Samozrejme, že chceme. Ale či to aj urobíme, je iná otázka.

Peterson je vnímavý. Vždy existujú stovky dôvodov, prečo byť vďačnejší. Napriek tomu sa často zameriavame na dôvody, prečo nebyť vďačnými. Takže namiesto toho, aby nás definovala vďačnosť, dáva Boží ľud priechod sťažnostiam, a naše myšlienky a slová sú nespokojné rovnako ako tie neveriaceho sveta, ktorý nás obklopuje. To, čo potrebujeme, je pravidelná náprava našich priorít. Našťastie, raz do týždňa príde nedeľné ráno.

Palivo pre vďačnosť

Strata vďačnosti je stratou zraku. Poznáš ten pocit: nevidíš nič mimo dneška a seba, a tvoje aktuálne bremená sú viac, než dokážeš zniesť. Týždeň máš plný povinností a tvoj svet pozostáva iba z toho, čo je priamo pred tebou. Ale potom príde nedeľa.

Najlepšie miesto, kde prejaviť vďačnosť, je tvoj miestny zbor. Každý týždeň nás tieto bohoslužby — stretnutia vďačných — učia pozerať sa na veci správne.

Aký súvis majú bohoslužby s našou nevďačnosťou? Ak je nedostatok vďačnosti výsledkom špirálovitého zostupu do nás samotných, potom nás spoločné vzývanie vedie vzostupnou špirálou opačným smerom:

• Modlíme sa a dvíhame oči k Tomu, ktorý nám pomáha (Ž 121:1).
• Spievame hľadiac na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa našej viery (Žid 12:2).
• Vyznávame svoje hriechy pri pohľade na kríž, aby sme videli hĺbku Otcovej lásky (1. Jn 3:1).
• Počúvame slovo, ktoré nás povoláva, aby sme hľadeli na veci, ktoré sú nad nami (Kol 3:1–3, Ž 119:15).
• Slávime Večeru Pánovu, v ktorej vidíme zhrnutie evanjelia (1. Kor 11:23–26).
• Máme spoločenstvo, v ktorom hľadíme na potreby a záujmy druhých (Flp 2:3).

Inými slovami, spoločné bohoslužby pozdvihujú naše oči od nás a otáčajú ich k Ježišovi. Je to príležitosť spomenúť si na to, čo sme prijali v Kristu. A keď porovnáme to, čo prijímame s tým, čo si zaslúžime, nevyhnutne odpovedáme: „Vďaka Ti.“

Keď sú veriaci vďační

Keď rastieme vo vďačnosti, nie sme jediní, ktorí z toho máme prospech. Apoštol Pavol hovorí:

„Všetko čiňte bez reptania a bez pochybovania, aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné deti Božie uprostred tohto prevráteného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre“ (Flp 2:14–15).

Vďačný život je príťažlivý a vďační ľudia sú živými apologétmi Božej dobroty. Rímskym 1:21 popisuje tých, ktorí nepoznajú Boha, ako tých, ktorí mu „neďakovali“. Znakom tých, ktorí potláčajú pravdu, je to, že nie sú vďační a že nepoznajú Toho, ktorý si úplne zasluhuje ich vďačnosť.

Nemal by byť v životoch tých, ktorí poznajú Boha, výrazný rozdiel? Nemali by naše životy ukazovať radostné a pokorné vedomie toho, ako šokujúco dobrý je k nám Boh? Toto nie je volanie po veselom, nemastnom-neslanom pozitivizme s nalepeným úsmevom. Toto by nepresvedčilo nikoho. Ani to nie je volanie po ignorovaní životných reálií. Máme skutočné dôvody pre smútok a zažívame skutočnú bolesť.

Namiesto toho je to volanie po triezvej, užasnutej vďačnosti — to, čo G. K. Chesterton nazýva „radosť zdvojnásobená údivom“. Keď sú naše životy v najlepšom stave, slúžia ako pozvanie pre ostatných, aby sa pýtali samých seba Petersonovými slovami: „Nechcete za tieto veci niekomu poďakovať?“

Chceme, aby svet poznal odpoveď na Pavlovu otázku v 1. Kor 4:7, keď sa pýta: „A čo máš, čo by si nebol dostal?“ Kresťania vedia, že odpoveďou je nič. K stolu neprichádzame s ničím, len s prázdnymi rukami, ktoré sú otvorené, aby prijali Božiu milosť.

Dávka nedeľného rána

Nedokážeme dokonale vyjadriť našu vďačnosť za všetko, čím Boh je a čo pre nás robí. A naše životy nebudú nikdy také príťažlivé, ako by sme chceli. Naše sťažnosti a ponosy vybublú na povrch ľahšie, ako by sme chceli.

To je dôvod, prečo potrebujeme nedeľné rána. Zúfalo potrebujeme každý týždeň spoločne pozdvihnúť svoje oči. Naše srdcia potrebujú pripomienku toho, čo si pre hriech zasluhujeme a ako veľa pre nás urobil Kristus.

Takže vyliezame opäť z postele v nedeľné ráno, kým svet spí. A keď vzývame Pána, dvíhame svoje oči a hovoríme: „Vďaka Ti.“ Pán nám istotne dá milosť, ktorú potrebujeme, aby sme mohli prežiť ďalší víkend a milovať Ho, slúžiť Mu a závisieť na Ňom.

MATT DAMICO © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Každú nedeľu prichádza väčšina cirkevníkov spievať, modliť sa a počúvať slovo. Nie však každý sa zúčastňuje všetkých týchto vymenovaných vecí. Život je však skutočný, nikto neprichádza do kostola bez jaziev, hanby alebo dokonca bez apatie. 

Buďme úprimní. Aj tí návštevníci zboru, ktorí máme vždy entuziazmu na rozdávanie, máme občas nedeľu, kedy chceme aby naše srdcia horeli viac. V týchto chvíľach zažívame vnútorný boj. Na jednej strane vieme, že by sme mali spievať, lebo sme v kostole. Na druhej strane sa však nechceme na nič hrať, keďže by to bolo klamstvo — spievať, ak sa na to necítime. Je lepšie byť čestný a nespievať alebo byť pokrytcom?

Samozrejme, že nechceme byť falošní. Napriek tomu však máme aspoň dva dobré dôvody na to, aby sme otvorili ústa a pozdvihli svoje hlasy, aj keď sa na to necítime. 

Tvoj sused potrebuje Tvoj hlas

Na stretnutiach nie je vždy počuť každého hlas. Nespievajú, ale nie preto, že by nechceli. Sú slabí a v takúto chvíľu sa im dokonca aj ťažko rozpráva, nie to ešte spieva. Možno je to mladá žena, ktorá nemôže spievať „Je to v poriadku“, keď je to rok od toho, čo jej umrela mama, alebo mladý pár nemôže spievať „veľká je tvoja vernosť“, pretože pred pár dňami znova potratili.

Boh vo svojej nekonečnej láske nenechal týchto ľudí samých. Preto máme spoločné chvály, aby neboli len pre Pána, ale taktiež aj pre ľudí. Pamätajme, že Boh nám hovorí, aby sme hovorili jeden k druhému v piesňach (Efezským 5:19). 

Keď sa necítime na to, že by sme mali spievať, máme možnosť zvažovať záujmy ostatných a považovať ich za dôležitejšie, ako tie naše (Filipským 2:3–4). Od Boha máme privilégium otvárať ústa za tých, ktorí sú nemí (Príslovia 31:8). Ty možno nechceš spievať, ale osoba ktorá sedí vedľa Teba, pred Tebou, či za Tebou, možno potrebuje Tvoj spev. Zvuk Tvojho hlasu im môže ukázať pravdu evanjelia, alebo ich povzbudiť k viere so žalmistom: „Ako tukom a olejom sa sýti moja duša, jasajúcimi perami Ťa chvália moje ústa“ (Žalm 63:3).

Zvuk spievajúceho Božieho národa je mocný, napomína srdcia, v ktorých prebieha zápas, aby verili pravde, ktorú počujú. Na budúcu nedeľu si spomeň na človeka, ktorý sedí blízko pri Tebe. 

Spievanie nás privádza bližšie k Bohu

Ďalší dôvod prečo spievať, keď sa Ti nechce, je to, že ak začneš spievať, bude sa Ti chcieť spievať viac.

Je pre nás nemožné túžiť stále po tom, čo je v danú chvíľu správne. Naša vôľa a náklonnosť často zaostáva za naším poznaním. Viem, že by som mal viac trénovať, ale občas chýba túžba. Viem, že by som sa mal viac modliť, ale moje srdce je častokrát chladné. Znamená to, že ak trénujem alebo sa modlím, lebo som sa k tomu donútil, že netrénujem alebo sa nemodlím? Samozrejme, že nie. Je lepšie skutočne túžiť robiť to, čo robím, ale niekedy sa nemusíme cítiť na to, aby sme konali správne. 

C.S. Lewis píše v knihe „K jadru kresťanstva“ o tom, ako milovať svojich blížnych, keď nám k tomu chýba túžba: 

Aj keď je potrebné prirodzenú náklonnosť posilňovať, domnievať sa, že sa stanete láskavým tým, že sa budete pokúšať o neprirodzené city, by bolo chybné… Pravidlo pre nás všetkých je celkom jednoduché. Nestrácajte čas úvahami, či svojho blížneho milujete, alebo nie; jednajte tak, ako by ste ho milovali. Hneď ako s tým začnete, poznáte jedno veľké tajomstvo. Ak sa správate, akoby ste ho milovali, onedlho ho milovať začnete. 

Tak je to aj s naším spevom. Nečakajme, kým začnú naše srdcia horieť, než otvoríme ústa a začneme spievať. Otvorenie úst je dôležitou súčasťou zapálenia ohňa. 

To, že spievaš vtedy, kedy by si radšej nespieval, je skutok viery. Viery v to, že Božie slovo je pravdivé: „Haleluja! Chváľte Hospodina! Lebo je dobré spevom oslavovať nášho Boha; lebo chválospev je milý, ľúbezný.“ (Žalm 147:1) Možno sa budeš musieť modliť, aby Boh otvoril Tvoje ústa, ale nebuď prekvapený, keď budeš onedlho cítiť svoje srdce naplnené chválou. 

Možno to bude tento víkend, keď Ťa spev nebude vôbec zaujímať. Keď sa to stane, pamätaj na Božie sľuby, pamätaj na Tvojich susedov a pamätaj na to, aké je to privilégium a aké povzbudenie je to, že môžeš spievať tomu, ktorý nás zachránil.   

Matt Damico © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG