy. Pomaly a jemne nás ukladá k apatickému spánku, takže sa uspokojíme s menej. Musíme sa prebrať a konečne vidieť ako nízko nastavili latku naše nerealistické predstavy. Naše túžby sú príliš malé, keď všetku nádej vložíme len do manžela, či
manželstva. Naše očakávania majú rásť spolu s tým, ako Boh používa nenaplnené očakávania a z toho vyplývajúce sklamania a zranenia, aby nás k sebe pritiahol bližšie. Manželstvo je cesta, ktorá nás privádza do väčšej destinácie: k Bohu samému.

Príbeh lásky väčší než manželstvo

Ako vidíte, naozaj túžime po rozprávke viac ako po vojnovom príbehu, lebo hlboko vo vnútri vieme, že je to pravda. Vieme, že je tu rytier v lesklej zbroji, ktorý pre nás zabije draka, ktorý porazí všetku nepriazeň a vyhrá vojnu, ktorý nás dostihne v našich
úzkostiach a zachráni nás. Ako Snehulienkin princ, ktorý bozkom prebudil princeznú z hlbokého spánku, tak aj nám dáva Boh svoj božský bozk života v Ježišovi.

Náš rytier v lesklej zbroji je tesár z Betlehema; a On nikdy nesklame. Myslíme si, že naše manželstvá majú padnúť ako uliate nám a našim pozemským túžbam, no naše manželstvá sú skutočne súčasťou väčšieho príbehu, ktorý Boh hovorí cez svojho Syna. Naše očakávania preto musíme formovať/utvárať tak, že si budeme ctiť Krista. Až potom prestaneme predstierať a začneme o manželstve uvažovať vojnovou mentalitou.

LIZ WANN © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Práve keď som čelila strachu z manželstva, Boh mi prehovoril do srdca. Vtedy som so svojím manželom ešte len chodila a tento strach ma zväzoval, bránil mi spraviť v našom vzťahu ďalší krok. Bála som sa byť zraniteľná, pretože som nechcela riskovať, že sa zraním. Chcela som život bez osobnej bolesti a trápenia. Chcela som si srdce chrániť vlastnými rukami namiesto toho, aby som ho zverila do Otcových rúk.

„Pastier nás neudiera palicou, len aby nás viedol, ale aj aby sme sa naučili disciplíne.“

Keď mi Boh povedal, aby som sa nebála, naivne som si myslela, že tým pádom bude všetko fajn a nič zlé sa mi nestane. Určite by ma ušetril od zlomeného srdca. Keď sa na to teraz dívam spätne, pri vstupe do manželstva som Bohu skutočne neverila, verila som skôr svojmu optimistickému pohľadu na vec a sentimentálnosti vzťahov. Teraz to už viem, pretože realita manželstva nakoniec otriasla mojím optimizmom a sentimentálnosťou. Namiesto toho sa môj strach stal skutočnosťou.

Pán, môj vodca

Nepovedal Boh, že ma bude chrániť? Prečo by ma v manželstve viedol priamo do bolesti a smútku? Každá bolesť je to isté, ako keď je dieťa samé v tme detskej izby, bez nočného svetla, a vie, že pod posteľou je strašidlo. Chceme len, aby niekto zasvietil svetlo, nech to strašidlo zmizne. Boh vraví, že sa nemáme báť, pretože v tomto prekliatom svete je čoho sa báť, ale on nechce, aby sme sa tých desivých vecí báli.

Manželstvo môže byť desivé, pretože ide o niečo neznáme. Môže byť ťažké, pretože zažívame to, ako sa naše silné a slabé stránky stretávajú s partnerovými. A keďže sme sebecké ľudské tvory, bojíme sa ťažkých vecí. Boh však do našich životov prináša ťažké veci, aby nás odhalil a zvliekol z nás vrstvy nášho ja, ktorému musíme zomrieť. Môj strach z manželstva bol v podstate strach z údolia tieňa smrti.

„Jeho disciplína je určitým druhom ochrany pred našimi vlastnými hriešnymi srdcami.“

Kráľ Dávid, ktorý bol sám pastierom, napísal: „Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou“ (Ž 23:4). Dávid pri práci s ovcami vedel, ako narábať s prútom a palicou. Vedel, že prút slúži na počítanie oviec. Dobrý pastier si počíta a chová ovce — vie, ktoré mu patria. Prút je nám útechou, keď sa vydávame na neprebádané územie manželstva, pretože vieme, že sme súčasťou Božieho stáda, za ktoré zaplatil. Patríme samotnému Bohu.

Prút a palica sa tiež používajú na vedenie oviec. I keď nás možno v manželstve Dobrý pastier vedie k bolestivým údoliam, stále môžeme jeho srdcu dôverovať. V Jeho láskyplnej prozreteľnosti sa bolesť stáva darom, ktorý má moc nás v odovzdanosti Bohu dostať na kolená. Ako povedal Charles Spurgeon: „Keď nás súženie vedie k nebu, je to šťastie! Je dobré stáť pred súdom a tým pádom chcieť viac Božej milosti.“

Pánova disciplína

Pastier nás neudiera palicou, len aby nás viedol, ale aj aby sme sa naučili disciplíne. Netrestá nás, ale učí a vysvetľuje. Ukazuje nám cestu, ktorou máme kráčať. Učí nás nebáť sa neznámeho, ale dôverovať srdcu Dobrého pastiera, ktorého predstava o ochrane sa líši od tej našej. Nesľubuje nám život bez bolesti a manželských problémov, ale sľubuje, že bude chrániť naše večné duše. Lebo je pripravený s palicou sa vrhnúť na tých, ktorí na nás duchovne útočia, a práve jeho upokojujúca, láskyplná prítomnosť chráni naše srdcia a mysle pri prechode údolím tieňov. Jeho disciplína je určitým druhom ochrany pred našimi vlastnými hriešnymi srdcami. Čo sa mňa týka, prejavili sa moje hriešne sklony k strachu a nezverila som svoje manželstvo Bohu.

„Nesľubuje nám život bez bolesti a manželských problémov, ale sľubuje, že bude chrániť naše večné duše.“

Keď nás Dobrý pastier vedie v manželstve údolím tieňov, vedie nás priamo k sebe. A to je tá najväčšia útecha — patriť Kristovi a cez skúšky dostávať viac z neho, pretože temným údolím s nami kráča sám Kristus. Preto Dávid dokázal povedať: „Nebudem sa báť zlého.“ I keď nás Boh možno vystavuje bolesti a trápeniu, nerobí to s potešením. Lebo Dávid tiež hovorí o Bohu toto: „O mojej biede máš záznam, do svojej nádoby daj moje slzy. Či v tvojej knihe nie je o nich záznam?“ (Ž 56:8)

Ježiš, ktorý kráča s nami, nesie vlastné jazvy ako dôkaz o svojej osobnej bolesti. Prešiel si vlastným temným údolím a teraz s nami súcití a prihovára sa za nás. Kristus sa ochotne postavil pod kliatbu tohto sveta, aby nás zachránil pred našou vlastnou zlobou a večným zatratením. Zaplatil vysokú cenu, aby sme sa mohli stať jeho milovanou ovečkou, a na tých, ktorí ho stáli život, dá veľký pozor. Dobrý pastier položí za svoju ovečku život, my takéhoto pastiera máme a s ním sa manželských problémov báť nebudeme.

Liz Wann © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org