Nuž, ako sa hovorí, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. A mladý Ultron, ktorý je dieťaťom dobrého úmyslu, smeruje presne tam. Do vienka totiž dostal otravnú povahu nadpriemerne nadaného tínedžera. Síce dokáže každého strčiť do vrecka svojimi sofistikovanými plánmi a kanadskými žartíkmi, lenže je až nebezpečne labilný. A tak je jeho plán až smiešne predvídateľný. Ochrániť ľudstvo mu totiž nenapadne inak ako tak, a to zásadne tak, že ho zničí. Bez kompromisov a bodka. Ak nebudú ľudia, nebude mať kto bojovať a bude mier a raj na zemi. Nad touto železnou logikou sa však príliš nezamýšľajte, mohla by vám pokaziť inak skvelý dojem z filmu.

Takže tentoraz si musia Avengeri upratať najmä svoj vlastný chlievik. A darí sa im to v kaleidoskope zábleskov, výbuchov, počítačom generovaných efektov a rýchlym striedaním scén, pri ktorých si oko diváka od všetkej tej nádhery ani nedokáže oddýchnuť. Avengeri sa musia vyrovnať so svojím strachom, s tým, že im to riadne škrípe v tíme, s novými neočakávanými hrozbami a nahnevaným Hulkom, ktorý si tradične nevie udržať svoje emócie na uzde. A v tomto diele mu na pokoji nepridáva ani jeho platonický románik s Black Widow (Čiernou vdovou) v štýle rozprávky Kráska a zviera.

Pokiaľ čakáte filmový filozofický traktát o následkoch stvorenia umelej inteligencie pre ľudstvo, potom ste prišli na nesprávny film. Problém umelej inteligencie, ktorá chce zabrániť ľudstvu v zničení planéty jeho zahubením, nie je nový, ani jeho spracovanie nie je zvlášť originálne. Tento film je totiž v tomto ohľade plný klišé a stokrát prežutých scén a dejových línií. Robí to úplne cieľavedome a je to úplne v poriadku. Jeho cieľom totiž v žiadnom prípade nie je ponúknuť svieže a neprebádané názory. Jeho cieľom je maximalizovať pôžitok diváka, a to sa mu mimoriadne darí. Všetky súčiastky deja sú umne pospájané do zábavnej zmesi, pri ktorej dokáže divák dokonale vypnúť kritické myslenie a nechať dieťa vo svojom vnútri smiať sa od šťastia a vtipu.

Scény sú nafilmované tak, že pôsobia ľahko a zábavne. Nespomínam si, že by bola v tomto takmer dve a pol hodinovom filme nejaká scéna, pri ktorej som sa vyslovene nudil. Naopak, veľakrát som sa pristihol pri tom, že sa smejem na plné hrdlo a celé kino. Paradoxne, práve táto ľahkosť môže byť pre niektorých divákov najväčšou prekážkou. Tento film dokáže ešte aj smrť jedného z hlavných hrdinov zobraziť vtipne. A hoci boli pre mňa prekážky stojace hrdinom v ceste celkom uveriteľné, veľa myslenia som im nevenoval. Nikto totiž nečaká iné ako to, že Zem bude úspešne zachránená. A tak budú Avengeri pripravení zasiahnuť na jej obranu znova, tentokrát až v roku 2018. Dovtedy si budú fanúšikovia musieť vystačiť s príhodami hlavných hrdinov v ich jednotlivých filmoch.

Otázky, čo mi napadli pri filme.

• Rozvoj techniky a softwaru v počítačoch rastie neuveriteľnou rýchlosťou. Vedci zaoberajúci sa umelou inteligenciou tvrdia, že jej vznik je iba otázkou času. Popkultúra v podobe sci-fi v tom má jasno už dávno. Mnohé vlastnosti inteligencie (napr. rozoznávanie tvárí na obrázku, rozhovor s človekom a pod.) sa dajú simulovať v programoch už dnes. Je však vznik umelej inteligencie naozaj iba otázkou dosiahnutia dostatočného výpočtového výkonu?

• Mám pocit, že otázka umelej inteligencie je zastieracím manévrom a vychádza z nevôle hovoriť o pojme „duša“. Veda nerada hovorí o duši, jej existencia sa nedá vedecky dokázať. Dá sa hovoriť len o jej prejavoch a jedným z nich je inteligencia. Môže byť otázka vzniku umelej inteligencie v skutočnosti otázkou o stvorení duše? Zostrojenie umelej inteligencie azda ešte predstaviteľné je, ale čo stvorenie duše? Ak si predstavíme, že sa to raz podarí, aké dôsledky by to malo pre kresťanský obraz sveta?

Martin Szabo © 2015. Slovenské evanjelizačné stredisko.