Nie som ako pán Scrooge z novely Vianočná koleda od Charlesa Dickensa. Ja milujem vianočné sviatky. Dokonca aj niektoré z tých malých nepodstatných zvykov, ktoré zachovávame, a majú len málo spoločného s narodením Ježiša. Nie som zástancom názoru, že Vianoce sú pohanským sviatkom. Ale musíme jasne vedieť, proti čomu sme, čo sa týka Vianoc. Takmer každá reklama, televízny špeciál a klasické vianočné filmy nám sľubujú falošnú realitu Vianoc. Hovoria nám, že sa stretneme ako rodina, objímeme sa počas krájania šunky a všetci sa spolu smejeme v nefalšovanej čistej radosti. S týmto obdobím prichádza určitý pocit, a my ho milujeme.

Ale tým, že každým rokom začíname oslavovať Vianoce skôr a skôr — obliekame si vianočné svetre, keď je vonku tridsať stupňov Celzia –, musíme sa samých seba spýtať: Čo skutočne očakávame od tohto obdobia? V čo dúfame, že urobí naše Vianoce „veselými“? Čo túžime mať, čo urobí z Vianoc najkrajšie obdobie v roku? Tisíce odpovedí na tieto otázky trochu (alebo dosť) bojujú s týmto: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný“ (Iz 9:5).

Náš boj spočíva v tom, že sa potrebujeme dostať za horizont všetkých reklám a konzumu, aby sme mohli skutočne zažiť Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý prišiel a ktorý príde znovu.

Menej veselé, než dúfame

„Čo túžime mať, čo urobí z Vianoc najkrajšie obdobie v roku?“

Ak sa odvrátime od skutočného zmyslu Vianoc, ak budeme hľadať niečo iné, čo by malo byť naším zdrojom „veľkej radosti“ (L 2:10), tak túžime po niečom, čo nikdy nepríde. Prečo? Pretože žijeme v padlom svete.

Niečo v tebe sa pokazilo. Niečo vo mne sa pokazilo. Niečo sa pokazilo vo vesmíre. Niečo je nesprávne. Toto oddelenie, ktoré nastalo medzi Bohom a ľudstvom, viedlo k narušeniu, ktoré sa premietlo do narušenia systémov, ktoré sme zriadili, do vlády, do biznisu a do našich rodín. Nemáme absolútne žiadnu moc zachrániť samých seba. Žiadna miera moci ani vzdelania nespôsobí pokoj na zemi (ani v našich rodinách).

Namiesto zatvárania očí pred realitou si uvedomme, že je to práve tá súvislosť, ktorá robí zo skutočného významu Vianoc niečo nenahraditeľné. Vianočná radosť, kresťanská nádej, dieťa nám dané z lásky (J 3:16), Jeho meno je „Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja“ (Iz 9:5). Predivný radca pre tých, ktorí plačú a stratili cestu. Mocný Boh schopný zachrániť svoj ľud z jeho minulých, súčasných aj budúcich hriechov. Otec večnosti — nepreberá miesto prvej Božej osoby — Otca, ale poukazuje na jeho otcovskú starostlivosť o svoj ľud. Knieža pokoja vyhral vojnu a priviedol na svet niečo, čo by žiadna vláda, žiadne podpísané zmluvy ani prezident nikdy nemohol: pokoj so samotným Bohom. 

Aby sme nestratili tento rok podstatu Krista vo víre vianočného ošiaľu, musíme vážne uvažovať nad touto dobrou správou úžasnej radosti, ktorá bola daná ľuďom žijúcim v narušenom a padlom svete. Môže sa nám zdať iracionálne premýšľať nad narušenosťou a tým, že niečo nie je v poriadku práve počas „najkrajšieho obdobia v roku“. No namiesto toho, aby bola naša pozornosť upriamená na svetielka, pozlátka a vianočné stromčeky — veci, ktoré vo svojej podstate nie sú zlé –, by sme sa mali zamyslieť nad realitou hriechu, aby sme pamätali, prečo potrebujeme Spasiteľa, ktorý sedel v temnote, aby sme my mohli s úžasom hľadieť na Svetlo nebies, ktoré zostúpilo dolu na zem.

Znovu vybudujme naše očakávania

„Aby sme zachovali Krista ako stredobod našich Vianoc, považujeme túto zlú správu o hriechu za niečo, čo urobilo dobrú správu úžasnou.“

Takže, aby sme zachovali Krista ako stredobod našich Vianoc, považujeme túto zlú správu o hriechu za niečo, čo urobilo dobrú správu úžasnou. Ale tam by sme nemali skončiť. Mali by sme znovu vybudovať naše očakávania.

Dokonca aj v našej spoločnosti toto obdobie vzbudzuje určité očakávania. Vyvesíme von svetielka, postavíme stromček, pod ten stromček položíme darčeky. Toto všetko robíme v očakávaní vianočných sviatkov. Ale my veríme, že ten istý Boh, ktorý zasľúbil, že Ježiš prvýkrát prišiel, aby zvíťazil a zachránil svoj ľud, taktiež povedal, že Ježiš sa vráti, aby ho vzal k sebe domov. Oslavujeme prvé Vianoce, pretože vieme, že prídu druhé Vianoce.

V prvom advente Ježiš prichádza ako dieťa v jasliach, aby otvoril dvere svojho kráľovstva. Keď sa Kristus vráti, nastane druhý advent, a On dovŕši dielo svojho kráľovstva. Kristus nepríde ako dieťa, ktoré potrebuje byť zavinuté v plienkach, ale ako muž s menom napísaným na svojich bedrách a mečom vychádzajúcim z jeho úst (Zj 19:15–16).

Náš Spasiteľ sa vráti, aby súdil živých aj mŕtvych a aby stvoril všetko nové. Keď sa vráti, Ježiš Kristus premení naše srdcia, a nakoniec aj tento svet. On nadobro a úplne opraví a zacelí všetko, čo bolo narušené. Správa o tom, že naplnené lono ženy, ktoré viedlo do naplnenej kolísky, ktorá viedla k prázdnemu hrobu, by nás mala naplniť obrovskou radosťou z jedného jednoduchého dôvodu: On sa vráti. Boh povedal, že raz príde, a tak urobil. Povedal, že položí život za svoj ľud a potom si ho vezme späť (J 10:14–18) a tak aj urobil. Povedal, že sa vráti a tak aj urobí (J 14:1–3). Oslavujeme Kristove narodeniny vediac, že jedného dňa ich budeme oslavovať spolu s Ním tvárou v tvár.

Vráťme sa k adventu

„Oslavujeme Kristove narodeniny vediac, že jedného dňa ich budeme oslavovať spolu s Ním tvárou v tvár.“

V dravo tečúcej rieke komercie a konzumu počas týchto Vianoc, v zhone nákupov, cestovania a návštev potrebujeme zakotviť. A ja verím, že tou kotvou je advent. Toto tradičné kresťanské obdobie nás volá k tomu, aby sme premýšľali nad narušením, ktoré je našich srdciach a v tomto svete a aby sme hľadeli vpred na ten deň, keď všetko, čo bolo narušené, bude po Jeho príchode napravené raz a navždy

To je ten skutočný (a menej zjavný) boj, ktorý prebieha aj počas týchto Vianoc. Nie je to akási debata o politickej korektnosti, ale je to zámerná a vášnivá snaha vyťažiť z tohto obdobia čo najviac, namiesto toho, aby naša pozornosť bola zasypaná pod množstvom vianočných dekorácií a darčekov. Namiesto toho, aby sme boli zamilovaní do pocitov vianočnej atmosféry, sa budeme učiť, ako si naozaj užiť Kristove narodenie.

MATT CHANDLER© DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Čo viac môžu členovia domáceho zboru urobiť prakticky, aby pomohli zbožnému manželstvu „stať sa“, okrem toho, aby len hovorili mužom: „Vzmuž sa a daj si do poriadku svoj život“ a ženám: „Prestaň sedieť so zloženými rukami a buď aktívna aj ako nezadaná?“ Akú rolu by mala komunita kresťanov hrať pri rozhodovaní o tom, kto a kedy sa má oženiť či vydať? Nejaká rada ako zapojiť ostatných do tohto vzťahu za týmto účelom?

Milujem túto otázku, pretože mám silnú vieru v to, čím Boh povoláva zmluvné spoločenstvo jeho ľudí byť v lokálnom kontexte. Myslím, že je spôsob, akým domáci cirkevný zbor môže prakticky pomôcť zbožným manželstvám stať sa, okrem hovorenia nezadaným mužom „vzmuž sa“ a hovorenia nezadaným ženám „prestaňte sedieť so zloženými rukami a buďte aktívne aj ako nezadané“ (hoci si myslím, že je priestor pre to, aby sa to slobodným mužom a ženám hovorilo).

Myslím si, že to, čo chceme, je tvrdo pracovať v našich cirkevných zboroch na vytváraní kultúry učeníctva. V tejto kultúre je normou, vzduchom, ktorý dýchame, že starší muži hľadajú seriózne mladších mužov, aby ich vychovávali, nielen v Biblii, ale aby ich skutočne vychovávali v tom, ako vyzerá aplikácia Písem do života. Ako vyzerá v praxi slúžiť, milovať a povzbudzovať svoju manželku? Aké je to mať s ňou milostný vzťah? Ako vyzerá, keď je niekto Božím mužom vo vzťahu k svojej žene?

Osobne to robím tak, že pozývam mládencov k nám domov. Lauren skoro stále navarí jedlo. Ja pomôžem prestrieť stôl a následne mi títo mladíci pomôžu umyť riad. A toto je moja cesta ako povedať: „Hej, toto je jeden zo spôsobov, ako slúžim svojej manželke.“ A počas umývania riadu zvyknem proste hovoriť o tom, ako sa pokúšam uvoľniť priestor pre Laurenine dary.

Takže toto je zámerná a organická kultúra výchovy učeníkov, o ktorej dúfam, že je prepojená so životom The Village. A nadovšetko dúfam, že tí mladí vyhľadajú starších mužov. Ja som im predtým hovoril: Prenasledujte starších mužov. Pýtajte sa: Môžem prísť do vašej blízkosti? Čokoľvek zvyčajne robíte, môžem proste prísť a pomôcť vám s tým?
Čaro mladíckosti je v cirkevných zboroch veľmi silné a oslavované, ale napriek tomu som si uvedomil, že bez dobrej zmesi generácií sa stanete nevyváženým a smiešnym. A tou najhoršou predstaviteľnou vecou je zopár 24-ročných, čo si sadnú a debatujú sa o živote. Až keď dokážem spojiť toho 24-ročného slobodného s 38-ročným ženatým mužom, budem mať veľkú nádej, že ten 24-ročný si uvedomí, pochopí a zažiada si manželstva.

Ale navyše, myslím si, že to, čo chváliš a akým spôsobom to chváliš, je dôležité. Takto chceme vychvaľovať manželstvá my v The Village Church. A ja chcem chváliť ženy a mužov, ktorí dali samých seba do služby činenia učeníkov, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zadaní.

V sérii kázní „Beautiful Design“ (Nádherný plán — pozn. prekl.), ktorú som dokončil počas predchádzajúcej jesene, som sa neustále vracal k nezadaným ženám a mužom, ktorí dali samých seba do služby činenia učeníkov a vychvaľoval som ako sa namáhajú. Takže nehovorím tam len: „Prestaň sa trápiť tým, že si nezadaný.“ Chválim tam tých, čo počas Valentína neposedávajú túžiac, že ich niekto zoberie von na nejaký film, ale ktorí svoje životy žmýkajú činením učeníkov len pre radosť z toho. Stále túžia po manželstve a túžia po druhovi alebo družke, ale nesedia si na rukách, kým ich nedostanú.

Otázka 5: Mám chodiť s dievčaťom, ktoré je zbožné, ale ja ju nepovažujem za atraktívnu?

Častá otázka nezadaných mužov: Pokiaľ necítim fyzickú príťažlivosť k nejakej zbožnej žene, mal by som sa pokúsiť o vzťah s ňou kvôli vypestovaniu týchto pocitov aj napriek tomu? A ak áno, ako dlho, dokiaľ sa to nestane nemúdre alebo dokonca škodlivé?

Nenavádzam mladých mužov, aby skúsili romantický vzťah so zbožnou ženou, pokiaľ sa v tom čase k nej necítia byť fyzicky priťahovaní. Ale dôrazne odporúčam mladým mužom, aby sa snažili o priateľstvo so zbožnými ženami v nádeji, že to prerastie do niečoho väčšieho.

Minulý rok som robil svadbu jednému chlapíkovi, ktorý u mňa doma strávil nejaký čas a ktorý sa často zdržiaval v mojej a Laureninej prítomnosti. Zaregistroval mladú ženu v našom zbore, ktorá bola verná a poslušná Pánu a bola zbožná — ale nebolo tam prítomné to telesné. Rád sa však zdržiaval v jej prítomnosti. Tak som ho jednoducho povzbudzoval, aby bol v jej blízkosti, aby medzi nimi rástlo priateľstvo a aby dúfal, že niečo z toho môže vyrásť.

Kvôli jej dobru som nechcel, aby si povedal: „Budem sa snažiť mať s tebou romantický vzťah v nádeji, že jedného dňa ma začneš fyzicky priťahovať.“

Hovorím to stále: pre zbožných ľudí je zbožnosť sexy. A tak, keď sa pohybuješ v blízkosti nejakej ženy a všímaš si jej zbožnosť a charakter, začneš vašu kompatibilitu, zbožnosť a partnerstvo v súlade s evanjeliom považovať za dôležitejšie, ako obyčajnú telesnú príťažlivosť.

V prvej časti Mingling sa venujem atraktivite, ktorú považujem za dobrú vec, ale nie na tej istej úrovni, na akú ju kladie naša kultúra. Gravitácia vždy vyhrá. Všetkým sa nám tvoria vrásky. Náš nos a naše uši nikdy neprestanú rásť. Je len otázkou času, kedy ten malý komponent, na ktorom nám tak záleží, zmizne a musí byť nahradený príťažlivosťou založenou na charaktere a záväzku.

Keď som dostal rakovinu, všetko, čo na mne bolo sexy, zmizlo — moja sila, moja energickosť, môj zmysel pre humor, moje romantické kreatívne snaženie o Lauren. To všetko sa na dva roky vyparilo. A zmizli aj moje vlasy. Stal som sa zošúverenou verziou toho, čím som bol pred rakovinou. Lauren so mnou vstúpila do zväzku a milovala charakter, ktorý Boh vyformoval v mojom srdci. Teraz to bol môj charakter a moja zbožnosť, ktoré boli motorom toho, že ku mne cítila fyzickú príťažlivosť.

Kultúra sa nám snaží nahovoriť, že telesná/sexuálna príťažlivosť je na prvom mieste, a že až potom nasleduje charakter, zbožnosť a kompatibilita. Myslím, že sme to pochopili opačne. Myslím si, že keď tam sú charakter, kompatibilita a zbožnosť, tieto poháňajú príťažlivosť spôsobom, z ktorého má Boh radosť a aj pre našu dušu je omnoho bezpečnejší.
Ale zároveň chcem chrániť srdcia najmä mladých žien pred zbožnými mužmi, ktorí ich provokujú svojím snažením. Takže sa najprv snažte spriateliť sa s nimi a majte nádej, že to prerastie v niečo viac. Chcite, aby to prerástlo v niečo viac. A som presvedčený, že po istom čase charakter a zbožnosť nakoniec vyhrajú.

Otázka 6: Mal by priateľ „viesť“ svoju priateľku?

Myslíte si, že je múdre, aby priateľ „viedol“ svoju priateľku? Mal by vzťah chodenia do určitej miery odrážať komplementárnu štruktúru oproti manželstvu? Javí sa to ako biblicky a prakticky múdre, ale taktiež sa to javí pre zväzok v tomto štádiu za nevhodné. Čo by ste na to povedali?

Áno, priateľ by mal viesť svoju priateľku určitým spôsobom, ale jednoznačne nie na rovnakej úrovni, ako vedie manžel svoju manželku. Takže moja rola, keď hovoríme o manželskom zväzku, v ktorom som s Lauren, je rola hlavy. Som Bohom povolaný, aby som ju viedol, aby som ju kryl, aby som ju zaopatroval a aby som ju chránil spôsobom, ktorým priateľ povolaný nie je. Avšak priateľ by mal viesť svoju priateľku v zbožnosti a mal by ju povzbudzovať v jej daroch. Myslím, že by ju mal povzbudzovať k pravidelnému modleniu a tiež by ju mal povzbudzovať k rastu v porozumení a poznaní Božieho Slova.

Je možné, že do toho miešam svoje vlastné preferencie, takže mi dovoľte dať do nasledujúceho takú malú hviezdičku. To, čo odo mňa Laura chce, je, aby som sa spýtal: „Počuj, chcela by si ísť vo štvrtok von?“ Ak áno, chce aby ďalšia vec čo jej poviem bola: „Počuj, pôjdeme spolu na obed a budeme robiť toto.“ Nechce, aby som vo štvrtok večer prišiel domov a povedal: „Tak čo chceš teraz robiť?“ A tak pokiaľ ide o priateľa, on by mal byť vodcom v plánovaní ich spoločného obeda, v ochrane čistoty ich vzťahu, v náraste porozumenia tomu, čím ich vzťah je. Myslím si, že muž má byť motorom týchto vecí dokonca aj ako priateľ.

Pokračovanie tu.

Matt Chandler © Desiring God. Website: desiringGod.org

Spomínajúc sexuálnu čistotu, máte nejaké praktické rady, ako zostať sexuálne čistým vo vzťahu chodenia, ktoré skutočne fungujú?

Možno je to tým, že som ženatý 15 rokov, ale otázka čistoty mi príde ako čistý sedliacky rozum. Jedna z tých vecí, čo opakovane hovorievam v The Village, je, že nikdy nevzíde nič dobré z toho, keď sa počas sledovania filmu od 11-tej večer do jednej ráno priateľ so svojou priateľkou túlia jeden k druhému na gauči. Počas celej histórie sledovania filmov na gauči to nikdy nekončilo diskusiou o kinematografii. Vôbec dostať samého seba do takejto situácie je hlúpe.

To, čo funguje, je byť na verejnosti a strániť sa priestoru samoty, neuvádzať seba do takýchto situácií. Myslím si, že nezadaní majú tendenciu namýšľať si o svojom sebaovládaní viac, než by mali. Domnievam sa teda, že je dôležité randiť v skupinkách, alebo randiť na verejnosti a vidíme, že tak je to aj v Písme. Vo Veľpiesni si môžeme všimnúť narastajúcu túžbu po fyzickej intimite, a aj napriek tomu ona hovorí o ich rande, že sa nachádzajú pod strechou z lístia a na lôžku zo zelene. (Veľpieseň 1:16–17). Sú vonku. Sú v parku. Sú v lese. Sú na očiach verejnosti, pretože v nich narastá vášeň po fyzickej intimite. A napriek tomu je jasné, že nechcú lásku prebudiť skôr, než nastane čas. (Veľpieseň 2:7; 3:5; 8:4). A tak sa naschvál ocitajú na verejnosti, aby sa nepoddali svojej žiadostivosti.

Otázka 8: Kedy by mal človek prestať randiť?

Pokiaľ sa muž alebo žena pokúšajú prestať sledovať pornografiu, ale nedarí sa im to (a s týmto zápasí množstvo kresťanov), sú pripravení začať s niekým chodiť alebo nie? Ak nie, aká je hranica medzi pripravenosťou a nepripravenosťou na randenie pre kresťana, ktorý je závislý na porne?

Takto, toto je extrémne komplexná otázka, ktorú je ťažké zodpovedať mimo skutočného poznania ľudí, ktorých sa to týka. Mojou reflexnou reakciou je toto: „Nie, nie si pripravený. Pokúsme sa nad tým získať kontrolu.“ Ale rozmýšľam, čo by som ešte potreboval vedieť o tom, čo sa deje. Kde sa deje umŕtvovanie? Kde sa deje obživovanie?

Čo máme na mysli pod pojmom „závislý na porne“? Hovoríme, že sa tento chlapec alebo toto dievča potkne raz ročne, alebo niekoľkokrát do mesiaca? A kde presne sa nachádzame vo vzťahu k frekvencii, liečbe a k víťazstvu? Myslím si, že by som všetky tieto otázky položil pri hľadaní odpovede na to, či by som niekomu odporučil začať s niekým chodiť počas jeho boja alebo nie.

Takže bez tohto druhu informácie je ťažké len tak vypustiť odpoveď. Pravdou je, že každý z nás vstupuje do svojho vzťahu s opačným pohlavím s potrebou ďalšieho posväcovania, s potrebou rastu, s potrebou nájdenia identity v Kristovi a s potrebou umŕtvovania niektorých častí nášho tela.

Prečítal som skoro všetko, čo sa dalo k téme hrozných problémov, ktoré závislosť na porne prináša do schopnosti muža a ženy nadviazať emocionálne puto s ďalšími ľuďmi. Takže, ak je to vážne — ak sa tomu poddávaš niekoľkokrát mesačne a aktívne to vyhľadávaš — potom si myslím, že sa nemáš ani pokúšať s niekým randiť.

Sú tu aj nejaké iné okolnosti, za ktorých by ste ako pastor niekomu odporúčali, že sa ani nemá pokúšať o randenie?

Keď niekomu radím alebo keď používam svoj vzťah ako príklad ohľadom chodenia alebo nechodenia, vždy to robím v rámci zväzku seba ako pastora a tej osoby ako člena cirkevného zboru. Od počiatku mám viac než len povrchný prehľad o jej živote, náš vzťah je skôr taký, že viem, v akej životnej situácii sa nachádza.

Často niekomu odporúčam, aby počkal, kým s niekým začne chodiť, kým sa neskončí obdobie, v ktorom sa nachádza vo vzťahu s Pánom. Minulý rok som povedal jednému mladému mužovi, že kvôli tomu, kde sa nachádza vo svojom vzťahu s Kristom, by mal pozastaviť svoje snaženie sa o partnerku, kým sa nevráti naspäť k budovaniu svojho vzťahu s Pánom. Nebolo to len, že by bol na púšti alebo že by stagnoval, ale o tom, že skutočne, naozaj verím, že skutočne kráčal v hriechu. Nebol v Pánovom slove, nemodlil sa, sporadicky chodil na týždenné zhromaždenia a sporadicky chodil na domácu skupinku. Muži sa ho s tým snažili konfrontovať a on sa im vyhýbal. S niektorými mužmi mal konflikt a odmietal sa s nimi spojiť a uzmieriť. Povedal som mu, že by to bol skutočne bláznivý čas na randenie a skončilo by to zlomeným srdcom, a to buď jeho srdcom alebo srdcom nejakého úbohého dievčaťa v našom cirkevnom zbore.

Otázka 9: Randenie a manželstvo pre obete zneužívania v minulosti

Pokiaľ na to chcete odpovedať, ako evanjelium pomáha tým, ktorí s niekým chodia, ale v minulosti boli obeťami sexuálneho zneužívania? V cirkvi tvorí túto populáciu veľké množstvo mužov a žien. Ako pomáha Ježiš Kristus výnimočnému zápasu, ktorému čelia títo kresťania vo vzťahu randenia a pri príprave na manželstvo?

Po prvé, na túto otázku vďačne odpoviem, pretože sa ma týka. Domov, v ktorom som vyrastal ja, bol naplnený asi každým predstaviteľným druhom zneužívania. Toto určite zanechá nejaké jazvy a vytvorí bremená nielen pre randenie, ale neskôr aj pre manželstvo. A tieto treba podriadiť evanjeliu.

U toho, kto osobne nebol obeťou zneužívania, ale je naopak od tohto bremena oslobodený, by evanjelium malo vytvoriť trpezlivosť, sústrasť a empatiu kráčať po boku osoby, ktorá schytala hlavný dopad tohto zneužívania.

U toho, kto nesie následky tohto zneužívania, evanjelium začne meniť našu identitu, začne meniť naše srdcia a rany, a dovoľuje nám začať znovu dôverovať, pomaly, ale isto.

Takže, keď v nás pracuje evanjelium aj v tom, kto nebol zneužívaný, aj v tom, kto bol, dostanete osobu, ktorá je trpezlivá a empatická a pociťuje sústrasť, a osobu, v ktorej prebieha zmena a lieči sa evanjeliom takým spôsobom, že má možnosť rásť v intimite, čo by mimo evanjelia bolo nemožné.

Toto je spôsob, ktorým evanjelium pracovalo v mojom živote a v mojom manželstve. Lauren mala schopnosť veľkej empatie a súcitu a počas toho, ako evanjelium konalo svoju liečivú prácu a opravovalo moje polámané súčiastky, na mňa nemala vysoké požiadavky.

Otázka 10: Akú nádej ponúka Boh osamelým nezadaným?

Mnoho nezadaných kresťanov, ktorí si nevedia nájsť druha alebo družku, skončí pri randení s nekresťanmi a pri robení kompromisov. Čo ponúka Kristus kresťanovi, ktorý je unavený z celej tej špecifickosti kresťanského randenia, ktorý túži po manželstve, ktorý je už chorý z toho, že je osamelý, ale ktorý nemá žiadne kresťanské vyhliadky a pritom nemladne? Čo by ste povedali jemu?

Po prvé, len chcem vyjadriť plnú podporu túžbe po manželstve. Nechcem, aby sa ktokoľvek kvôli takejto túžbe cítil previnilo. Mám pocit, že najmä slobodné ženy — nech ich Boh žehná — majú až príliš často pocit, že jediným posolstvom, ktoré dostanú, je: „Nájdi svoju uspokojenie v Kristovi. Nestačí ti snáď Kristus?“

A rozmýšľam, že toto je proste hrozná odpoveď, pretože túžba po manželstve je dobrou túžbou. Dokonca to môže byť túžba, ktorú do nich vplietol Stvoriteľ vesmíru. Keď Biblia hovorí: „Kto našiel ženu, našiel znamenitú vec a priazeň dostal od Hospodina“ (Príslovia 18:22), je to všetko, čo mi treba, aby som v mužoch a ženách podporoval túžbu po manželstve.
Ale podobne, ako všetky túžby, musí mať svoje správne miesto. Chcem vyjadriť súhlas s túžbou po manželstve a chcem varovať pred strachom z osamelosti, ktorý sa dostane tak vysoko na zoznam tvojich túžob, že urobíš kompromisy a dostaneš sa do situácie, ktorá sa pre teba nakoniec v budúcnosti stane hrozivejšou a budeš ešte osamelejším.

Nanešťastie, množstvo zbožných žien sa dostane do situácie, že sú už unavené zo „špecifickosti“ kresťanského randenia a z apatie kresťanských mužov, a toto ich privedie k svadbe — a ani nezájdem tak ďaleko, aby som povedal so „stratenými chlapmi“ — ale s tými, ktorých ja budem jednoducho nazývať „uhladenými kresťanskými chlapcami“, ktorí navštevujú zbor niekoľkokrát do mesiaca a vlastnia Bibliu. A na tomto základe si žena ospravedlní to, že začne vzťah s mužom — a to mužom, ktorý nebude viesť, ktorý v skutočnosti nemiluje Pána, ale ktorý chodí do kostola.

Toto zvykne skoro stále skončiť zlomeným srdcom. Zrazu sú v manželskom zväzku, ona sa cíti lapená do pasce tohto záväzku, a tak sa pokúša „opraviť“ svojho manžela. Toto nefunguje, takže dúfa, že ich manželstvo možno dajú do poriadku deti. Majú deti a teraz ten otec nevedie ich deti smerom k Pánovi, ale preč od neho.

Takže som sa v tomto všetkom snažil našim nezadaným v The Village Church radiť, aby sa dali do služby a do posluhovania Pánovi.

Ženy, dajte sa do služby! Máme ženu, čo žije pri nás. Má po tridsiatke. Vedie službu, vedie učenícke skupinky žien po celej krajine, v 11-tich alebo 12-tich štátoch vlieva svoj život do 50-tich alebo 60-tich líderiek. Tieto učenícke skupinky previedla skrze Systematickú Teológiu Waynea Grudema a nedávno aj cez knihu Genezis v robustnom štúdiu Božieho slova. A veľmi rada by sa vydala, ale nečaká, že sa jej život stane významný, že sa začne rátať, až potom, čo sa vydá.

A aj keď premýšľam o tejto mladej žene, ktorá pomohla vytvarovať niektoré z týchto otázok, vidím, že samú seba odovzdala do služby Pánovi, písaniu a učeniu a čineniu učeníkov, a otvorila svoj domov, aby sa starala o ostatné ženy a aby viedla ostatné ženy v raste biblickej gramotnosti. A ja si myslím, že to je to, čo má pre nich Kristus pripravené — službu evanjelia, ktorá napĺňa, vzrušuje a uspokojuje dušu.

Matt Chandler © Desiring God. Website: desiringGod.org

Dostali sme množstvo otázok od mladých kresťanov a kresťaniek, ktorí ešte nie sú po svadbe. Obdobie života, v ktorom sa práve nachádzajú, u nich prebúdza množstvo túžob, nádejí, pochybností a pocitov neistoty, a aj zákerné otázky pre pastorov.

Aby sa nám podarilo prísť s tými správnymi otázkami, zavolali sme trom priateľom, ktorí ešte nie sú po svadbe. Lore Ferguson, Paul Maxwell a nedávno zasnúbený Marshall Segal strávili čas rozmýšľaním o výzvach, ktorým čelia nezadaní. Výsledkom boli tieto otázky:

1. Je môj priateľ (alebo priateľka) dostatočne zbožný?
2. Existuje pri randení kresťanov uponáhľanosť?
3. Poškodil Facebook randenie?
4. Mal by mi môj zbor pomôcť so svadbou?
5. Mám chodiť s dievčaťom, ktoré je zbožné, ale ja ju nepovažujem za atraktívnu?
6. Mal by priateľ „viesť“ svoju priateľku?
7. Kľúč k sexuálnej čistote pri randení?
8. Kedy by mal človek prestať randiť?
9. Randenie a manželstvo pre obete zneužívania.
10. Akú nádej ponúka Boh osamelým nezadaným?

To, čo nasleduje, je zostrihaný prepis kompletnej konverzácie s Chandlerom. Pokojne preskoč k otázkam relevantným pre tvoj život.

Otázka 1: Je môj priateľ (alebo priateľka) dostatočne zbožný?

Biblia prikazuje kresťanom, aby sa ženili a vydávali „v Pánovi“, to znamená, aby si brali iných kresťanov (1. Korintským 7:39; 2. Korintským 6:14). Ale dajte nám v čase, keď je kresťanstvo len podľa mena vo veľkom považované za autentickú dospelosť vo viere, niekoľko jednoduchých znakov duchovného rastu, ktoré by si mali muž a žena všímať u potenciálneho druha (družky).

Myslím si, že to, čo máme hľadať, je seriózna snaha osoby rásť vo viere. Myslím si, že cirkev skutočne slúži a pomáha nezadaným kresťanom rozmýšľať nad manželstvom a rozmýšľať nad randením. V rámci zmluvného spoločenstva vo viere by v okolí takej osoby mali byť tí, ktorí môžu hovoriť o jej reputácii a môžu povedať, či táto osoba myslí rast v Pánovi a umŕtvovanie hriechu v jej živote vážne. A to je to, čo hľadáš. Má táto osoba seriózny záujem rásť vo svojom vzťahu a poznaní s Pánom?

Pretože som na veľké nešťastie zistil, že nezadaní kresťania, obzvlášť mladé ženy, sa dostávajú do zóny zúfalstva, kde si povedia: „Áno, je to kresťan, chodí do kostola.“ A čo majú naozaj na mysli, je, že tento chlapík príde do kostola niekoľkokrát mesačne, ale mimo návštevy bohoslužby nemá skutočne seriózny záujem rásť vo svojom poznaní Pána, rásť vo svojom porozumení Biblie, nemá záujem modliť sa, nedá sa zbadať žiadne obživovanie alebo umŕtvovanie a nie je nikto, kto by ho skutočne poznal dosť na to, aby mohol hovoriť o raste jeho charakteru.

Keď to mám povedať prakticky, znamená to, že nezadaní by mali vyhľadávať ľudí, ktorí prehovárajú do ich života. Sú podrobovaní učeníctvu, či už v rámci organizácie alebo organicky, či už ako súčasť cirkevného systému pre učeníctvo alebo si len našli staršieho muža alebo ženu a pozvali túto osobu, aby prehovárala do ich života. A myslím si, že toto sú oveľa istejšie znaky ako to, či si zvýrazňujú pasáže v Biblii a či sa ukážu na službách Božích každý týždeň.

Otázka 2: Existuje pri randení kresťanov uponáhľanosť?

Existuje pri randení kresťanov situácia, ktorá by sa dala označiť za „ponáhľanie sa“? Ako zistíš, či tvoj vzťah napreduje príliš rýchlo emočne alebo že smeruje príliš rýchlo k svadbe?

Som veľmi opatrný tvrdiť, že existuje niečo také ako „ponáhľanie sa“. Čo by som sa radšej spýtal namiesto toho je: Čo ženie tú rýchlosť? Ak je to len obyčajná fyzická príťažlivosť alebo ak si presvedčený(-á), že „toto je ten(-á) pravý(-á)“ a to ťa vedie k istému druhu emočného vyumelkovaného šialenstva, ktoré poháňa tú rýchlosť, potom áno. Pokiaľ vzťah postupuje rýchlejšie než poznanie osobnosti, reputácie a jeho(jej) znalosti Boha, tak potom je to až príliš rýchlo.

Ale pokiaľ si v situácii, že máš možnosť všímať si zbožnosť tejto osoby, žasneš nad jej charakterom, máš radosť z toho, čo v nej a skrze nej Boh učinil, potom rýchlosť nie je priveľkým faktorom.

Napríklad máme tu členku štábu, ktorá sa zoznámila a vydala za svojho manžela v priebehu niekoľkých mesiacov. Všímala si, ako slúžil v The Village. Poznala jeho reputáciu. To, čo poháňalo tú rýchlosť, nebol emočný zápal, nebol to strach zo samoty, ani zúfalstvo v zmysle, že toto je môj jediný pokus. Nič také. Skôr šlo o poznanie jeho vernosti Bohu, jeho túžby slúžiť Pánovi a jeho vážnosti vo veciach Božích.

Sotva som postrehol, žeby spolu randili predtým, než sa zasnúbili.

Otázka 3: Zničil Facebook randenie?

Z vašej vlastnej skúsenosti, akým spôsobom zmenila technológia spôsob, akým dnes ľudia randia? Sú tieto trendy skôr povzbudzujúce alebo znepokojujúce?

Pokiaľ hovoríme o mladom mužovi a mladej žene, ktorí spolu aktívne randia, ktorí majú svoj vzťah zadefinovaný a ktorí si uvedomujú, že sú v rastúcom záväzku jedného k druhému, potom si myslím, že technológia vytvára možnosť, ako povzbudiť jeden druhého a byť s ním v spojení častejšie. Takže v tomto zmysle je to, čo môžu technológie ponúknuť, povzbudzujúce.

Ak však hovoríme o tom, ako technológie zmenili pravidlá hry v tom, ako mladí muži a ženy pristupujú jeden k druhému ešte pred tým, než si svoj vzťah zadefinujú, potom ma technológie dosť znepokojujú.

Možnosť posielať správy alebo tweetovať, alebo len napísať na niečiu stenu vám umožňujú flirtovať a dráždiť bez toho, aby tam bol vôbec prítomný moment definície toho, čím ten vzťah vlastne je. A tak v tejto situácii, keď ešte nemáte určené, čo ten vzťah znamená, myslím, že neprestajné spojenie s ríšou technológií namiesto ríše osobného kontaktu môže škodiť.
Keď si predstavím, že by nejaký mladý muž neustále vypisoval mojim dcéram a neustále pútal ich pozornosť na sociálnych sieťach, a to bez skutočne jasného vyjadrenia „mám o teba záujem“, bez nejakej jasnej túžby podeliť sa o poznanie tohto vzťahu, potom by som mal obavy.

Vídavam množstvo našich mladých žien v The Village Church provokovaných chlapmi, ktorým sa proste páči každý ich príspevok na Facebooku, alebo ktorí neustále píšu mladým ženám bez toho, aby si kedykoľvek vyjasnili ten vzťah.

Pokračovanie tu.

Matt Chandler © Desiring God. Website: desiringGod.org