Všetci chceme v živote dosiahnuť aspoň do určitej miery úspech, chceme mať pocit, že sme robili veci správne. A ak niektorí tvrdia, že zistili, ako môže život priniesť uspokojenie, ba dokonca zmysel a naplnenie, stojí za to, aby sme sa na to aspoň pozreli. Zamyslel si sa niekedy nad hlavnými náboženstvami sveta? Je v nich niečo, čo by tvojmu životu dalo stabilitu a zmysel?

V tejto chvíli máš jedinečnú príležitosť na to, aby si sa bližšie zoznámil s najväčšími systémami vierovyznania na svete: s hinduizmom, hnutím new age, budhizmom, islamom a kresťanstvom. Ponúkame ti stručný opis každého z nich, charakteristiku ich duchovných praktík a aký je ich možný prínos pre človeka.

(Pozn.: Každé z týchto náboženstiev má aj rôzne sekty, ktorých učenie sa v niečom líši od hlavného smeru. My sa zameriame na hlavnú podstatu týchto náboženstiev.)

Hinduizmus

Presná definícia hinduizmu nie je jednoduchá, pretože hinduizmus nemá svojho zakladateľa ani presne definované krédo. Jestvuje aspoň toľko verzií hinduizmu, koľko je hinduistických dedín a skupín. Väčšina z nich uctieva tisícky bohov a bohýň. Spolu vytvárajú kozmického ducha, božský princíp brahma, ktorý je všeprenikajúca, sama osebe jestvujúca sila, podstata vesmíru, absolútno.

Hinduisti vnímajú svoje miesto v živote na základe svojho počínania vo svojom predchádzajúcom živote. Karma (t. j. čin) je neúprosný mravný zákon príčiny a následku, ktorý určuje budúcnosť: zlé skutky vedú k znovuzrodeniu do nižšej kategórie, napr. do podoby zvieraťa; dobré skutky vedú k znovuzrodeniu do vyššej kategórie, napr. do podoby kňaza. Cieľom hinduistu je vyslobodiť sa spod zákona karmy, t. j. oslobodiť sa od ustavičných reinkarnácií.

Sú tri spôsoby, ako ukončiť cyklus karmy: 1. Oslobodenie vierou — milovať a byť oddaný ktorémukoľvek hinduistickému bohu alebo bohyni; 2. Oslobodenie poznaním — prostredníctvom meditácie stále spoznávať brahmu (podstatu); uvedomiť si, že vonkajší svet nie je skutočný, že naše „ja“ je len ilúziou a že jedine brahma je realitou; 3. Oslobodenie skutkami – verne vykonávať rôzne náboženské obrady a rituály.

Výhodou hinduizmu je, že človek si sám vyberá, ako chce dosiahnuť duchovnú dokonalosť. Hinduizmus zároveň ponúka vysvetlenie toho, prečo je vo svete utrpenie a zlo: človek si zaslúži utrpenie, ktorým prechádza (či už chorobu, hlad alebo nejakú prírodnú pohromu), pretože vo svojich predchádzajúcich životoch páchal zlo. Podstatná je len duša, ktorá sa jedného dňa vyslobodí z ustavičného kolobehu nových a nových narodení a nájde svoj pokoj.

New age

New age kladie veľký dôraz na rozvíjanie vlastných síl alebo božskosti človeka. Keď sa spomenie slovo boh, nasledovník hnutia new age nemá na mysli všetko prevyšujúceho, transcendentného, osobného boha, ktorý stvoril vesmír, ale určité „vyššie vedomie“, ktoré je v ňom. Zástanca new age vidí boha, kozmos alebo vesmír v sebe samom. V podstate všetko, čo tento človek vidí, počuje, cíti alebo si predstavuje, sa považuje za božské.

New age prebralo mnoho prvkov z iných náboženstiev a dnes sa prezentuje ako súhrn starovekých duchovných tradícií. Podobne ako hinduizmus aj new age uznáva množstvo bohov a bohýň. Za hlavný zdroj duchovna pokladá Zem, ktorá má svoju vlastnú inteligenciu, city i božskosť. Všetkému je však nadradené vlastné „ja“ človeka. „Ja“ je pôvodcom, riadiacou silou a bohom všetkého. Neexistuje žiadna realita mimo tej, ktorú si určí sám človek.

New age vyučuje širokému spektru východného mysticizmu a duchovných, metafyzických a okultných techník, ako sú napríklad dychové cvičenia, monotónne odriekavanie, bubnovanie, meditácia atď., ktoré slúžia na vyvolanie zmenených stavov vedomia a na rozvoj vlastnej božskosti človeka.

New age všetko negatívne, čím človek prechádza (zlyhania, smútok, hnev, sebectvo, sklamanie) pokladá za ilúziu. Vyznávač new age verí, že človek má celý svoj život vo vlastných rukách a vládne nad ním sám, a preto nič v jeho živote nie je zlé, negatívne či bolestné. V konečnom dôsledku človek dosiahne takú úroveň spirituality, kde pre neho už nebude existovať žiadna objektívna, vonkajšia realita. Človek, ktorý sa stáva bohom, si vytvára realitu sám.

Budhizmus

Budhisti neuctievajú žiadneho boha či bohov. Mnohí si myslia, že budhisti uctievajú Budhu. Lenže Budha (Siddhártha Gautama Buddha) nikdy o sebe netvrdil, že je bohom. Podľa budhistov Budha dosiahol to, o čo sa aj sami usilujú: duchovné osvietenie a vďaka nemu aj slobodu od neustálych cyklov života a smrti. Väčšina budhistov verí, že človek má tisícky reinkarnácií, z ktorých všetky prinášajú utrpenie. Snahou budhistov je ukončiť toto znovuzrodzovanie, ktoré je spôsobené túžbami, nenávisťou a nevedomosťou. Preto cieľom každého budhistu je očistiť svoje srdce a zbaviť sa všetkých túžob — pôvodcov všetkého ľudského nešťastia a utrpenia. Musí sa vzdať všetkých telesných rozkoší a závislosti od vlastného ega.

Aby to budhista dosiahol, musí nasledovať rad náboženských princípov a venovať sa intenzívnej meditácii. Keď budhista medituje, nie je to to isté, ako keď sa niekto modlí alebo sa zameriava na boha; meditácia je formou sebadisciplíny. Pomocou nej môže človek dosiahnuť nirvánu — stav blaženosti — zahasenie plameňa túžby.

Hlavný prínos budhizmu pre jednotlivca je podobný prínosu iných náboženstiev: disciplína, hodnoty a pravidlá, podľa ktorých má človek žiť.

Islam

Moslimovia veria, že existuje jediný všemocný boh — Alah, ktorý je nekonečne nadradený ľudstvu a oddelený od človeka. Alah sa pokladá za stvoriteľa vesmíru a za zdroj všetkého dobra i všetkého zla. Všetko, čo sa stane, je Alahovou vôľou. Je to mocný a prísny sudca, príliš veľký na to, aby sa k nemu mohol človek priblížiť. Alahova milosť nad človekom závisí od jeho dobrých skutkov a náboženskej oddanosti. Pre jednotlivca je preto nemožné, aby mohol mať s Alahom osobný vzťah alebo aby ho lepšie spoznal, môže byť jedine Alahovým služobníkom.

Moslimovia si ctia viacerých prorokov, Mohameda však považujú za posledného proroka a jeho slová a životný štýl sa stali pre človeka autoritou. Moslim musí vykonávať päť náboženských povinností, tzv. päť pilierov islamu: 1. Odriekavanie vyznania o Alahovi a Mohamedovi; 2. Rituálna modlitba päťkrát denne; 3. Dobročinnosť — povinná „daň od hlavy“ na pomoc tým, čo sú v núdzi; 4. Pôst — počas mesiaca ramadán moslimovia nesmú ani jesť, ani piť, ani fajčiť, ani sa pohlavne stýkať od úsvitu do západu slnka; 5. Púte — raz za svoj život moslim musí vykonať púť do Mekky, aby tam uctieval Boha. Ak moslim verne dodržal tieto povinnosti, môže dúfať, že po smrti vojde do raja, ktorý je miestom hojnosti a rozkoše. Ak nie, bude naveky potrestaný v pekle.

Islam je pre väčšinu ľudí tým, čo očakávajú od náboženstva a boha: učí, že je len jeden všemohúci Boh, ktorého človek uctieva prostredníctvom dobrých skutkov a náboženských rituálov. Po smrti potom človek dostáva odmenu alebo trest podľa toho, nakoľko bol oddaný Alahovi.

Kresťanstvo

Kresťania veria v milujúceho Boha, ktorý sa ľuďom zjavil a ktorého môže človek osobne poznať ešte počas tohto života. V kresťanstve sa človek nezameriava na náboženské rituály alebo na konanie dobrých skutkov; skutky sú len „vedľajším produktom“ vzťahu človeka s Bohom. V kresťanstve sa človek zameriava na poznávanie Boha a na svoj vzťah s ním.

Kresťan prežíva radosť a zmysluplný život prostredníctvom viery v samotného Ježiša Krista, nielen v jeho učenie. Ježiš počas svojho života nikdy o sebe netvrdil, že je len prorokom, ktorý má poukázať na Boha, alebo že je učiteľom prinášajúcim osvietenie. Naopak, Ježiš o sebe tvrdil, že je samotným Bohom v ľudskej podobe. Robil zázraky, odpúšťal ľuďom ich hriechy a povedal, že ktokoľvek v neho uverí, má večný život. Tvrdil o sebe, že: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“¹

Kresťania považujú Bibliu za posolstvo, ktoré Boh zanechal ľudstvu v písomnej podobe. Biblia je historickým záznamom o Ježišovom živote a zázrakoch a odhaľuje, aký je Boh a ako s ním môže mať človek vzťah.

Prínosom kresťanstva je, že nezávisle od toho, čím kresťan prechádza vo svojom živote, vždy sa môže s dôverou obrátiť k múdremu a mocnému Bohu, ktorý ho hlboko miluje. Verí, že Boh odpovedá na jeho modlitby a že život nadobúda zmysel vtedy, keď bude žiť v úcte k Bohu.

Nakoľko sa tieto náboženstvá líšia?

Ak sa pozrieme na tieto náboženstvá a na ich pohľad na boha, nájdeme medzi nimi obrovské rozdiely:

• Hinduisti veria v nekonečné množstvo bohov.
• Budhisti tvrdia, že neexistuje žiadne božstvo.
• Nasledovníci new age sa sami pokladajú za boha.
• Moslimovia veria v mocného, ale vzdialeného boha.
• Kresťania veria v boha, ktorý ich miluje a ku ktorému sa dá priblížiť.

Uctievajú všetky náboženstvá toho istého boha? Je zjavné, že nie! New age chce, aby sa všetci sústredili na kozmické vedomie, ale k tomu by sa najskôr islam musel vzdať svojho boha, hinduizmus by sa musel vzdať všetkých svojich bohov a budhizmus by musel v prvom rade prijať, že vôbec existuje nejaký boh.

Každé jedno z najväčších svetových náboženstiev a hnutí je určitým spôsobom jedinečné. Ale len jedno z nich hlása, že existuje osobný, milujúci Boh, ktorého možno spoznať, a to ešte teraz, v tomto živote. Len kresťanstvo pozná Boha, ktorý chce, aby sme s ním nadviazali vzťah a ktorý je naším utešiteľom, radcom a mocným, milujúcim Bohom.

V hinduizme je človek odkázaný sám na seba a snaží sa vymaniť spod zákona karmy. V New Age človek pracuje na svojej vlastnej božskosti. V budhizme ide o úsilie človeka oslobodiť sa od všetkých túžob. A v islame človek dodržiava množstvo náboženských zákonov, aby sa po smrti nejako dostal do raja. Len v kresťanstve nachádzame možnosť osobného vzťahu s Bohom, ktorý potom prevedie človeka po smrti do večného života.

Môže byť človek v „kontakte“ s Bohom už v tomto živote?

Odpoveď je: áno. Nielenže môžeš nadviazať vzťah s Bohom, môžeš mať aj istotu, že ťa Boh úplne prijíma a miluje. Boh nie je naivný, pozná tvoje hriechy (zlé veci, ktoré robíš, a dobré veci, ktoré nerobíš). Napriek tomu je však ochotný pristupovať k tebe na základe milosti, a nie odsúdenia.

Boh nás miluje, ale nenávidí hriech. Povedal, že dôsledkom hriechu je smrť — večné oddelenie od Boha. On sa však postaral o spôsob, ako nám môže byť odpustené. Ježiš, Boží Syn v ľudskej podobe, vzal na seba všetky naše hriechy, trpel na kríži a ochotne umrel namiesto nás. Biblia hovorí: „Lásku sme poznali podľa toho, že on položil svoj život za nás.“²

Boh ti ponúka úplné odpustenie, a to vďaka tomu, že za teba Ježiš zomrel na kríži. To znamená, že ti odpúšťa všetky hriechy — minulé, súčasné aj budúce. Ježiš zaplatil za všetky z nich. Boh, ktorý stvoril celý vesmír, ťa miluje a chce, aby si s ním mal vzťah. „Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze neho mali život.“³

Aké iné náboženstvo nám ponúka skutočné oslobodenie od hriechu a viny? Všetky ostatné nútia človeka k tomu, aby si ťarchu za svoje zlyhanie niesol sám, a ponechávajú mu len slabú nádej na to, že z neho raz bude lepší človek. Iba v kresťanstve nájdeš Boha, ktorý sám urobil krok k človeku a dal mu šancu na to, aby ho mohol spoznať. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“⁴

Boh chce, aby sme ho poznali

Boh nás stvoril na to, aby sme s ním mali vzťah. Ježiš povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať; a kto verí vo mňa, nikdy nebude smädný… . a toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.“⁵ Ježiš nevolal ľudí len preto, aby nasledovali jeho učenie. Ježiš ich volal, aby nasledovali jeho. Povedal: „Ja som cesta, pravda i život.“⁶ Tým, že sa Ježiš vyhlasoval za pravdu ako takú, prekonal prorokov, ktorí tvrdili jednoducho to, že hlásajú pravdu.⁷

Ježiš o sebe vyhlasoval, že on a Boh sú jedno, a dokonca to aj dokázal. Predpovedal, že bude ukrižovaný a že tri dni po svojej smrti sa vráti do života. Nepovedal, že sa jedného dňa reinkarnuje do nového života. (Kto by aj vedel, či tak naozaj urobil?) Povedal, že tri dni po tom, ako ho pochovajú, sa ukáže živý tým, čo videli jeho ukrižovanie. Tretieho dňa Ježišov hrob našli prázdny a mnohí ľudia vydali svedectvo o tom, že ho videli živého. Teraz nám Ježiš ponúka večný život.

Tento vzťah je dvojstranný

Mnohé náboženstvá sa zameriavajú na vlastné duchovné úsilie človeka. Kresťanstvo je obojstrannou interakciou medzi tebou a Bohom. Volá ťa k sebe. Biblia hovorí: „Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.“⁸ Môžeš komunikovať s Bohom, ktorý odpovie na tvoju modlitbu, dá ti pokoj a radosť, tvojmu životu dá smer, ukáže ti svoju lásku a zmení ti život. Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“⁹ To neznamená, že tvoj život bude zo dňa na deň perfektný a odteraz nebudeš mať ani jeden problém. Znamená to, že nech si kdekoľvek na svojej ceste životom, vždy sa môžeš obrátiť na Boha, lebo on ti ochotne pomôže a bude ti verný vo svojej láske.

Nejde tu o žiadne metódy sebazdokonaľovania, akými sú napríklad Vznešená osemdielna cesta či Päť pilierov, meditácia či dobré skutky alebo dokonca Desať Božích prikázaní. Na prvý pohľad sa zdá, že to všetko sú jasné, presne vyhranené, relatívne ľahko nasledovateľné cesty k spiritualite. Čoskoro sa z nich však môže stať bremeno — márna snaha o dosiahnutie dokonalosti, pričom spojenie s Bohom je naďalej v nedohľadne. Naša nádej nespočíva v dodržiavaní zákonov a pravidiel, ale v poznaní Spasiteľa, ktorý nás plne prijíma, pretože veríme, že žije a že sa za nás obetoval.

Chceš, aby ti Boh odpustil všetky hriechy a aby si osobne spoznal lásku, ktorou ťa Boh miluje?

Začiatok vzťahu s Bohom

Môžeš začať vzťah s Bohom hoci aj teraz. Je to veľmi jednoduché — pros Boha, aby ti odpustil hriechy, a pozvi ho, aby vstúpil do tvojho života. Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu.“¹⁰ Chcel by si nadviazať vzťah s Bohom, ktorý ťa stvoril a vrúcne ťa miluje? Môžeš tak urobiť hneď teraz. Jednoducho povedz Bohu, po čom túžiš: „Bože, prosím ťa, aby si mi odpustil. Pozývam ťa, aby si vstúpil do môjho života. Ďakujem ti, Ježiš, že si umrel za moje hriechy. Ďakujem ti, že si vstúpil do môjho života tak, ako si to zasľúbil.“

Biblia hovorí, že „tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.“¹¹ Ak si práve poprosil Ježiša, aby vstúpil do tvojho srdca, nadviazal si s ním osobný vzťah. Je to podobné, ako keby si práve stretol Boha — chce ti teraz pomôcť, aby si ho lepšie spoznal, aby si vedel, ako ťa miluje, a chce ťa viesť v tvojom vzťahu s ním. Ak chceš, povedz aj ostatným o svojom rozhodnutí pozvať Ježiša do svojho života.

V iných náboženstvách má človek vzťah s nejakými učeniami, ideológiami, cestami či rituálmi. V kresťanstve človek môže mať vzťah s milujúcim a mocným Bohom. Môžeš sa s ním kedykoľvek rozprávať a odteraz ťa bude v živote viesť. Jemu nejde len o to, aby ti ukázal správnu cestu či filozofiu. Chce, aby si ho poznal, aby si prežil radosť a dôveroval mu uprostred problémov a životných utrpení. „Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími deťmi. A nimi sme.“¹²

[1] Erwin W. Lutzer, Christ Among Other Gods (Chicago: Moody Press, 1994), str. 63; [2] Biblia, 1. Jánov list 3:16; [3] 1. Jánov list 4:9; [4] Ján 3:16; [5] Ján 6:35, 37; [6] Ján 14:6; [7] Lutzer, str. 106; [8] Žalmy 145:18; [9] Ján 10:10; [10] Zjavenie 3:20; [11] Ján 1:12; [12] 1. Jánov 3:1.

MARILYN ADAMSON. ČLÁNOK PREBRATÝ Z: WWW.EVERYSTUDENT.SK

Všetci túžime po tom, aby sme svoj život žili s určitým stupňom úspešnosti, s pocitom, že sme ho prežili dobre.

A ak iní vedia, ako môže život byť uspokojujúci, či dokonca zmysluplný, je to hodné prinajmenšom preskúmať. A čo tak svetové náboženstvá? Je v nich niečo, čo by naším životom dalo väčšiu stabilitu a hodnotu?

Ponúkame príležitosť pozrieť sa na hlavné svetové náboženstvá… Hinduizmus, New Age, Budhizmus, Islam a Kresťanstvo.* Pri každom je zahrnutý jeho stručný opis, rozlišujúce znaky, a to, čo z každého z nich človek môže získať. Ďalej vám autor ponúka na zváženie tie stránky Ježišovho učenia, ktorými sa od svetových náboženstiev líši.

Ku každému z týchto systémov existujú sekty s rôznymi vyznaniami. Ponúkané popisy sa zameriavajú na jadro daného systému. Sú aj iné veľké náboženstvá, ako Judaizmus, o ktorých by sa dalo diskutovať, no pre stručnosť sme vybrali práve tieto.

Hinduizmus

Väčšina Hinduistov uctieva jedno Bytie absolútnej jednoty (Brahman), zastúpené rôznymi bôžikmi a bohyňami. Tieto rôzne manifestácie bohov a bohýň sú inkarnované do modiel, chrámov, guruov, riek, zvierat, atď.

Hinduisti chápu svoje miesto v tomto živote ako následok svojich činov v predchádzajúcom živote. Ak bolo ich správanie v predchádzajúcom živote zlé, môžu v tomto živote zakúsiť rôzne útrapy. Cieľom Hinduistov je oslobodiť sa zo zákona karmy… byť oslobodený z nepretržitých reinkarnácii.

Existujú tri možné spôsoby vystúpenia z cyklu karmy: 1. Byť milujúco oddaný hociktorému z Hinduistických bohov alebo bohýň; 2. Rásť v poznaní prostredníctvom meditácie Brahman (jednoty)… uvedomiť si, že okolnosti v živote nie sú skutočné, že individualita je ilúzia a reálny je iba Brahman; 3. Byť oddaný rôznym náboženským obradom a rituálom.

V Hinduizme má človek slobodný výber, ako bude pracovať na svojej duchovnej dokonalosti. Hinduizmus tiež vysvetľuje existenciu utrpenia a zla vo svete. Ak človek zažíva hocijaké utrpenie, či už je to choroba, hlad, alebo katastrofa, podľa Hinduizmu je to kvôli nemu samému a jeho zlým skutkom, zvyčajne z predchádzajúceho života. Dôležitá je iba duša, ktorá bude jedného dňa oslobodená z cyklu reinkarnácií a bude odpočívať.

New Age

New Age propaguje rozvoj vlastnej sily a božskosti človeka. Keď nasledovník New Age hovorí o Bohu, nehovorí o transcendentnom, osobnom Bohu, ktorý stvoril vesmír, ale hovorí o vyššom vedomí v rámci svojej vlastnej osoby. Človek v New Age vidí samého seba ako Boha, kozmos, vesmír. V podstate, všetko čo taký človek vidí, počuje, cíti, alebo predstavuje si, sa považuje za božské.

New Age vysoko eklekticky prezentuje samé seba ako zbierku antických duchovných tradícií. Podobne ako Hinduizmus, rozpoznáva množstvo bohov a bohýň. Za zdroj všetkej duchovnosti je pokladaná Zem, ktorá má svoju vlastnú inteligenciu, emócie a božskosť. No všetko ostatné nahrádza „ja". „Ja" je pôvodcom, kontrolovateľom, a bohom všetkého. Nie je žiadna iná realita okrem tej, ktorú človek určí.

New Age vyučuje širokému spektru východného mysticizmu a duchovným, metafyzickým a psychickým technikám (ako sú dýchacie cvičenia, spevy, bubnovanie, meditácie… ) na rozvoj meneného vedomia a vlastnej božskosti človeka.

Čokoľvek negatívne, čo človek môže zažiť (zlyhania, smútok, hnev, sebectvo, zranenie) je považované za ilúziu. Keďže veria, že sami sú úplne zvrchovaní nad svojím životom, nič v ich živote nie je nesprávne, negatívne ani bolestivé. Nakoniec sa človek duchovne vyvinie do takého štádia, v ktorom už nie je objektívna, vonkajšia realita. Človek, ktorý sa stáva bohom, si tvorí svoju vlastnú realitu.

Budhizmus

Budhizmus neuctieva žiadnych bohov, ani Boha. Ľudia mimo budhizmu si často myslia, že Budhisti uctievajú Budhu. No Budha (Siddhartha Gautama) o sebe nikdy neprehlasoval, že je božský, Budhisti sa na neho skôr pozerajú ako na toho, ktorý dosiahol to, čo sa aj oni usilujú dosiahnuť. Ide o duchovné osvietenie a spolu s ním vyslobodenie z nepretržitého cyklu života a smrti. Väčšina Budhistov verí, že človek má nekonečný počet reinkarnácií, čo nevyhnutne zahŕňa utrpenie. Budhisti sa tieto reinkarnácie snažia ukončiť. Veria, že ich spôsobujú ľudské túžby, averzia a ilúzia. Preto cieľom budhistu je očistiť si srdce a zbaviť sa všetkých žiadostí smerujúcich k zmyslovým túžbam a lipnutiu na sebe samom.

Budhisti nasledujú zoznam náboženských princípov a veľmi odovzdanú meditáciu. Keď budhista medituje, nie je to rovnaké ako modlitba alebo sústredenie sa na boha, je to skôr o sebadisciplíne. Pomocou praktizovania meditácie môže človek dosiahnuť nirvánu — „uhasenie" plameňa túžby.

Budhizmus poskytuje to, čo popisuje väčšinu svetových náboženstiev: disciplínu, hodnoty a smernice, podľa ktorých človek môže chcieť žiť.

Islam

Moslimovia veria, že existuje jeden všemohúci Boh, ktorý sa volá Alah a je neporovnateľne vyšší a transcendentný vzhľadom k ľudstvu. Alah je považovaný za stvoriteľa sveta a zdroj všetkého dobrého a zlého. Všetko, čo sa deje, je Alahova vôľa. Je mocným a prísnym sudcom, ktorý bude k svojím nasledovníkom milostivý na základe dostatočnosti ich dobrých skutkov a náboženskej oddanosti. Vzťah Alaha a jeho nasledovníka je vzťahom pána a sluhu.

Aj keď moslimovia si vážia viacerých prorokov, za posledného proroka je považovaný Mohamed, a jeho slová a spôsob života sú pre moslima autoritou. Aby bol človek moslimom, musí dodržiavať päť náboženských povinností: 1. Opakovať vyznanie o Alahovi a Mohamedovi; 2. Päťkrát za deň recitovať určité modlitby v arabčine; 3. Dávať núdznym; 4. Každý rok sa jeden mesiac postiť od jedla, nápojov, sexuálneho života a fajčenia od východu do západu slnka; 5. Raz v živote vykonať púť do Mekky a uctievať v tamojšej svätyni. Pri smrti moslim verí — na základe vernosti v týchto povinnostiach — že pôjde do raja. Ak nebol verný, bude naveky potrestaný v pekle.

Pre mnohých ľudí Islam spája ich očakávania o náboženstve a božstve. Islam učí, že existuje jeden najvyšší Boh, ktorý sa má uctievať dobrými skutkami a poslušnosťou v náboženských rituáloch. Po smrti je človek odmenený alebo potrestaný na základe náboženskej oddanosti.

Kresťanstvo — viera v Ježiša Krista

Kresťania veria v milujúceho Boha, ktorý sám seba zjavil a človek ho môže osobne poznať už v tomto živote. S Ježišom Kristom nie je zámerom človeka dodržiavanie náboženských rituálov, alebo konanie dobrých skutkov, ale radosť zo vzťahu s Bohom a rast k Jeho lepšiemu spoznávaniu.

Kresťania zažívajú radosť a zmysluplný život na základe viery v samotného Ježiša Krista, nie len v Jeho učenie. Ježiš sa počas svojho života na zemi sám neidentifikoval ako prorok, alebo osvietenecký učiteľ. Skôr prehlasoval, že je Bohom v ľudskom tele. Konal zázraky, odpúšťal ľuďom hriechy a hovoril, že každý, kto verí v Neho, bude mať večný život. Hovoril veci ako: „Ja som svetlo sveta; kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života"(J 8:12)…

Kresťania považujú Bibliu za Boží odkaz ľudstvu. Okrem skutočnosti existencie a historického záznamu Ježišovho života a zázrakov Biblia tiež zjavuje Boží charakter, Jeho lásku a pravdu a to, ako s Ním človek môže mať vzťah.

Bez ohľadu na to aký okolnostiam v živote kresťania čelia, môžu sa s istotou obrátiť na múdreho a mocného Boha, ktorý ich skutočne miluje. Veria, že Boh odpovedá na modlitby a život má zmysel, ak žijú tak, aby ho ctili.

Nakoľko odlišné sú tieto svetové náboženstvá?

Keď sa pozrieme na tieto hlavné náboženské systémy a ich pohľady na Boha, nájdeme obrovskú rozmanitosť.

Hinduisti uznávajú veľké množstvá bohov a bohýň.

Budhisti hovoria, že žiadne božstvo nie je.

Nasledovníci New Age veria, že sami sú bohom.

Moslimovia veria v mocného, ale nespoznateľného Boha.

Kresťania veria v Boha, ktorý je milujúci a prístupný.

Sú všetky náboženstva uctievaním toho istého Boha? Zvážme to. New Age učí, že každý by sa mal dostať do centra vesmírneho vedomia, no to by vyžadovalo, aby sa Islam vzdal svojho jediného Boha, aby sa Hinduizmus vzdal svojich početných bohov, a aby budhizmus ustanovil boha.

Hlavné svetové náboženstvá (Hinduizmus, New Age, Budhizmus, Islam, nasledovanie Ježiša Krista) sú každé celkom výnimočné. Len jedno z nich tvrdí, že existuje osobný, milujúci Boh, ktorý sa dá spoznať teraz v tomto živote. Ježiš Kristus hovorí o Bohu, ktorý nás pozýva do vzťahu s ním a kráča vedľa nás ako potešiteľ, radca a mocný Boh, ktorý nás miluje.

V Hinduizme je človek sám na svojej ceste a snaží sa dosiahnuť oslobodenie od karmy. V new Age človek sám pracuje na svojej božskosti. V Budhizme je to snaha jednotlivca o oslobodenie od túžby. A v Islame nasleduje jednotlivec náboženské zákony, aby po smrti získal raj. V Ježišovom učení vidíme osobný vzťah s osobným Bohom — vzťah, ktorý sa prenáša do ďalšieho života.

Môže sa človek v tomto živote spojiť s Bohom?

Odpoveď je áno. Nie len že sa môžeš spojiť s Bohom, tiež môžeš vedieť, že si Bohom plne prijatý a milovaný.

Mnoho svetových náboženstiev kladie jednotlivca do samostatnej pozície, v ktorej zápasí o duchovnú dokonalosť. Napríklad Budha nikdy nevyhlasoval bezhriešnosť. Aj Mohamed priznal, že potrebuje odpustenie. „Bez ohľadu na to, akí obdarovaní alebo vplyvní boli ďalší proroci, guruovia a učitelia, mali dosť duchaprítomnosti na to, aby poznali, že sú rovnako nedokonalí ako všetci ostatní."(Erwin W. Lutzer, Christ Among Other Gods (Chicago: Moody Press,1994), s. 63)

No Ježiš Kristus niky nerobil narážky na niektorý z osobných hriechov človeka. Namiesto toho ľuďom hriechy odpúšťal a tiež ich chce odpustiť aj nám dnes. Všetci sme si vedomí svojich zlyhaní, oblastí v našich životoch, ktoré môžu spôsobiť našu nedostatočnosť v očiach druhých, oblastí, o ktorých si my sami želáme, aby neexistovali… možno nejaká závislosť, zlá povaha, nečistota, nenávistné poznámky. Boh nás miluje, no nenávidí hriech, a povedal, že dôsledkom hriechu je nepoznanie Jeho. Ale Boh zabezpečil pre nás spôsob, ako nám môže byť odpustené a môžeme Ho spoznať. Ježiš, Boží Syn, Boh v ľudskej podobe, zobral na seba všetky naše hriechy, trpel na kríži, a dobrovoľne zomrel namiesto nás. Biblia hovorí: „Podľa toho poznáme lásku, že On život položil za nás."(1. J 3:16)

Boh nám ponúka úplné odpustenie, pretože Ježiš za nás zomrel na kríži. To znamená odpustenie všetkých našich hriechov… minulých, prítomných a budúcich. Ježiš zaplatil za všetky. Boh, ktorý stvoril celý svet, nás miluje a chce byť vo vzťahu s nami. „V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho."(1. J 4:9)

Prostredníctvom Krista nám Boh ponúka naozajstnú slobodu od hriechu a viny. Nenecháva zlyhania ľudí na ich pleciach, s matnou nádejou toho, že zajtra sa stanú lepšími ľuďmi. V Ježišovi Kristovi vystrel Boh svoju ruku k človeku a zabezpečil pre nás spôsob, ktorým Ho môžeme spoznať. „Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho."(J 3:16)

Boh chce, aby sme Ho poznali.

Vyhlásením, že On je pravdou, zachádza Kristus ďalej ako väčšina prorokov, ktorí jednoducho hovorili, že pravdu zvestujú. -Lutzer, s. 106

Boli sme Bohom stvorení, aby sme s Ním žili vo vzťahu. Ježiš povedal: „Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť… A ktokoľvek prichádza ku mne, nevyhodím ho."(J 6:35) Ježiš volal ľudí nielen k tomu, aby nasledovali Jeho učenie, ale aby nasledovali Jeho. Povedal: „Ja som cesta, pravda i život."(J 14:6)

Ježiš sám seba prezentoval ako rovného s Bohom, a aj to dokázal. Povedal, že zomrie na kríži a tri dni po svojej smrti sa vráti do života. Nepovedal, že jedného dňa sa reinkarnuje do budúceho života. (Napokon, ak by to spravil, kto by o tom vedel?) Povedal, že tri dni po pohrebe sa ukáže tým, ktorí videli Jeho ukrižovanie. V tretí deň bol Ježišov hrob nájdený prázdny a mnoho ľudí svedčilo, že Ho viedli opäť živého. Teraz ponúka večný život nám.

Na rozdiel od mnohých svetových náboženstiev

Veľa náboženstiev sa zameriava na osobné duchovné úsilie. S Ježišom Kristom je to vzájomná interakcia medzi tebou a Bohom. Pozýva nás, aby sme prišli k Nemu „Pán je blízko všetkým, ktorí ho vzývajú, všetkým, ktorí Ho vzývajú v pravde."(Ž 145:18) Môžete komunikovať s Bohom, ktorý odpovie na vašu modlitbu, dá vám väčší pokoj a radosť, ukáže smer, preukáže svoju lásku, a premení váš život. Ježiš povedal:

„Prišiel som, aby mali život, a aby ho mali hojne."(J 10:10) Neznamená to, že život bude odrazu perfektný a bezproblémový. No znamená to, že uprostred života môžeš byť s Bohom, ktorý je ochotný byť súčasťou tvojho života a byť verný vo svojej láske.

Toto nie je záväzok voči metóde seba zdokonalenia, ako je osemdielna cesta, päť pilierov, meditácia, dobré skutky, či dokonca desať Božích prikázaní. Všetky tieto spôsoby vyzerajú ako jasné, správne definované a ľahko nasledovateľné cestičky vedúce k duchovnosti. Ale stávajú sa ťaživou snahou o dokonalosť a spojenie s Bohom je stále vzdialené. Naša nádej nie je v dodržiavaní zákonov alebo štandardov, ale v poznaní Spasiteľa, ktorý nás plne prijíma, vďaka našej viere a Jeho obeti za nás. Svoje miesto v nebi si nezasluhujeme náboženskými snahami a dobrými skutkami. Nebo je pre nás darom zdarma, ktorý dostávame, ak vstúpime do vzťahu s Ježišom Kristom.

Chcel by si, aby ti bolo úplne odpustené, a aby si mohol osobne spoznať Božiu lásku k tebe?

Začiatok vzťahu s Bohom

Vzťah s Bohom môžeš začať práve teraz. Je to jednoduché, stačí ak Boha úprimne poprosíš o odpustenie tvojho hriechu a pozveš Ho, aby vstúpil do tvojho života. Ježiš povedal: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním."(Zjav. 3:20) Chcel by si vstúpiť do vzťahu s Bohom, ktorý ťa stvoril, ktorý ťa hlboko miluje? Ak je to túžba tvojho srdca, môžeš tak urobiť práve teraz: „Bože, prosím, odpusti mi, pozývam ťa, aby si vstúpil do môjho srdca práve teraz. Ďakujem Ti, Ježiš, že si zomrel za moje hriechy. Ďakujem, že si prišiel do môjho života, tak ako si povedal, že to urobíš."

Biblia nám hovorí, že: „tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi."(J 1:12) Ak si úprimne poprosil Boha, aby vstúpil do tvojho života, začal si s Ním osobný vzťah. Je to ako keby si práve teraz stretol Boha a On ti chce pomôcť ďalej rásť v Jeho lepšom spoznávaní, v poznaní Jeho lásky k tebe, vedením múdrosťou v akýchkoľvek rozhodnutiach, ktorým budeš čeliť. Aby si sa o vzťahu s Bohom dozvedel viac, dobrým miestom na to je kniha Ján (Evanjelium podľa Jána) v Biblii. Možno by si chcel niekomu povedať o rozhodnutí, ktoré si urobil, keď si poprosil Ježiša, aby vstúpil do tvojho života.

V svetových náboženstvách má človek vzťah s učeniami, myšlienkami, cestičkami, rituálmi. Prostredníctvom Ježiša môže mať človek vzťah s milujúcim a mocným Bohom. Môžeš s Ním hovoriť a On ťa povedie už teraz v tomto živote. On ťa nechce len nasmerovať na nejakú cestu, fiozofiu, alebo náboženstvo. Pozýva ťa k tomu, aby si Ho spoznal a uprostred výziev života zažil radosť z istoty Jeho lásky. „Pozrite, akú lásku dal nám Otec, že môžeme byť nazvaní Božími deťmi."(1. J 3:1)

Marylin Adamson, © 2010 Everystudent.com. Použité s povolením "Hlas pre Krista"

Pôvodný článok nájdete na: www.everystudent.com